Každý z nás asi v detstve stváral veci nad ktorými sa dnes už len pousmejeme. Sú to skvelé zážitky, tiež mám také huncútstva. Vďaka za príjemné čítanie :-)

Pekne. Tiez mam vela prihod suvisiacich so spanim. Momentalne ma napadla jedna z juznej Moravy. Siel som kamsi do Zdarskych vrchov. Vecer som docupital na stanicu v Bratislave a odviezol som sa do Blanska. Tam som vystupil z vlaku a snazil som sa ist po znacke. Kedze baterku som ako obycajne nemal, bolo to vesele. Spominam si, ako som hladel do mapy na klingajucich rampach - bolo to jedno z mala miest, kde bolo ake-take svetlo.

Nakoniec som uspesne presiel mesto a za zahradkarskou osadou sa mi zdalo, ze je okolo klud. Tak som si postavil stan na kraji sirsieho chodnika, ci cesty. Ako som ho po hmate staval (mal som to nacvicene, stan som vedel postavit aj za uplnej tmy), spadlo mi cosi dolu svahom. Aj som to chcel vziat, ale strmina ma odradila. Ulozil som sa do stanu a zadrichmal som.

Rano som sa zobudil, a prva myslienka bola pohladat tu vec, co sa mi skotulala dolu strminou. Vysiel som zo stanu a kukam, ten strmocizny svah bol asi 50 centimetrov vysoky briezok do sucheho jarku, ktory lemoval lesnu cestu.

Inak, policajti ma za minuleho rezimu budili v cakarni na stanici v Raci. Ale uz neviem, preco som tam na lavicke spal.

na pripomenutie:
Kulichova socha Žalujem už bola presťahovaná do múzea a
je tam kópia pôvodnej sochy československého vojaka vzdávajúceho hold padlým spolubojovníkom
vhu.sk/dukla/

Dakujem - som rád, že pobavilo :-)

:)

:-)