Hlavný hrebeň Spišskej Magury prejdený vcelku na jednodňový záťah je pre mňa zatiaľ nedosiahnutou métou a veľkou výzvou zároveň. Pri dĺžke cez 35 km to samozrejme nie je ani žiadna malina. Zatiaľ sa mi hrebeň darí aspoň čiastočne na etapy, východnú časť od Magurského sedla mám v rôznych variantoch prechodenú. No západnú časť stále nie a nie prejsť. Pokusov bolo viacero, ale najčastejšie ma vrátili vrtochy počasia. Naposledy sa tak stalo 29. 10. 2016, keď mi silný víchor dovolil dôjsť iba na Spádik a s dlhým nosom som sa vrátil späť. Aj to patrí k turistike a nie je hanbou sa s pokorou otočiť a neriskovať. Na druhej strane, mal som čas, a tak som to o dva dni neskôr, v posledný októbrový deň 2016, skúsil opäť. Počasie už bolo podstatne zmenené a aj túra sa nakoniec podarila.