Dojemné rozprávanie plné skutočného šťastia,pohody,ale aj smútku za dobrými kamarátmi.Nech odpočívajú v pokoji a večne spomínajú na krásnu slovenskú prírodu a dobrých ľudí ktorých v živote postretli.

Boro krásny príbeh!
Ale je vlastne naším šťastím, že sme na našej ceste stretli ľudí, ktorí nám chýbajú a na ktorých so smútkom spomíname.
Ďakujem.

Krásny opis - musíme žiť s tým, že všetko má svoj začiatok a aj koniec. To je život.

Ani nepamätám, kedy som niečo tak úprimné a pravdivé čítal. Smutné, ale nádherné čítanie.

c´est la vie smutný a zároveň krásný .

Čo viac dodať? Všetci tam skôr či neskôr pôjdeme...a je na každom z nás, či si ostatní tak spomenú ako ty na svojich kamarátov.
A niečo na veselú nôtu - časť o chrápaní ako keby bola vystrihnutá z Petrovho článku z nášho posledného vandru...len tým chrápajúcim páchateľom som bol ja :-)

Krásny, úprimný a výborne napísaný príbeh. Pri takýchto článkoch si človek uvedomí čo sú v živote najväčšie hodnoty a to - zdravie a kamaráti s ktorými sa všetko dá zvládnuť akosi ľahšie. Ďakujem za to, že to aj vo mne vyvolalo podobné krásne spomienky...

Ako diétologická agitka to ujde, aj keď dosť rozvláčna a na môj vkus trochu moc dojákovité. Áno, keď kamarátov stravuješ opísaným spôsobom (vysokoenergetické mastné) + zalievate to tvrdým (asi lacným) tak niet divu že sa zúčastnené osoby predčasne poberajú. Hentoho máš možno na svedomí ;)

Nikto reálne neumiera. Radosť a krásne spomienky sú večné.

Len rozpoloženie niektorých ľudí a ich komentáre mi pripomínajú, že sa snažia o zabitie všetkého človečenského. Zraniť, ponížiť, zadupať, aby každý musel žiť v tej istej mizérii, akú denno-denne prežíva ten nešťastný anonym.

Na dietologického okienko reagovať nebudem.... Len chcem povedať, že pri tom zašumení dubu mi naskočila husacinka. A že do hôr chodím aj preto,lebo je tam akosi bližšie k "riadiacemu centru".

Boro, Boro, ty stary romantik...
krasny ohnik ti tam hori a ty varis caj na plynaku?
ahoj, kamarat!

Napisal si to velmi pekne.

Ja to beriem tak, ze ludia su tu dovtedy, kym ma kto spominat na prihody zazite s nimi, a kym ma kto o tychto prihodach rozpravat. Mozno to nazvat, ze dovtedy je tu "ich duch".

Vďaka za veľmi pekné čítanie, rád by som porovnal aké vizuálne predstavy pri tom máme, keby sa to dalo. :-)