Komentár
Matobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Katka haha. Správne si postrehla s tými kravami. Presnejšie sa asi kŕmili senom. Bajočko som si tam všimol nejaké kopy. Aj keď som tieto veci, čo si si v texte …
+ 3 ďalšie príspevky
Diskusná téma K článku: Večer na vandri
Diskusná téma K článku: Večer na vandri
Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky.
Vďaka za veľmi pekné čítanie, rád by som porovnal aké vizuálne predstavy pri tom máme, keby sa to dalo. :-)
Napisal si to velmi pekne.
Ja to beriem tak, ze ludia su tu dovtedy, kym ma kto spominat na prihody zazite s nimi, a kym ma kto o tychto prihodach rozpravat. Mozno to nazvat, ze dovtedy je tu "ich duch".
Boro, Boro, ty stary romantik...
krasny ohnik ti tam hori a ty varis caj na plynaku?
ahoj, kamarat!
Na dietologického okienko reagovať nebudem.... Len chcem povedať, že pri tom zašumení dubu mi naskočila husacinka. A že do hôr chodím aj preto,lebo je tam akosi bližšie k "riadiacemu centru".
Nikto reálne neumiera. Radosť a krásne spomienky sú večné.
Len rozpoloženie niektorých ľudí a ich komentáre mi pripomínajú, že sa snažia o zabitie všetkého človečenského. Zraniť, ponížiť, zadupať, aby každý musel žiť v tej istej mizérii, akú denno-denne prežíva ten nešťastný anonym.
Ako diétologická agitka to ujde, aj keď dosť rozvláčna a na môj vkus trochu moc dojákovité. Áno, keď kamarátov stravuješ opísaným spôsobom (vysokoenergetické mastné) + zalievate to tvrdým (asi lacným) tak niet divu že sa zúčastnené osoby predčasne poberajú. Hentoho máš možno na svedomí ;)
Krásny, úprimný a výborne napísaný príbeh. Pri takýchto článkoch si človek uvedomí čo sú v živote najväčšie hodnoty a to - zdravie a kamaráti s ktorými sa všetko dá zvládnuť akosi ľahšie. Ďakujem za to, že to aj vo mne vyvolalo podobné krásne spomienky...
Čo viac dodať? Všetci tam skôr či neskôr pôjdeme...a je na každom z nás, či si ostatní tak spomenú ako ty na svojich kamarátov.
A niečo na veselú nôtu - časť o chrápaní ako keby bola vystrihnutá z Petrovho článku z nášho posledného vandru...len tým chrápajúcim páchateľom som bol ja :-)
c´est la vie smutný a zároveň krásný .
Ani nepamätám, kedy som niečo tak úprimné a pravdivé čítal. Smutné, ale nádherné čítanie.
Krásny opis - musíme žiť s tým, že všetko má svoj začiatok a aj koniec. To je život.
Boro krásny príbeh!
Ale je vlastne naším šťastím, že sme na našej ceste stretli ľudí, ktorí nám chýbajú a na ktorých so smútkom spomíname.
Ďakujem.
Dojemné rozprávanie plné skutočného šťastia,pohody,ale aj smútku za dobrými kamarátmi.Nech odpočívajú v pokoji a večne spomínajú na krásnu slovenskú prírodu a dobrých ľudí ktorých v živote postretli.