Dočítané až dokonca, môj obľúbený kraj! Vždy keď vidím na sídlisku jorkšírov, spomeniem si na Teba:) A tie fittyčinky (mueslityčinky) odporúčam vymeniť za proteínové, tie rýchlo pomôžu telu v ťažkej chvíli. Raz som spravil pokus a s dvoma tyčinkami a 1,5 l vody som prešiel Tlstú-Ostrú.

uff riadny román :) ale pekne ste si to vychutnali. fotka "obzretie za salašom" je top.

Troška dlhšie, aj tak pekné čítanie. Dobre ste si dali s výstupom na Zákľuky. My sme so synom 10/8/18 šli Tlstý Javor - Zákľuky - Hrončok - Tri Vody - Osrble a aj zostup nebol orientačne nič moc. Pod Zákľukami je priam luxusný polovnícky posed. Na Hrončoku som bol azda 5 razy a vždy je inakší - sivá zamrznutá hladina v novembri, krásna letná hladina s nebom bez mráčku a aj vypustený !! Spával som v domci pri bývalej staničke úzkokoľajky.
Nevideli sme sa ?

Pekný kraj ... a pekný článok :-)

Ďakujem za ohlasy! :)

Peter: Pravidelne sa mi stáva, že v horách stretnem úplne cudzích ľudí, ktorí sa usmievajú a zavolajú: Aha, Hugo z Hikingu...
Mali sme aj proteínové tyčinky, ale nestačilo, ten výdaj bol omnoho väčší, okrem toho sme lamy a starí pupkatí svišti so slabou kondičkou.

Svatopluk: Neviem, či sme sa už niekde videli, ale my sme spomínanú trasu prechádzali až 19.8., tak vtedy teda určite nie.
Ten Hrončok nemá chybu, určite tam ešte pôjdeme. Inak všimol som si, že v oblasti sú unifikované posedy, len sa mi zdalo, že by sa tam nevyspali dvaja ľudia.

Pali príjemne pútavé čítanie tvojho článočku:)a krásne fotečky:) Zákľuky sú veľmi pekným výhľadovým miestom a tesne pod vrcholom mi na strome zapózovala sova dlhochvostá:)

Mám tiež rád tento kraj plný divokej prírody,ktorý má veľa atraktívnych miest a je oázou ticha

Ten kraj je môj "naj-naj-naj". Prešiel som tú trasu obidvomi smermi niekoľkokrát a hoci mi už nohy neslúžia ako kedysi, tak som presvedčený, že ešte aspoň raz tam vystrelím.U tej chaty na Hrončeku sme spali ešte za minulého režimu. Ráno nás "vymákol" nejaký pseudoochranár a keď sme mu vysvetlili, že sme sa tu len tak zvalili do trávy, tak nám povedal : Len žiadne stany, súdruhovia, žiadne stany.Potom som videl Hronček takmer vždy len vypustený. Mali sme i problém, z orientáciou dolu od Zákluk a riešili sme to tu s Tomášom Trstenským, mali sme problém v rovnako suchom roku ako bol teraz s mojou priateľkou a reportáž je tu niekde na tomto webe, a jediný prameň sme našli až u Tlstého Javoru ale išli sme ďalej a ďalej. Keď sme tam boli prvý raz na vandri, tak sme sa od sedla Tlstý Javor posunuli ešte ďalej a nakoniec sme po značke prešli Dobročský prales,ktorý si teraz privlastňujú nejaké svinské organizácie a nepúšťajú tam nikoho. Ten úsek trasy milujem a nikdy naň nezabudnem. A tebe ďakujem, že si jeden z mnohých, ktorí mi ho zasa priblížili.

Chcela som to prečítať zajtra ak budem cestovať 6 hodin autobusom z hôr do hôr. Dnes večer som chcela prečítať len kúsok. Prečítala som hneď cely článok, lebo sa mi to veľmi dobre čítalo. Aj ked som občas musela použiť slovník. Je to aj vtipne, aj zaujímavé a napísané akoby mi pisal kamarát. A je to aj veľmi turistické, lebo predsa na túre nejde len o kilometre a vystúpenie na vrchol. Veľmi sa mi páči. Super, PaliT :-)

Krásne Pali. Potešilo!
Je to nádherný kraj a lesy ako na Poľane sú už málokde na Slovensku.
A krásne fotky.

Čítal som o Zákľukách už dávnejšie a tento článok ma pohltil definitívne. Takže plánovanie dnešnej túry bolo o to ľahšie :-) Je to naozaj priam až výnimočné miesto Zeme a Slovenska. Asi najpríťažlivejšou súčasťou pre mňa osobne boli všetky tie majestátne solitéry, skutočne jeden úchvatnejší ako druhý.

Ahoj Boro,
na Hrončoku ste spali "za minulého režimu" - ja tiež, prvý krát v roku 1979 !
Nuž, čas beží..

Zákľuky na jeseň sú tiež krásne ;-) Fotené 17.10.2018

Pardon 17.10.2017