Pekny clanok.
Skus tuto knihu:
antikvart.sk/…/Larsson-Kvedul…

jaj, toto bol zas čo za výlev? Človek si určil že prírodu premôže a sústredene na tom pracujeme. To kade sa v nedeľu moceš je pre lesníkov fabrika na drevo. Nič viac. Zasadiť, počkať, vyrúbať, predať a dokola. Decká ber do obchodných komplexov, tam nenachytajú kliešte, nedostanú boreliózu a ich mamka ťa nezvozí. A čo máš proti motorkám to už fakt je mimo, lebo aj pôdu treba prevzdušňovať, aj srny popreháňať lebo ináč obrastú tukom a mäsko neni pružné na tanieri detvákov členov miestneho poľovného spolku, no a aká je väčšia slasť než vyryť brázdu do blata zadným drapákom? :D

Stano, myslim si, ze je to velmi fajn clanok.

Skoda,že toto ostane len tu na Hikingu, patrilo by sa to zavesiť na všetky blogy spravodajských serverov

Super. Na podobné som myslel, keď som v poslednej dobe prechádzal Stužicu (v zdevastovanom úseku pred Stužicou som sa ohrešil za polhodinku viac ako za posledný rok dokopy) alebo V.Tatry. Nedá sa nič iné, len súhlasiť, Stano.

Mne v principe neprekaza, ked sa v lese hospodari. V malom. No ked tam nabehnu harvestory a beru vsetko doradu, pricom po nich zostava holina a oranisko, tak to mi vadi. (Nad takym hospodarenim pritom lamentuju aj vystudovani lesnici.) Co myslite, kto takto bezohladne hospodari v lese? Sukromnici na tie drahe stroje peniaze nemaju.

A umíte si představit, co se děje třeba v Rusku nebo v Brazílii? Tam zmizí každoročně les o rozloze celého Slovenska. Nedá se s tím nic dělat, všechno se zničí a dál se na planetě nebude dát žít. Jde jen o peníze a po nás - po nich, ať přijde potopa. Vsetko pre nic - přesně je tím řečeno, co je třeba, krásně vymyšlené. Seskupení Vlk mi dává radost do života. Dělají co mohou a mají pravdu. Bez lidí jako je pan Lukáč by za chvíli nezbylo už vůbec nic. Takhle nám, možná, zbyde aspoň pár krásných pralesovitých svahů. Díky Bohu za ně, protože chamtivost společnosti je nekonečná.

kosice.korzar.sme.sk/…/nacier…

Tie lesy vôbec nemuseli vyschnúť, ak by sa proti kalamite zakročilo rázne a včas. Vyschnuté lesy sú výkričníkom a trpkou daňou za ničím neodôvodniteľný a krajne nezodpovedný experiment, ktorý sa evidentne vymkol kontrole. ( lykožrút z vysoka kašle na nejaké zonácie...) Ak by sa spracovalo kalamitné drevo, zachovali by sa hektáre lesa ktorý odolal víchrici ale neodolal lykožrútovi, a zachovali by sa hektáre lesa ktoré lesníci vyťažili namiesto už popadaného kalamitného dreva tak či tak. Takže škoda je vlastne trojnásobne väčšia. A tomuto sa vraví akože ekológia, a tomuto máme byť vďační samozvaným, za nič nezodpovedajúcim akože ochranárom typu VLK a podobne ?

Anonym, skus sa ist pozriet do tych lokalit, ktore sa nechali na samovyvoj ako vyzeraju (napr. Ticha dolina) a ako vyzeraju tie, kde lesnici o dusu manazovali. Pritom tych lokalit, kde mali tu moznost sa ukazat je ovela ovela viac ako tych, ktore sa podarilo pred ich manazentovymi opatreniami uchranit. Iniciativa VLKa nehovori nic tom, ze by sme nemali v lesoch hospodarit, ved drevo treba. Hovori o tom, ze ponechajme maly zlomok na samovyvoj. Co je na tom preboha zle? Ved to je normalna funkcia Narodneho parku zachovavat prirodzene procesy. K nim patria aj vetrove a lykozrutie "kalamity". A ze tebe sa nepaci ako to vyzera je uplne ale uplne jedno. Ked s tym mas problem, nepozeraj sa tam. Mozno to raz tvoje deti/vnucata ocenia.

Vlado tak potom je veľmi zaujímavé, že smreky každoročne schnú aj v lokalitách ďaleko od chránených území, kde bol aplikovaný aktívny manažment "rázne a včas" bez ochranárskych obmedzení.. Vidieť to napríklad aj na fotke v článku s názvom: "Síce to nie je chránené územie, ale takýto pohľad nepoteší nikoho".

máš 2 alternatívy, buď nechať chrobáka prosperovať v jeho prirodzenom prostredí, čo ti ale znehodnotí drevo, alebo to drevo predať do spaľovne. Predstav si aké je to skľučujúce pre tú drevársku dušu, keď ide po lese a namiesto kmeňov sa jej pred očami točia sumy "mínus (čojaviem, tipnem si) 200 euro". Pri každom dospelom strome. Takého lesného hospodára ani do lesa lekár nepúšťa, má zákaz, lebo po kilometri je to sedemmiestna suma a prekoprclo by ho. Akože to asi každého. Takže v zmysle nadpisu článku Nič je pre prírodu všetko to treba vziať do vlastných rúk a ísť v súlade s tým imperatívom "ničiť" :D

Knor, aaach harvestor, k tomu mam ambivalentny vztah. Sedel som pred par rokmi na Ramzi pri ohni a pozoroval ako to harvestor manazoval za latrinou. Isli dole aj zelene stromy, aby sa dostal k tym, co boli suche. Ked koncil, tak prisiel aj so stromom v pazuroch a narezal mi k noham polienka. Korupcia na najvyššich miestach. Potom odletel spať späť na základňu...

