To bol zazitok..

Tiez som pred mnohymi rokmi zazil takyto "hmlovy" pribeh.
Liezli sme daco, nepamatam si uz ci na Velicku stenu, alebo na Granatove veze, dost na tom, ze to bolo v zime a ked sme doliezli, okolo bola hmla ako mlieko a mozno aj padal drobny, taky krupicovy sneh. Vo vetre je to dost neprijemne, najma ked mrzne a vietor to nesie vodorovne, rovno do tvare. Sli sme kus po Granatovej lavke a po case sme sa v dakom zavetri zastavili, aby sme pobalili matros a mozno aj cosi prehryzli. Ked sme uz boli na poriadku, partak hodil batoh na plecia a bez znamky zavahania zacal zostupovat do Slavkovskej dolinky. "Co robis, ved musime ist do Velickej?" No ved idem do Velickej!" Dlho sme sa handrkovali, on chcel ist nalavo, ja napravo. Nastasie sa zrazu z hmly vynorila dalsia dvojka a az to ho presvedcilo. Dlho som toto jeho "faux pas" (čítaj fó-pa:)" nechapal. Teraz ua ale viem, ze ho tahala Karikova Priepast :) :) :)

Tuto, kúsok od civilizácie, je Horvátov kríž: mapy.hiking.sk/?x=17.13992… študent tu zahynul v roku 1948 na vyčerpanie a podchladenie, možno aj srdcovú slabosť, ťažko už teraz povedať.

Fajné čítanie.

V horách netreba podceniť nič, pred rokmi kdesi pri Schneebergu našli zamrznutého chatára len kúsok od vlastnej chaty.

Hej hej, uz som to cital.
Viackrat som zazil cosi podobne. Raz som stanoval nad sedlom Uhorna v smrecine, snad 10 metrov od lesnej cesty. V noci som si v pyzame odskocil za cestu a v hustej hmle som nevedel najst, kde mam stan. To bol adrenalin. Nakoniec som on v lese zakopol a mohol som zaliezt do spacaka.

Veľmi dobre sa čítal ten príbeh, pútavo napísané a tvoja skúsenosť zostane v mojom vedomí ako vystražné červené svetielko, čo všetko sa može stať na horách, blízko chaty ....

Dobré čítanie. Zažil som niečo podobné na ďumbierskej chate, keď som tam robil.. :)

Jeden si chce odskočiť....a zomrie. Strata orientácie za bieleho dňa.
blesk.cz/…/turistka-se-ztrati…

Pekny pribeh. Verim, ze Ti islo o zivot. Zazil som nieco podobne na snehom zavalenej Kriznej v zime v roku 1980. Siel som ako vojak ZVS iba z Lisky /od lanovky/ hore na vysielac. Bol este den, ale bola strasne husta biela tma. Dala by sa snad krajat. Su tam tyce, ale jednu som uz nevidel a druhu este nevidel. Niektore tyce chybali. A mne nechybalo vela a takmer som zletel do Ramžinej.

V osemdesiatych rokoch, ked som išiel Cestu SNP, sme boli traja a na Královej holi sme chytili podobnú hmlu. Opasky išli dole, natiahli sme si ich medzi seba a prvý vždy videl zimné tyčové značenie, ktoré tam naštastie bolo, posledný videl zadné tyčové značenie a tak sme vyšli na vrchol. Nič, absolutne nič sme nevideli, takže viem o čom píšeš. Sám by som dopadol ako Ty,možno aj horšie :-) Pekný príbeh je to ale Boro.

No pekne! Poznám to celkom dôverne, dokonca sa to odohralo len kúsok od Teba - turistika.sitepoint.sk/…/ako-… - je tam aj video.

:)