Ondrej, na to ze ste boli v Slovinsku prvy krat, ste si trasu naplanovali vynikajuco. Ja som tam chodil najprv sluzobne, az neskor som zacal objavovat atrakcie. Kdesi (asi na Rogle) som dostal taku mapu "I feel Slovenija" a na nej su zakreslene snad vsetky zaujimavosti. Teraz ked tam zavitam, snazim sa co-to z tej mapy obehat.
Ohladne znacenia s Tebou samozrejme nesuhlasim. Mal som tu Slovinca a chodili sme okolo Terchovej. Mohli sme porovnavat. Sprvu bol z nasho znacenia zmateny podobne ako Ty z ich, no ked si nan zvykol, vecne sme sa porozpravali. A veru, musel som mu viac krat dat za pravdu.

@knor Ďakujem za komentár. Je pravda že sme šli viac menej po takých mainstreamových "atrakciách". Boli sme tam prvýkrát a nepodarilo sa mi zistiť nič viac než to čo som videl na internete, najmä v rôznych článkoch ako je aj tento. Hľadanie bolo ale aj tak pomerne ťažké pretože väčšina článov bola zameraná na jednu oblasť, napr. tu to boli často prechody Julskými Alpami. Keďže sme však boli autom potrebovali sme vymyslieťspôsob ako vidieť veľa vecí, ktoré by boli dostupné na 1-2 dni a mohli sa znovu vrátiť späť k autu.

-Čo sa značkovania týka, je všeobecne známe, že slovenské a české značenie je na špičkovej úrovni a to slovinské nie je síce úplne najhoršie ale na to naše to určite nemá. Myslím, že je dobré upozorniť na to aby s tým človek počítal. Máš ale určite pravdu, že je potrebné si trasy podrobne naštudovať i keď materiály sa zháňajú veľmi ťažko.

-V Postojne sme neboli bol to viac menej len dodatok, že je to blízko ale ďakujem, že si prispel názorom o tom aké to tam je. Škocjanské jame sa nám ale veľmi páčili. Spreivodčíčka nám ešte odporúčala neďalekú jazkyňu s vraj jednou z najkrajších výzdob. Žiaľ už si nespomínam na názov, marí sa mi že je to Divača ale asi sa mi to mýli. Určite to ale bolo na D :) :D

-Podľa všetkých zdrojov, ktoré som prešiel je tá slovinská cesta ťažšia ako Talianska. A podľa skúsenosti aj je. Ale myslím, že je to tak ako ty hovoríš že sme boli len na jej hornom úseku. Našiel som tiež zmienku o Via Italiana, ktorá je ťažšia. To je pravdepodobne tá talianska cesta o ktorej hovoríš a to kde sme sa na ňu my napájali je už len jej horná časť ktorá vedie len cez nezáživné haldy kameňov.

Budem rád, ak prispejú aj ďalší svojimi poznatkami a doplnia ten môj nekonečný text Ďalšími cennými typmi a radami :)

Nazov clanku ma odradzal, no nakoniec to nie je len o putovani autom, ako som sa obaval.
Mam zopar poznamok.

• Cez sedlo Podkoren nechodim rad, ta cesta da autu zabrat. Ak clovek chce ist rychlo, treba vyuzit spoplatneny Karawankentunel, ak mam viac casu, tak idem cez Taliansko.
• Na slovinske znacenie si treba zvyknut. Keby ste sa tam motali dlhsie, ocenili by ste ho. Treba vsak povedat, ze na turu sa v Slovinsku nechodi ako u nas, teda systemom ze vidim znacku a idem. Turu si treba dopredu nastudovat (ocakava sa to od turistov), aby sa Vam nestalo, ze sa ocitnete bez istenia (feratoveho setu) na ozaj narocnej ferate, respektive na mieste, kde sa chodnik zrutil. Chodili ste iba po najpouzivanejsich trasach. Su aj menej pouzivane, kde je so znacenim fakt problem. To vsak nebol Vas pripad.
• Jaskyna Postojna mna osobne sklamala. Skocjanske Jame sice nemaju kvaplovu vyzdobu, povazujem ich vsak za atraktivnejsie. Chodili ste iba po hlavnych atrakciach, o ktorych sa vsade pise. Nedaleko Postojnej je Rakov Skocjan o ktorom sa nepise. Ten by som odporucal viac ako navstevu (predrazenej) Postojnej. (Dobre ste spravili, ze ste dnu nesli - je to nehorazna masovka.)
• Talianska cesta na Mangart je narocnejsia ako Slovinska. Ale Vy ste z nej isli len hornu cast, kde v podstate ziadne istenie nie je.

Keď skončila vojna v Jugoslávii (už ani neviem v ktorom to bolo roku) vybrali sme sa s kamarátom pozrieť Plitvice. Išli sme rozstrielaným Karlovacom a okolo ciest boli naťahané pásky s nápisom "Pozor -Míny". Ale aj tak sme tam išli. Prišli sme na spodné parkovisko večer a zatiahli autom k opusteným a vojnou poškodeným hotelom a tam spali na parkovisku vedľa auta pod širákom. Na druhý deňsme prešli takmer celý areál vodopádov, skrátka všade, kde nás nezastavilo varovanie pred mínami. Veľa chodníkov bolo poškodených, ale už ich opravovali. Večer sme zasa nasadli a nocou ťahali domov. Zostali len spomienky a video.

Slovinsko milujem odvtedy co som robil v slovinskej firme a chodili sme tam na sluzobky. Nielen krajina ale aj ludia ma dostali, pacil sa mi ich pristup k zivotu, nenahanali sa ako my...a zabava paradna,niekedy to bolo ako z kusturicovho filmu:-)

Nádherná krajina. Na rozdiel od tradičnejších destinácii má čo ponúknuť na jar, v lete (okrem augusta), na jeseň aj v zime :) Doporučujem zabehnúť aj do Terstu.
Taká perlička pre rodiny s deťmi. V Slovinsku sa z nich stanú "otroci" :)