Nezaznel primárny problém smreka. Tým je jeho aktuálny biologický, zdravotný stav.

Ten sa zásadne zhoršil jednak silnými imisiami za dlhé desaťročia (nech sa situácia za podl. roky zlepšuje, i keď v globále ani to nie). No väčšou ranou sú klimatické zmeny - hlavne zvýšenie teploty a väčšie rozdiely vlhkosti (a v oboch prípadoch i pôdy, osobitne aj po kalamite veternej). Tie sú pre smrek doslova fatálne. Potvrdzujú to dendrologické výskumy za desaťročia i porovnania s inými klimatickými pásmami, kde aspoň tak netrpia na sucho pri stabilnejšej vlhkosti. Klim. zmeny o.i. u smreka názorne vidno prirodz. ústupom sibírskeho oproti kontinentálnemu na území Ruska.
Keď sa do toho pridá veterná kalamita, ešte sa zhoršia podmienky pre zdrav. kondíciu, a to i blízkych vetrom nepostihnutých plôch.

To je primárny problém i v spojitosti s lykožrútom, že smrek má takto slabšiu odolnosť. Dokazal by pri dobrej kondícii pri vyššej hustote hmoty s pomocou živice s lukožrútom poradiť ďaleko lepšie. Podobne i s ďaľším faktorom ako počasie - vietor.

A u nás to potom vidieť plošne o to viac, že nie obvyklá veková rozmanitosť (a samozrejme súvisiaco i druhová). Takto je to doslova ideál pre veľkoplošné napadnutie lykožrútom. Bežne pri vekovej rozmanitosti pôsobenie lykožrúta neprináša ani v hosp. lese nijak zásadné škody. Napadne len choré staré jedince. Toto poznajú v Škandinávii, kde hospodária viac selektívne, tj. i prevažne v ihlič. lese je popri druhovej rozmanitosti i veková.

Keď pred 3 desaťročiami v súvislosti s napadnutím smrečín na Šumave, Krušných horách, Krkonošiach atd. hovorili biológovia, že sa toto dá očakvať zanedlho i na Slovensku, priznám sa, moc som neveril vtedy.

Smrek sa zrejme javí u nás dlhodobo neudržateľný v podobe ako bol doteraz. A lesníci len zakladajú na ten istý problém na ďalšiu generáciu monokultúrneho lesa. Na druhej strane keď dynamiku lesa zásadne ovplyvnili vyššie spomenuté faktory, to nijak neznamená, že sa nevie obnoviť sám (a zadarmo)- Teda v ploche vyšších stupňov ochrany, ktorých naozaj nie je veľa. Je aj infatilné myslieť, že v procese rozpadu lesa i pralesa ten sám zaniká. Spomínam len preto, že žiaĺ lesníci verejnosť takto masírujú (žiaľ práve NLC). Veď už len logikou existencie pred antropog. činnosťou. Nakoniec i lykožrút je súčasťou spoločenstva lesa, nie jeho lividátorom. Tým má potenciál byť človek, ako to vo svojej histórii dokázal (už z čias antiky).

O dopadoch práve opačne antropog. vplyvu pri ťažbe i širšie celkovom obhospodarovaní sa asi ntreba podrobne rozpisovať. Od zhutňovania a erózii pôdy, odvoz či likvidácia pôdotvor. biogénnych zložiek (od drev. hmoty až po mikroorganizmy) až po vysušenie, keď na holine je v lete 50-60°C. (prostá fyzika holina vs. padnutý strom bez poškodenia pôdy, rastl. krytu atd).

Na viac, keď zrážky sú stále viac nárazové (i prípadnými škodami) a obdobia sucha dlhšie.

Btw často spomínaný rozdiel doby obnovy nemusí byť výrazne pomalší u sa movývoja (u pralesa sa to ale nerieši), lebo riziká z hosp. monokultúr bez vek. rozmnanitosti a opakovaným ničením pôd. systému sa nijak neukazujú udržateľnými osobitne v citlivom vysokohorskom prostredí - tenká vrstva podzolov a iných málo vyživných pôd, iste aj extrémnejšia klíma s výraznejším tendenciám extrému prehriatia či vysušenia ako v nižších m.n.m. Nakoniec náletových plôch je v SR obrovské územie, aj pre vodu v krajine je ich rýchlejšie zalesnenie vhodné. Tu si aj veľmi zahrávame s budúcnosťou vody v krajine. Čo zase súvisí i so smrekom.

U nás sa žiaľ ignorujú poznatky biológov, tak ako napr. v Nemecku (Šumava, Kruš. hory - vidno ten rozdiel na čes. území, kde už tiež sa začínajú preorientávať na tieto poznatky). Naozaj nie je jediný problém ponechať spomenuté územia s vyšším stupňom ochrany bez zásahu. Veď pralesov počítame v promile les. plochy. Nech sa nakoniec i tie nepatrným rozšíria, i keď to bude pre ne o vývoji k premene na prales na viacero generácií lesa.
Tak aj v hosp. lese viac uplatňovať poznatky biológov. Les je naozaj komplex, kde strom je vizuálne len dominantný prvok. Pôda, voda a fauna od mikroorganizmov až po vplyv klímy sú jeho nezbytnou súčasťou či faktorom života lesa.