Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vriace fórum

Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie

Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie

Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.

Wbk

@Martin Knor, nerozumiem opakovanej poznámke o tom, že som neoboznámený s článkom. Čítal už dávno (aj teraz opakovane), dokonca myslím, že v tejto diskusii som už aj prispieval k obsahu, keď sa hľadali najdominantnejšie vrchy Slovenska.

Zhodnúť sa ale úplne nezhodneme, pretože ja v geomorfológii, o ktorej je explicitne reč v tomto článku a vlákne, nevidím žiaden racionálny/objektívny/vedecký dôvod na hľadanie najvyššieho bodu zníženej (vhĺbenej) formy zemského povrchu, akou je geomorfologický celok napr. "ľubovoľná kotlina" na Slovensku. Inak povedané, ja by som ho vôbec nehľadal, čo je v protiklade s primárnym výstupom tohto článku, ktorým je tabuľka "Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska".

Vďaka každopádne za debatu!

P.S.: na ilustráciu nezrovnalostí geomorfológia vs. geológia ešte napr. toto, kde je vidieť, že tam reálne existujú pomerne silné odlišnosti:
zitava.sk/…/kam-s-pozitavim-z…

Martin knor

Dalibor, takze sa zhodneme. Aby si rozumel co tym myslim, precitaj si prosim aspon prve 3 odseky clanocku, pod ktorym diskutujeme. :-)

Wbk

Pridám aj konkrétny príklad z môjho okolia a potuliek.
Vrch Dobrica je fakticky považovaná za najvyšší bod Hronskej Pahorkatiny (podcelok Podunajskej pahorkatiny). Jej geologická charakteristika však jednoznačne preukazuje, že bola priamou súčasťou Kozmálovských vŕškov (podcelok Štiavnických vrchov), ležiacich "cez cestu" nad EMO. Ide o to, že v takýchto miestach boli hranice gmrf. jednotiek často vytýčené úplne zjednodušene, priam až umelo, a teda často aj nepresne až chybne. A vôbec nezodpovedajú geomorfologickej, či geologickej realite.
zitava.sk/…/o-streche-hronske…

Zato vyústenie Dunaja do Vyšehradskej brány niekde okolo Štúrova sa dá podľa okolitého reliéfu aj geológie určiť vcelku jednoznačne.

Wbk

@Martin Knor, presne! A ja si pre zmenu zasa neviem predstaviť behať niekde po svahoch, výbežkoch pohoria do kotliny, alebo tvrdošoch* s cieľom, že to má byť !najvyšší! kopec celku, ktorého objektívnou charakteristikou nie je výška, ale skôr "hĺbka".

(* tvrdoš je tektonický útržok/vyvýšenina, nápadne vystupujúca nad okolitý terén. Je to preto, lebo tvrdoš je tvorený odolnejšími horninami než jeho okolie a tieto horniny tak lepšie odolávajú účinkom vonkajších geomorfologických procesov, ktoré naopak rýchlejšie zhladzujú okolitý reliéf z menej odolných hornín.)

Pavel Forgáč

Ono je problém už len v tom, že geomorfologické celky nemajú presne vytýčené hranice a vôbec neberú do úvahy napr. geológiu. Ani Kočický,Ivanič (2011) čo je najpresnejšia mapa to nemajú zamerané presne. Takže ťažko potom niečo určovať hlavne v niektorých pohoriach do 1000 m a o kotlinách a nížinách už ani nehovorím. Ako hovorila naša profesorka na prednáškach z geomorfológie: je to hanba, že toto naše 5-miliónové predmestie Káhiry nemá ani dnes presne urobenú geomorfológiu.

Ja som osobne chodil iba pohoria, keďže nížiny a kotliny ma veľmi netrápia. Ale aj tam sme mali s kamarátom rozdielny zoznam. Ja som osobne vždy vystúpil na oba sporné vrchy a hotovo. Podobne ako Martin tiež už pokladám túto kapitolu za uzavretú, ale keby sa pre ďalších záujemcom urobí presný zoznam tak by som bol len rád. No bez presnej mapy geomorfológie Slovenska to nepôjde. A to by sa museli prepisovať učebnice a robiť rozsiahly výskum, takže z toho asi nič nebude :).

Inak podobný problém je aj s hradmi. Tiež som si robil zoznam všetkých slovenských hradov a potom ich navštívil. A občas sa stalo, že to nebol hrad ale len opevnený kaštieľ a pod. Prípadne existoval len názov hradu no už neexistovalo nič po ňom ani poloha. Tiež som si musel nakoniec urobiť vlastný zoznam. Takže ťažko sa tu robia takéto zbierky.

Martin knor

Dalibor, uz si Ta predstavujem ako behas s gps-kom popri Vahu a sledujes, ci si na najnizsom bode v Turci alebo uz v Malej Fatre :-D.

Ale suhlasim s Tebou v tom, ze "zobjektivizovanie" naraza na viacero problemov. Nie je nim iba "co je kopec" (pred par rokmi som na tu temu cital clanok v casopise Alpenverreinu), ale aj to, ze hranice oblasti su urcene iba priblizne. Naviac, casom sa mozu menit.

Inac z oblasti, ktore som vdaka obehavaniu tychto kopcov navstivil, ma najviac prekvapila Bodvianska pahorkatina. Dvakrat som totiz siel na Bukovinu (ktora nakoniec nie je v danej oblasti "vitazom") a vzdy som z toho spravil celodennu prechadzku.

