Komentár
K článku: Ľahká túra na lyžiach v Höllengebirge na Alberfeldkogel a Helmeskogel
nová témaK článku: Ľahká túra na lyžiach v Höllengebirge na Alberfeldkogel a Helmeskogel
nová témaPeter61 k článku: Medvede už nespia Soňa , si fakt riadne zvedavá ! -)))) dennikn.sk/…/?cst=359afb8c4d2…
+ 425 ďalších príspevkovHanicka k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (1): z Duklianskeho do Úhornianskeho sedla Áno, máš pravdu, chybne som to uviedla. Plán bol z Hervartova do Terne, a ďalší deň potom Janov ihrisko… ten je samozrejme až za Veľkým Šarišom.
+ 1 ďalší príspevokMartin knor k článku: Výstup na Triglav z doliny Krma s nocľahom na chate Planika Pri Aljazevom dome okolo 10.11 nebolo po snehu ani stopy. Valili sa tam po lukach potoky vody z dazda. Ako to vypadalo vyssie netusim, lebo bola hmla. Ale Aljaz …
+ 8 ďalších príspevkovCyro k článku: Zleteli orly z Tatry, terény, ako sa patrí ...už tradične parádne čítanie!
+ 2 ďalšie príspevkyTono k článku: Altánok na Šanci (pod borovicou) No paráda. Inak kúsok od rozhľadne, neďaleko TIM Nad Švabľovkou sa nachádzajú celkom slušne zachovalé opevnenie vojenského tábora z 15. storočia. zbgis.skgeodes …
nová témaMatobee: Staré a raritné smerovky Úlovky z posledných mesiacov. Pri samote Zabry nad Trúbiacim kameňom. V dolinke Krupinice za Medovarcami 3.Levočské vrchy. Nad dedinou Tichý Potok
+ 307 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Hradná chatka Tematín Ako sa tu nižšie píše nová útulňa je v objekte kde bola stará. Len je v podkroví a vstup je trochu ukrytý za hradbou. Ide sa do nej po rebríku. Kapacita tak 3 o …
+ 18 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Zemľanka nad Hrádockou dolinou Zemľanka je už dosť rozpadnuta. Na noc určite nevhodné. Ale dalo by sa ešte ukryť aspoň pred dažďom. Išiel som okolo 9.3.2024.
+ 1 ďalší príspevokPavel Forgáč k článku: Medvedica Išiel som okolo 9.3.2024. Do búdy zrejme trochu zateká. Strecha by už potrebovala väčšiu opravu. Inak ok. Dnu čisto. Pri útulni pribudol nový veľký prístrešok s …
+ 33 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Veľkofatranská Tlstá a Ostrá v zime – okruh z Blatnice Tento okruh mám tiež rád. V zime som tam ešte nebol. Raz som tadiaľ šiel v skorú jar a na Tlstej aj Ostrej už boli len fľaky snehu. No na Bagľovom kopci som sa …
+ 5 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Ako kakáte v lese? cezhory.sk/co-je-najvacsou-ha…
+ 41 ďalších príspevkovK článku: Bývalá Veľká Poľana
nová témaPeter Šufliarsky k článku: Richard Gasperotti: Cieľom v Guatemale bolo vyliezť a zjazdiť tri aktívne sopky za tri dni Zaujímavý projekt a poriadny výkon. Je fajn mať na expedícii dobrého fotografa - veľmi pekné fotky
+ 1 ďalší príspevokK článku: Hlaváčiky a poniklece pri Hlohovci, rozhľadne okolo Žiliny a kysucké horské samoty
nová témaTomas Vohlarik k článku: Rozprávková zima na Bielom kríži pekna prechadzka, chybaju tie casy, ked aj v nizsich polohach napadlo vela snehu a my sme zimne na zimne prechadzky mohli chodit za kazdou dedinou. ja som podob …
+ 1 ďalší príspevokPavol.horvath k článku: O útulniach a ich obnove s Paľom Timkom Zaujimave...
+ 180 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Útulňa Chotárna pod Mindžovou foto
+ 37 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Útulňa Drina na Čergove Na Drine vsetko v poriadku
+ 98 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Útulňa Cabanka pri Kordíckom sedle este fotky
+ 93 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.
chlapi, nedá mi :-))))
Svojho času sme mali také dišputy o 4 000 , najmä v Alpoch.
svts.sk/…/klub-stvortisicovyc…
Dajaké sme aj povyhadzovali z tabuľky, ale nedeklasifikovali sme napr. zo strieborného na bronzový odznak.
Potom sme našli zoznam UIAA z r.1994 , 82 kusov
theuiaa.org/…/mountain-classi… :
vsjo jasno, začem bukvy
@Martin Knor, nerozumiem opakovanej poznámke o tom, že som neoboznámený s článkom. Čítal už dávno (aj teraz opakovane), dokonca myslím, že v tejto diskusii som už aj prispieval k obsahu, keď sa hľadali najdominantnejšie vrchy Slovenska.
