V lete minulého roku som sa v rámci veľkého letného vandra zatúlal do Oravskej Magury. Lákal ma tu dlhý výbežok hrebeňa, vybiehajúci z mohutného vrchu Príslopec a končiaci nad obcou Lokca. Časť tohoto bočného hrebeňa som v zime roku 1995 na bežkách prešiel, ale celý jeho prechod som absolvoval až teraz. V tých časoch tu nestáli žiadne objekty, kde by sa dalo ukryť pred búrkou alebo núdzovo prenocovať. Situácia sa do dnešných dní výrazne zmenila, a tak v tomto priestore turista nájde hneď niekoľko stavieb, kde sa dá prečkať nepohoda alebo núdzovo zabivakovať.