Rád čítam a počúvam podobné zážitky. Dobre napísané

ozaj vedel by si identifikovat miesta na fotkach

Kalamarka je asi jasna, ale tie dalsie ...

fajne citanie :)

Biele boli tusim na urovni statiky. kupit na Vihodze lano bolo nemozne.
Kupil som v Prahe kleter VHV Pamir a narval donho tusim 4x40 m lan.

Bevit bol tmavý chlieb, ktorý mal na rozdiel od ostatných overenú dlhú použiteľnosť, preto sme ho radi kupovali.

Áno, červené a modré laná boli z mne neznámeho dôvodu obvykle mäkšie a aj preto boli populárnejšie, ale na to bolo treba mať spriaznenú súdružku vedúcu predajne.

:-)
existoval "ÚV hovor" = na ucet volaneho, ja som ho z Tatroch nepouzival, lebo som uz bol starsi ako Pali.

• "dva bevity" : to bol tusim chlieb, ci nie ?
• biele bolaticke lana tvrdli, ale modre a cervene sa akotak dali pouzivat. Videl som pred cca mesiacom expertov na Dreveniku s modrym lanom. Lano uz bolo zufale, ale oplet akotak zachovany a uzlovatelnost by este asi aj v norma bola ( < 1,1) -)

Keď som dostal výzvu na napísanie článku, v ktorom by som oživil dávne spomienky na zážitky z tatranského horolezectva, v prvej chvíli mi nedošlo, že tým môžem odhaliť súčasným čitateľom náhľad na dnes už zaniknutý svet. Keď som tie roky spočítal, zostal som v miernom šoku – veď idem opisovať niečo, čo sa odohralo pred 35 rokmi.