Vdacna tema. K tomuto sa toho da tolko pisat...
Ale kedze reakcie by mali byt strucne, tak napisem co mi prekaza na tomto celom najviac. A sice to, ze do takeho lesa (vo vyssom stupni ochrany) nemozem ani vkrocit, no LKT-cko tam v pohode moze ist, ked sa ten les "znici". Tento nepomer ma stve o to viac, ze oficialne nemozem vkrocit mimo znacky (od isteho stupna ochrany) ani na pozemky vo vlastnictve statu (teda v mojom), no tazit ("kalamita") sa tam moze.
Ako perlicku prikladam obrazok, ktory som odfotil na plote Jelenskej gastanice - 4. stupen ochrany. Opat, turista tam nesmie zist zo znacky a chraneny je porast gastanov, ktory prirodzene zmladzuje.... Mne to pride ako Kocurkovo.

V článku sú uvedené fakty, z ktorých potom vychádza reálne hospodárenie na lesných pozemkoch. Ak má niekto lesné pozemky v národnom parku, teda v 3. stupni ochrany a porast dovŕši rubný vek, tak ho proste výrube a nanovo zalesní. Legislatíva mu v tom nebráni aj keď ide o chránené územie. Romantická predstava o večnom lese tu musí ísť bokom. V minulom režime sa asi vlastníkov nepýtali na to, či chcú mať na pozemkoch vyhlásené chránené územia. Teraz sa to bohužiľ vracia aj s úrokmi.

Chápem teda správne, že ak si vlastník dá vypracovať "vhodný" PSL, tak potom môže 10 rokov robiť čo chce, v súlade s PSL.

Neviem čo je "vhodný" PSL. Plány vyhotovujú firmy, ktoré majú na to odbornú a technickú spôsobilosť. Pri tvorbe PSL sa najskôr zisťuje stav lesa (zásoby, taxačné veličiny, prírodné pomery...) a na základe toho s pomocou modelov hospodárenia sa navrhuje plán odporučených hospodárskych opatrení. je to objektívny a pomerne jednoznačný technický proces. K samotnému návrhu plánu sa vyjadrujú všetky osoby, ktoré sa cítia byť dotknuté a chcú byť účastníkom konania. Jedným z orgánov, ktorých schválenie je potrebné, sú aj orgány ochrany prírody. Atď.

Okej, ale nerobme si zase veľké nádeje pri aktuálnej miere skorumpovanosti na všetkých úrovniach :(

Hoci polemizovat by sa dalo s viacerymi formulaciami autora, upozornim len na jeden fakt, tykajuci sa kategorizacie lesov a PSL.
Zakon o ochrane prirody definuje v §19, ze v narodnom parku je ochrana prirody nadradena nad ostatne cinnosti. Co naznacuje, ze v NP by nemali byt lesy hospodarske. Za 30 rokov praxe som sa vsak nestretol s ochotou organov statnej spravy (lesny urad), ani statu (v "osobe" Lesov SR ako spravcov statneho majetku) na prekategorizovanie H lesov pri zmene PSL.
Ado Mezei

Za to, že v NP by nemali byť lesy hospodárske je v prvom rade zodpovedná ŠOP, ktorá o lesy osobitného určenia alibisticky zákonom stanoveným postupom nežiada, lebo nie je schopná sa dohodnúť s vlastníkom o výške finančnej náhrady za obmedzenie ich využívania. Dokonca nežiada ani za plochy rezervácií, kde je vlastník aj tak zákonom obmedzený a nesmie robiť nič, pokiaľ mu nie je udelená výnimka.
Na strane druhej by vo vlastnom území NP nemali byť zahrnuté lesy tvorené monokultúrami smreka, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu a nie prizeranie sa ako sa nekontrolovane na obrovských plochách rozpadajú. Roky sa čaká na prehodnotenie výmer CHÚ, všetko je o peniazoch či na taký rozsah tento štát má, alebo nie.

Ivor, za to, že v NP sú hospodárske lesy a že sa ťažia tak, ako sa ťažia, nie je zodpovedná ŠOP, ale ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva, ale ešte viac politické ústredia strán, ktoré boli za posledných 20 rokov pri moci a úplne najvác akcionári oných strán. ŠOP je iba malý hráč v tomto všetkom.

tak tu asi ide o peniaze, ale to je znama vec a suskaju si o tom vsetci. Otazka je len ta, ci tazit alebo netazit na statnych pozemkoch, to bol pripad Tichej a Koprovej doliny, pokial si to dobre vybavujem, tak tie boli statne... tam sa to podarilo zastavit, ale nie uplne. Tam stat zasiahnut mohol a najprv nechcel. Sukromni vlastnici samozejme vytazit chcu, lebo teraz ked to padlo, tak nahrabu miliony a potom tam bude na 100 rokov pokoj a nebudu mat asi nic. A tazia tam preto, lebo chcu, nie preto, ze musia, asi by nemuseli, ale nemali by z toho nic...