Zhodnúť sa ale úplne nezhodneme, pretože ja v geomorfológii, o ktorej je explicitne reč v tomto článku a vlákne, nevidím žiaden racionálny/objektívny/vedecký dôvod na hľadanie najvyššieho bodu zníženej (vhĺbenej) formy zemského povrchu, akou je geomorfologický celok napr. "ľubovoľná kotlina" na Slovensku. Inak povedané, ja by som ho vôbec nehľadal, čo je v protiklade s primárnym výstupom tohto článku, ktorým je tabuľka "Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska".
Vďaka každopádne za debatu!
P.S.: na ilustráciu nezrovnalostí geomorfológia vs. geológia ešte napr. toto, kde je vidieť, že tam reálne existujú pomerne silné odlišnosti:
zitava.sk/…/kam-s-pozitavim-z…
Dalibor, takze sa zhodneme. Aby si rozumel co tym myslim, precitaj si prosim aspon prve 3 odseky clanocku, pod ktorym diskutujeme. :-)
Pridám aj konkrétny príklad z môjho okolia a potuliek.
Vrch Dobrica je fakticky považovaná za najvyšší bod Hronskej Pahorkatiny (podcelok Podunajskej pahorkatiny). Jej geologická charakteristika však jednoznačne preukazuje, že bola priamou súčasťou Kozmálovských vŕškov (podcelok Štiavnických vrchov), ležiacich "cez cestu" nad EMO. Ide o to, že v takýchto miestach boli hranice gmrf. jednotiek často vytýčené úplne zjednodušene, priam až umelo, a teda často aj nepresne až chybne. A vôbec nezodpovedajú geomorfologickej, či geologickej realite.
zitava.sk/…/o-streche-hronske…
Zato vyústenie Dunaja do Vyšehradskej brány niekde okolo Štúrova sa dá podľa okolitého reliéfu aj geológie určiť vcelku jednoznačne.
@Martin Knor, presne! A ja si pre zmenu zasa neviem predstaviť behať niekde po svahoch, výbežkoch pohoria do kotliny, alebo tvrdošoch* s cieľom, že to má byť !najvyšší! kopec celku, ktorého objektívnou charakteristikou nie je výška, ale skôr "hĺbka".
(* tvrdoš je tektonický útržok/vyvýšenina, nápadne vystupujúca nad okolitý terén. Je to preto, lebo tvrdoš je tvorený odolnejšími horninami než jeho okolie a tieto horniny tak lepšie odolávajú účinkom vonkajších geomorfologických procesov, ktoré naopak rýchlejšie zhladzujú okolitý reliéf z menej odolných hornín.)
Ono je problém už len v tom, že geomorfologické celky nemajú presne vytýčené hranice a vôbec neberú do úvahy napr. geológiu. Ani Kočický,Ivanič (2011) čo je najpresnejšia mapa to nemajú zamerané presne. Takže ťažko potom niečo určovať hlavne v niektorých pohoriach do 1000 m a o kotlinách a nížinách už ani nehovorím. Ako hovorila naša profesorka na prednáškach z geomorfológie: je to hanba, že toto naše 5-miliónové predmestie Káhiry nemá ani dnes presne urobenú geomorfológiu.
Ja som osobne chodil iba pohoria, keďže nížiny a kotliny ma veľmi netrápia. Ale aj tam sme mali s kamarátom rozdielny zoznam. Ja som osobne vždy vystúpil na oba sporné vrchy a hotovo. Podobne ako Martin tiež už pokladám túto kapitolu za uzavretú, ale keby sa pre ďalších záujemcom urobí presný zoznam tak by som bol len rád. No bez presnej mapy geomorfológie Slovenska to nepôjde. A to by sa museli prepisovať učebnice a robiť rozsiahly výskum, takže z toho asi nič nebude :).
Inak podobný problém je aj s hradmi. Tiež som si robil zoznam všetkých slovenských hradov a potom ich navštívil. A občas sa stalo, že to nebol hrad ale len opevnený kaštieľ a pod. Prípadne existoval len názov hradu no už neexistovalo nič po ňom ani poloha. Tiež som si musel nakoniec urobiť vlastný zoznam. Takže ťažko sa tu robia takéto zbierky.
Dalibor, uz si Ta predstavujem ako behas s gps-kom popri Vahu a sledujes, ci si na najnizsom bode v Turci alebo uz v Malej Fatre :-D.
Ale suhlasim s Tebou v tom, ze "zobjektivizovanie" naraza na viacero problemov. Nie je nim iba "co je kopec" (pred par rokmi som na tu temu cital clanok v casopise Alpenverreinu), ale aj to, ze hranice oblasti su urcene iba priblizne. Naviac, casom sa mozu menit.
Inac z oblasti, ktore som vdaka obehavaniu tychto kopcov navstivil, ma najviac prekvapila Bodvianska pahorkatina. Dvakrat som totiz siel na Bukovinu (ktora nakoniec nie je v danej oblasti "vitazom") a vzdy som z toho spravil celodennu prechadzku.
