Inak práve na východ od tejto dediny som zažil asi najnepríjemnejšie poblúdenie: Na spomínanom skautskom tábore som robil výzvu Putovanie a už som bol skoro na konci okruhu na zelenej z Podhradia do Novej Lehoty a predo mnou bola už len cca. hodinka po zelenej za horáreň Janiš. Lenže v ten deň silno pršalo a okolo pol piatej poobede už bola pri tom daždi dosť slabá viditeľnosť. Prichádzal som od hradu a vidiac prístrešok som sa nachvíľu zložil. značky boli síce na stĺpoch elektrického vedenia vľavo od cesty, ale bral som to tak, že bližšie ich nebolo kam umiestniť. A ešte k tomu som mal pred sebou smerovník, tak som si hovoril, že ešte toto chvíľku rovno pôjde. V tej chvíli mi nenapadlo pozrieť do mapy, resp. možno by ma ani to nezachránilo. Keď som si po asi polhodinke pod prístreškom povedal, že už by som mal aj ísť ďalejj, išiel som podľa šípky na smerovníku ďalej po tejto lesnej ceste: mapy.hiking.sk/?x=18.03868…
ešte som videl jednu značku na stĺpe naľavo, ale šípka na nej nebola. To bbola až po Janiša posledná zelená, ktorú som videl. Keď som tadiaľ o 3 dni neskôr išiel aj so zvyškom osadenstva za sucha, všimol som si tú zarastenú odbočku strmo hore lúkou a ďalšiu značku so šípkou ukazujúcu na ňu, ktorú by som však v tom daždi bez znalosti miesta nemal šancu zbadať a vyšliapať. Avšak späť k tomu, ako som tam potom blúdil. Hneď za netušenou odbočkou sa mi tam na lesnej ceste začalo pekne šmýkať a párkrát som spadol na všetky štyri:). Nakoniec som ale vyšiel na rovnejší úsek. Keď sa dlhšie neukazovali značky, tak som vytiahol mapu, a zistil som, že som zle, ale mapa ukazovala, že by som po tej lesnej ceste mal dojsť naspäť na zelenú, a že by sa potom mallo ísť na zelenú. Keď som sa po asi polhodine konečne dostal, resp. predral na križovatku lesných ciest, kde bolo možné ísť vpravo, ysslel som si, že mám vyhraté. Avšak na moje prekvapenie som došiel sem:
mapy.hiking.sk/?x=18.02431…. No, a to miesto som poznal, keďže som tadiaľ schádzal z hrebeňa do Podhradia, aby som podľa zadania našiel Topoľčiansky hrad. To zúfalstvo si viete predstaviť. Našťastie som si spomenul, že tá horáreň janiš, ktorú píšu na cyklozelenej, je 5 minút od nášho táboriska, a tak som sa po nej vybral a zmoknutý som do tábora došiel. Ale odvtedy viem, že tá zelená Podhradie-Nová Lehota nie je taká jednoduchá, ako sa zdá.

našťastie nie krígeľ, len päsť do brucha, som ako sopliak vyfásol v starej krčme v Šútove. Bolo to niečo po 13-tej hodine v nedeľu, ale v tmavej zafajčenej krčme s plno domácimi opilcami akoby bola polnoc z piatka na sobotu. V Šútove by som to nečakal, lebo tam musia chodiť húfy turistov na kofolu a pivo...

Jaj, tu dedinu myslíš. Ja som pod ňou bol na skautskom tábore( mimochodom jediné taborisko, ktoré si pamätám, že sa z neho do dediny išlo do kopca) a tiež mi pripadala čudná.