Samozrejme, že ide najmä u súkromných lesov o majetok. Môžeme diskutovať o tom, že príroda by potrebovala viac bezzásahových zón, ale ak sa to má zrealizovať na území, ktoré niekto konkrétny vlastní, potom by sa patrilo, aby štát (rozumej my všetci) vykúpil tie pozemky, alebo zaplatil odškodné. Nie je totiž spravodlivé, aby obecný záujem financoval nejaký konkrétny občan, či skupina vlastníkov.

Som presvedčený, že toto by sa malo urobiť so všetkými lokalitami pralesovitého charakteru. Tiež mi až srdce láme, že zaužívaná forma manažovania kalamít vedie k dočasnému veľkoplošnému odlesňovaniu a tým de facto likvidácii tetrova a spol., tu by som uvítal, keby najmä hrebeňové úseky s priľahlými svahmi pocítili skutočnú ochranu, inak to škoda nazývať národnými parkami.

Je jasné, že nechať bezzásahovú zónu v bezprostrednej blízkosti hospodárskeho lesa zároveň otvára problematiku odškodnenia, lebo lykožrút neuznáva ľudské hranice.

A napokon – zasadzoval by som sa o masívnu implementáciu výberkového hospodárenia v čo najväčšej miere, lebo sa to najviac približuje stavu, kedy je na nejakej ploche les trvalo, keďže sa ťažia len odrastené stromy a na tom istom mieste už dorastajú aj ďalšie generácie. To zároveň rieši aj potrebu obnovy lesa/zmladenie.

Všetky tieto úvahy by sa dali realizovať okamžite v štátnych lesoch a tie, ktoré sú v súkromných rukách by bolo treba vykúpiť, resp. zameniť. Existencia lesa je potrebná nielen pre prírodu, ale aj pre ľudí, hovoríme najmä o erózii a manažmente vody. Vnímam tlak na politikov a úrady, aby to už konečne začali riešiť. Zároveň si však povzdychnem, že v štáte, kde jeden z ministrov vlastní firmu, ktorá s tým štátnym drevom dominantne obchoduje, nečakám rýchlu nápravu...

tak mozu aj sukromnici si povedat, ze chcu mat pralesy a nechat si ich tak ako su a napr. najdu iny sposob spenazenia, ale ten bude asi zlozitejsi, zato trvacnejsi... len to nebude hned a mozno nebude nikdy, takze to je ten problem.

Nerozvija sa tu mytus? Jano, Ty si v lese stale. Mozes potvrdit, ze sukromnici tazia viac formou holorubov ako stat? Ja som totiz volakedy od absolventa VSD v Zvolene pocul cosi ine.

Inak, mne neprekaza ani tazba v SPR 5. stupna, ked sa udeje tak, ze gazda sa vyberie s konikom (ci malym traktorom) do hory a spili zopar statnych stromov, ktore nasledne z porastu vytiahne. Lenze to je u nas utopia. Vlastnici su stat respektive urbariaty, pricom v oboch pripadoch si na tazbu zaplatia velku firmu ktora do lesa nabehne s tou najtazsou moznou technikou. Lezie to po spadnici, nove zlaby (plechove ci drevene) krizom cez zvaznice sa uz prakticky nerobia, takze z ciest su o par rokov kanony. To je spravanie sa priamo v rozpore so zakonom a toto mi vadi vsade, aj mimo SPR.

Knor, máš na mysli takéto žľaby? Mal som problém z tej jamy vyliezť...

Na fotke je kamarát, vlastník 400ha lesa, ktorý pozrel na strom, vytiahol nôž a pod odlúpenou kôrou mi ukázal larvy. Povedal, že laik na prvý pohľad nič nevidí, ale že o rok už začne strom chradnúť. Ak ho nevytiahne rýchlo, už ho predá len ako palivové drevo, čo znamená značné finančné straty.

Možno stačilo, keby včas položil niekoľko lapákov, ktoré by zachytili chrobákov pri rojení.