Máme takú tradíciu, že každý rok na Štefana, t. j. Druhý sviatok vianočný, chodievame ráno na malú a nenáročnú dvojhodinovú túru. Je to hlavne preto, aby sme naše ťažko skúšané žalúdky a zlenivené telo dostali do akej-takej formy a mohli pokračovať v ďalšom prežieraní sa. Vždy je to len pánska záležitosť, a tak sa pri tom môžeme i nerušene porozprávať. A práve tam som sa dozvedel nasledovný príbeh. Rozprával mi ho kamarát Kamil.