Tu.a.teraz

Dobré ránko páni :)

človek ani len netušil ako sa otočí diskusia. Hold, je asi taká smutná doba, že miesto faktov sa tu rieši čo kto si myslí a ako si to myslí a čo si tým niekto iný mohol myslieť.

Kedže nie je snaha sa konštruktívne porozprávať o tých VRCHOLOCH z článku, ktoré sú niektoré naozaj do oči bijúce bludy a nájsť správnu odpoveď v mene dobra a spravodlivosti.

Za mňa: "idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiad-ne-mu z Vás" :D :D :D

Užívajte páni život a hory

CMUK :D

Wbk

@MartinKnor, “turistika” sa dá robiť aj k najnižším bodom, nielen k vrcholom. Zmysel môjho príspevku bol ten, že je tu naopak prvoplánová vehementná snaha turistov zobjektivizovať danú vec a určiť nejaký vrchol podľa princípov geomorfológie. A ja som iba poznamenal, že geomorfologické princípy hovoria práve to, že to asi nie je úplne najobjektívnejšia cesta. Tým by som celú moju angažovanosť vo veci uzavrel, samozrejme v mieri.

Martin knor

Keby len tam... Ale som si isty tym, ze hoci ma "chytas za slovicka", tak chapes, co som chcel povedat :-). Satelit to napisal lepsie, ako ja.

Jaro Flídr

Martin, ale tu si nešiel na žiadny vrchol, ale aj podľa mňa je to turistika. Tak prečo ťa to zaujalo, keď to turistov nezaujíma?

Martin knor

Dalibor, Satelit to uz vysvetlil. My sme turisti a chceme chodit na kopce. Nezaujimaju nas "body", ale "vrcholy". Tu v zozname (prejdi na clanok pod ktorym diskutujeme) dve oblasti kopce nemaju. Co uz. Zato vo Vychodoslovenskej nizine sa nachadza hned niekolko kopcov s najvyssou dominanciou u nas (opat vid clanok ku ktoremu diskutujeme).

Ale vseobecne, to co nema zmysel pre geografa, moze mat zmysel pre turistu. Takze by som sa turistickom portali "neohanal" tym, co ma z hladiska geomorfologie vyznam a co nie.

Na okraj. Ked clovek prejde magistralu z Dukly na Devin, tak trasu povazuje za prejdenu a netrapi ho, ze po case nejaky usek prelozia a trasu zmenia. Podobne som pred casom obehal najvyssie kopce tu zmienenych oblasti (aj viacere alternatinve), a tuto cast turistiky povazujem za uzavretu. Tym sa chcem ospravedlnit, ze do diskusie nebudem moc zasahovat. Ked sa najde zhoda ze je nejaky kopec dobrou alternetivou, treba ho zmienit. Len si treba precitat, ako tento zoznam vznikol.

Wbk

Keďže sa tu všetci oháňajú geomorfológiou, tak by možno bolo dobré vedieť, že podľa geomorfológie nemá žiadny odborný základ a význam vyhľadávať najvyššie body rovín, pahorkatín, kotlín, brázd, podolí, apod. v týchto prípadoch ide totiž o tzv. vhĺbené (poklesové) formy reliéfu, narozdiel od vyvýšených, ktorými sú pohoria. Kontrastnosť vhĺbených a vyvýšených foriem je úplným základom členenia zemského povrchu, učí sa to na jednej z prvých prednášok z geomorfo (myslím že už aj na stredoškolskej geografii). V prípade vhĺbených jednotiek je preto skutočne relevantné hľadať body najnižšie.

SatelitHomer

"spravil som aj ja zoznam najvyšších bodov geomorfologických celkov SR" už pri tejto vete by sme

sa rozchádzali.
pre mňa je obrovský rozdiel medzi zoznamom bodov/vrcholov.
pre mňa by to znamenalo vo veľa celkoch (hlavne kotlinových) najvyšší bod svahu priamo na hranici celku. ja zbieram vrcholy = vrchol na ktorý sa stúpa z každej strany!!!

čo ja viem tak na mieste Hlasnej skaly je pozvolna klesajúci svah! a nie vrchol.

ja nepotrebujem žiadnu autoritu na to aby som navštívil najvyšší vrchol z akéhokoľvek hľadiska aj

keď ho nemá v zozname a vrchol nemá meno. a dokonca nie je na mapách označený za najvyšší.

jeden príklad 731m veža. hlavné je že tam skutočne stojí a skutočne je najvyššia v masíve!!! od sedla

631m. (pri tomto písaní som zistil že si ho môžem zaradiť do prominenčného zoznamu 100+)
mapy.hiking.sk/?

lat=6309197.111986701&layers=00B00FFFTTFTTTTFFFFFFTTT&lon=2071580.814313477&x=1

8.609327077865604&y=49.201945880343565&zoom=15

Pridaj reakciu

Pridaním diskusného príspevku súhlasíte s podmienkami použitia hiking.sk.

Vriace fórum

Komentár

Pavel Forgáč k článku: Medvedica Išiel som okolo 9.3.2024. Do búdy zrejme trochu zateká. Strecha by už potrebovala väčšiu opravu. Inak ok. Dnu čisto. Pri útulni pribudol nový veľký prístrešok s …

+ 33 ďalších príspevkov