Komentár
Matobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Pavel veru dal som si takýto okruh prevažne po červenej. Tak sa mi tam páčilo, že som sa rozhodol plopísať pekné miesta. Ja som si tie české ŠPZ na samotách nev …
+ 14 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese
Diskusná téma K článku: S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese
Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne.
:)) Kto ešte nebol minister, nech sa hlási u súdruha Žinčicu...
Bán by vyberal namiesto Vlčana nového ministra štýlom nomen omen:
"Pán Diviak. Lesník a bloger Michal Diviak píše o (nadmernej a nenadmernej) ťažbe dreva, o rúbaní a nerúbaní lesa. Vášnivý milovník prírody a outdoorových aktivít, ako sám o sebe uvádza v profile na SME, má nepochybne prierazné, energické priezvisko, ktoré ho predurčuje na zodpovedné pozície. V prípade, že má záujem o politickú dráhu, čo v tejto chvíli nevieme, to musí deklarovať."
odomknuté dennikn.sk/…/?cst=58542495dae…
Dakujem.
Na 7. fotografii (= "Tu sa ťažilo podrastovým spôsobom "). sa mi páčia tie vysoké pne.
Môj laický odhad : sú to "zábrany" aby kmene pri ťažbe neodierali ďalšie stromy.
Ad podrastový spôsob - fáz rubov môže byť niekoľko (prípravná, semenná, presvetľovacia, dorub). Cieľom je vždy dosiahnutie prirodzeného zmladenia na východisku obnovy. Intervaly medzi rubmi závisia od mnohých faktorov (fruktifikácia, druh dreviny...) a počítajú sa v rokoch, bežne 4-5 rokov medzi jednotlivými zásahmi. Dorub sa môže vykonať až vtedy, keď je na obnovovanej ploche (obnovnom prvku) prirodzené zmladenie obnovného drevinového zloženia so zakmenením minimálne 0,5 (50% plochy) a vek stromčekov je min. 2 roky. Obnova celého porastu vychádza z tzv. obnovnej doby, bežne to býva 20-30 rokov.
Ad Pellacol - preto sa ešte používa na školských (a iných) lesoch či nelesoch, lebo sa ním ošetrujú rany na stromoch (ťažba, zver..) proti napadnutiu hubami. Ako som sa dozvedel včera s istého denníka od januára sa už požívať nebude.
Prečo vlastne ešte používate Pellacol v školských lesoch?
Pri tom podrastovom sposobe - aky byva interval medzi prvou fazou a dorubom?
Výborné, tieto myšlienky by sa mali šíriť v mainstream médiách a hlavne učiť deti od útleho veku, aby vedeli, že monokultúrna plantáž len z diaľky vyzerá ako les.