Tento príbeh ma doteraz akosi obchádzal a narazil som naň až teraz. Ten úvod akoby som písal ja :D. Tiež som mal rovnako ustráchaných rodičov a ako dieťa som nemohol chodiť takmer nikam. Navyše rodičia neboli moc cestovatelia ani turisti. Leto bolo skôr v znamení okopávania zemiakov a vrchol bolo sušenie a hrabanie sena :D. Dodnes si pamätám ako som závidel spolužiakom v škole, čo chodili na výlety po hradoch a iné dovolenky. Asi som z toho dostal celoživotné komplexy, lebo som mal potom nutkanie navštíviť úplne všetky hrady a túžba po objavovaní sa mi dodnes absolútne neznížila. Tiež mám pocit, že je to akási životná karma pre rodičov, že keď držia svoje dieťa ustráchane nakrátko, tak sa u neho potom vyvinie nejaká rebélia/túžba po dobrodružstve.
Síce som už žil vo svete mobilných telefónov, no dlhé roky som chodil po lese štýlom "mobil ostáva doma". Aj dodnes mám úplne najradšej keď nikto nevie kde som a mobil ostane v režime lietadlo niekde hlboko v batohu. A osobne úplne neznášam ľudí, čo im počas túry neustále cinká telefón, lebo im chodia kadejáke notifikácie. Doslova ma z nich ide šľaktrafiť.
S výbavou som na tom tiež nebol o nič lepšie. Síce dostupná bola, no pre chudobného žiaka/študenta bola nedostupná. Ešte aj cestu SNP som išiel v štýle, co dúm dal :D. Dnes by som tak nešiel ani na 2 dni do lesa. Ale celkom sa bavím na tom ako dnešný ľudia na ceste SNP strašne riešia výbavu. Ach dobre som sa pobavil. Vďaka za príbeh :).

Tusim mam tiez toho Nemca. Vobec som si nespominal, ze som tento clanocek uz cital. Ale to nevadi, paci sa mi.

Volakedy davno som chcel trochu liezt, ale ked sme s kamaratom zasli do kina, kde sa stretavali horolezci, tak vsetci iba riesili material a nik lezenie. Dost ma to znechutilo. Avsak pred par rokmi kolega, lezecky instruktor, suhlasil ze pojde so mnou na Hohe Wand prejst zopar lahsich ciest. Naplanoval som ich zopar, no presli sme iba 2. Sklamany som zistil, ze pri lezeni clovek vacsinu casu stoji. A tak som sa vratil k turistike, ci vtedy k feratam, a lezenie na lane vo dvojici som pustil k vode.

perla, take spomienky citat a zazit

Dobre sa to citalo, takto z obyvacky. V burkach tiez iba pocitam sekundy, no zatial som mal stastie a netrafilo ma to.

Ked som siel na prvu dlhsiu turu po skonceni gymnazia, dostal som prikaz kazdy den poslat domov pohladnicu. Nakoniec som s trojtyzdnovej vandrovky z Libechova na Rozkos poslal domov asi tri, aj to jedna prisla az ked som uz bol doma :-).

A paralelou na prvu cast bol nas studentsky "zimny prechod Zapadnych Tatier". Vyteperili sme sa kamsi pod Jakubinu a zotmelo sa. Akosi nam nedoslo, ze sa v zime stmieva prv. Tak sme tam zabivakovali. O deviatej som budil kamaratov, ze uz svita, zaspali sme. Bolo vsak 21:00 (mali sme rucickove hodinky) a nad oblakmi, v ktorych sme boli, asi vysiel mesiac. Zazitkov plno (cosi som polozil vedla seba a len som registroval, ze to asi zhucalo do doliny), no druhy den sme s dlhymi nosmi schadzali dolu.

Bezva čtení!

Pekne Pali, mrtvu ruku tiez poznam a letnym Tatram sa kvoli burkam a zastupom ludi snazim vyhybat.

pekne napísané, Blesky sa mi našťastie vyhýbajú, ale zažil som, keď všade naokolo padali stromy, blesky každých pás sekúnd takže sme sme si len sadli na zem na miesto kde padol strom po údere blesku a a dúfali, že porekadlo, že blesk neudrie dvakrát na to isté miesto nevzniklo náhodou ... Ale ako vidieť, po prečítaní tvojho článku -
stáva sa aj to:-), Ešte, že si už prezývku mal, asi by ťa volali hromozvod:-).

Rád som si prečítal..

prva faza je, ze este trafi na nastup.
Druha faza, ze netrafi na nastup a uz bude liezt iba prvovystupy.

Btw. rano som bezal okolo cerveneho soc. lana, zdrotovaneho : Towercom ho ma vnutri na schodisti ako , no neviem co ako co. uz by som na to nezavesil ani vedro so smetim.
mapy.hiking.sk/?x=21.25583…

Aj on má určite doma toho Nemca, čo mu stále schováva veci, len si nespomeniem na jeho meno.

PaliT
ako hovorieva jeden MCI z PO:
"ja si už nič nepamätám, všetko leziem onsight ! "

Fíha, všimol som si, že popisy fotiek pribudli po mojom komentári, tak som si ich ešte lepšie pozrel a tú Antigravitáciu by som vymazal. Liezli sme ju síce vtedy, ale tá bude na ďalšej stene vpravo, toto bude na takej prvej markantnej vežičke/stienke pod chatami.
Autorom titulnej fotky je A. Buzinkay, ostatné už ani besný veverička netuší. A posledná fotka by mohla byť aj komín na Sološnici, hádam ma opraví niekto, kto tam bol pred menej rokmi ako ja. :)

Rád spomínam na takéto výjazdy, aj ked ja som skôr zažil príjemné chvíle pri turistike alebo vodáctve. Splavovať Hnilec a Hornád na amatérsky polátanom kajaku bol tiež iný zážitok v tých rokoch. Páčili sa mi Tvoje riadky.

Titulka je Kršlenica, Tatry - severná stena Tupej, Lidečko, Kaľamárka (asi Antigravitácia), u poslednej to bude asi Havranica.