Komentár
Pavol Gavlák k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Pozdravujem Tomáša a jeho kamaráta a prajem im rýchle uzdravenie a spamätanie sa z tohto nepríjemného zážitku. Ako bývalému strážcovi Správy TANAPu, ktorý si v …
+ 39 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Ako sme bojovali v Roháčoch
Diskusná téma K článku: Ako sme bojovali v Roháčoch
Keď sme niekedy okolo roku 1975 vyrazili na náš Veľký vander, bolo nás asi 12 - 14 chalanov. To sa ešte nikdy nestalo, pretože sa vždy našli takí, ktorí práve v danom termíne nemali dovolenku alebo im do toho niečo prišlo. Ale v tom roku nám to vyšlo. Malo to výhodu v tom, že sme konečne boli spolu takmer celá osada, a tak sme si to užívali. Naším cieľom boli Roháče, ktoré v tom období boli veľmi populárne a hojne navštevované.
Menono - aj František Kele bol paštikár a aj ďalší významní slovenskí horolezci. A Pavel Pochylý bol dokonca z Galanty. Pokiaľ sa tomu niekto venuje profesionálne, tak je to úplne jedno odkiaľ je. Dôležitý je hlavne talent. A keď sa tomu človek venuje len ako záľube, tak je dôležité, či má k tomu vzťah. Keď je to pre človeka srdcová záležitosť, tak nie je čo riešiť. Poznám ľudí z Komárna a Nových Zámkov čo sú väčší horali ako väčšina ľudí žijúcich na Orave :). A na druhej strane poznám človeka čo žije 60 rokov v Štrbe a nikdy nebol ani na Štrbskom plese a nieto ešte na nejakom štíte. Takže je to úplne jedno odkiaľ človek pochádza :). Len treba prestať byť zatrpknutý šomriak a vidieť niečo aj v dobrom svetle. Borove príbehy sú super a sám mu ich v dobrom závidím, keďže ja zážitky s partiou nemám a ani nebudem mať. No keď niekto závidí v zlom, tak len hejtuje :).
Paštikár z Dolniakov sa hrá na horala a povyšuje sa nad dederónov. Paštikári v horách vždy pobavia :-D
Parádny zážitok. :-D
blesk.cz/…/pivni-special-koli…
Presne ako hovoríš, len zo srandy. To pivo si pamätám presne lebo od 1974 som už "mohol"... Jednu korunu stála osmička v závodnej kantýne..
...á tuje ešte jeden z 1965 kde je syr za 5.60 v 3.cen.sk s obsl.
Pardón, pokračujem- našiel som jedálny lístok z r.1974 z pražskej rešt. 3.cen.sk s cenou 8,50 Kčs za syr. Takže v našej oblúbenej gastronomickej oáze s názvom Nádražná reštaurácia, čo bola 4.cen.skup. bez obsluhy ba sa tá cena mohla pohybovať na cca 4-5 Kčs. A to pivo 10° ba určite bolo okolo 1,- Kčs. Ale to len tak zo srandy.
Jarino, tak som naschvál trochu zapátral a zistil som nasledujúce:
Boro,však som napísal, že dobrý príbeh. To ostatné bolo len tak na pol viagry :)
nehovoriac o tom ze sa tam vzdy motalo aj kopec "nenapadne tajnych"
Jarini, veď nebuď taký hnidopich. Píšem to tak, ako si to pamätám, veď už je to viac ako 40 rokov. Viem isto, že to bola nejaká pohraničná ozbrojená zložka a už takmer po pamäti chodili po revíre a vyberali z "osvedčených " miest trampov a tulákov. Ale tu sa jedná o príbeh a nie o dokument. Sorry.
Dobrý príbeh,len sa mi nezdá pár vecí: Boli to asi normálni príslušníci ZNB, veď na rozdiel od dneška v takýchto veľkých stanových táboroch mávali normálne vysunuté pracoviská /zažil som Slovenský raj, Vranovskú priehradu, Duchonku atd../ A pivo stálo vtedy/1975/ korunu sedemdesiat v 4-ke a vysmážaný syr 8-9 korún v 2-ke, sámoška bez šunky :)
Peto, ti polski pohraniciari ma budili v Bukovskych vrchoch. Prisli na strasne tichych motorkach, stvortaktoch. Nasi vtedy jazdili na ladach-nivach, s tym sa na hranicu nedostali.
A kemp s mnozstvom dederonov som vyuzival v Tatranskej Strbe :-) .
martin,
kde to bolo ?
Dobre... Ale pre mna ako samotara mali tie kempy aj vyhody. Dederoni chodievali velmi skoro spat a v noci bol klud. Vstavali skoro, takze som mal okolo siestej budicek. Nato oni zacali pobehovat po kempe, pripravovat si ranajky, ale to som uz bol na ture.
Inak, podobne nejako ma zobudili polski pohraniciari ked som stanoval na slovensko-polskej hranici. Uhral som to tak, ze ved stanujem na Slovensku (asi 2 metre). Nakoniec vysvitlo, ze iba strasili, a ked zistili ze nie som ziaden imperialisticky agent, tak sme sa porozpravali. Este mi aj poradili, kde je na nasej strane studnicka. Dalsi den som ju vyuzil.
jej, tak nejak som to aj ja zažila , bolo to dávno