Dobré ránko páni :)
človek ani len netušil ako sa otočí diskusia. Hold, je asi taká smutná doba, že miesto faktov sa tu rieši čo kto si myslí a ako si to myslí a čo si tým niekto iný mohol myslieť.
Kedže nie je snaha sa konštruktívne porozprávať o tých VRCHOLOCH z článku, ktoré sú niektoré naozaj do oči bijúce bludy a nájsť správnu odpoveď v mene dobra a spravodlivosti.
Za mňa: "idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiad-ne-mu z Vás" :D :D :D
Užívajte páni život a hory
CMUK :D
@MartinKnor, “turistika” sa dá robiť aj k najnižším bodom, nielen k vrcholom. Zmysel môjho príspevku bol ten, že je tu naopak prvoplánová vehementná snaha turistov zobjektivizovať danú vec a určiť nejaký vrchol podľa princípov geomorfológie. A ja som iba poznamenal, že geomorfologické princípy hovoria práve to, že to asi nie je úplne najobjektívnejšia cesta. Tým by som celú moju angažovanosť vo veci uzavrel, samozrejme v mieri.
Keby len tam... Ale som si isty tym, ze hoci ma "chytas za slovicka", tak chapes, co som chcel povedat :-). Satelit to napisal lepsie, ako ja.
hiking.dennikn.sk/…/zohor_lab… Zabudol som pripojiť.
Martin, ale tu si nešiel na žiadny vrchol, ale aj podľa mňa je to turistika. Tak prečo ťa to zaujalo, keď to turistov nezaujíma?
Dalibor, Satelit to uz vysvetlil. My sme turisti a chceme chodit na kopce. Nezaujimaju nas "body", ale "vrcholy". Tu v zozname (prejdi na clanok pod ktorym diskutujeme) dve oblasti kopce nemaju. Co uz. Zato vo Vychodoslovenskej nizine sa nachadza hned niekolko kopcov s najvyssou dominanciou u nas (opat vid clanok ku ktoremu diskutujeme).
Ale vseobecne, to co nema zmysel pre geografa, moze mat zmysel pre turistu. Takze by som sa turistickom portali "neohanal" tym, co ma z hladiska geomorfologie vyznam a co nie.
Na okraj. Ked clovek prejde magistralu z Dukly na Devin, tak trasu povazuje za prejdenu a netrapi ho, ze po case nejaky usek prelozia a trasu zmenia. Podobne som pred casom obehal najvyssie kopce tu zmienenych oblasti (aj viacere alternatinve), a tuto cast turistiky povazujem za uzavretu. Tym sa chcem ospravedlnit, ze do diskusie nebudem moc zasahovat. Ked sa najde zhoda ze je nejaky kopec dobrou alternetivou, treba ho zmienit. Len si treba precitat, ako tento zoznam vznikol.
Keďže sa tu všetci oháňajú geomorfológiou, tak by možno bolo dobré vedieť, že podľa geomorfológie nemá žiadny odborný základ a význam vyhľadávať najvyššie body rovín, pahorkatín, kotlín, brázd, podolí, apod. v týchto prípadoch ide totiž o tzv. vhĺbené (poklesové) formy reliéfu, narozdiel od vyvýšených, ktorými sú pohoria. Kontrastnosť vhĺbených a vyvýšených foriem je úplným základom členenia zemského povrchu, učí sa to na jednej z prvých prednášok z geomorfo (myslím že už aj na stredoškolskej geografii). V prípade vhĺbených jednotiek je preto skutočne relevantné hľadať body najnižšie.
"spravil som aj ja zoznam najvyšších bodov geomorfologických celkov SR" už pri tejto vete by sme
sa rozchádzali.
pre mňa je obrovský rozdiel medzi zoznamom bodov/vrcholov.
pre mňa by to znamenalo vo veľa celkoch (hlavne kotlinových) najvyšší bod svahu priamo na hranici celku. ja zbieram vrcholy = vrchol na ktorý sa stúpa z každej strany!!!
čo ja viem tak na mieste Hlasnej skaly je pozvolna klesajúci svah! a nie vrchol.
ja nepotrebujem žiadnu autoritu na to aby som navštívil najvyšší vrchol z akéhokoľvek hľadiska aj
keď ho nemá v zozname a vrchol nemá meno. a dokonca nie je na mapách označený za najvyšší.
jeden príklad 731m veža. hlavné je že tam skutočne stojí a skutočne je najvyššia v masíve!!! od sedla
631m. (pri tomto písaní som zistil že si ho môžem zaradiť do prominenčného zoznamu 100+)
mapy.hiking.sk/?
lat=6309197.111986701&layers=00B00FFFTTFTTTTFFFFFFTTT&lon=2071580.814313477&x=1
8.609327077865604&y=49.201945880343565&zoom=15