JaroB ten kláštor s vyvieračkou rieky je Blagaj. Odskočili sme tam počas tohto prechodu Dinariky.
V ďalších častiach tejto série bude popis niektorých tebou spomínaných lokalít. Kaňon Rakitnice je fakt obrovský a nádherný. Jazerá v Zelengore taktiež krásne, ale tam sme mali horšie daždivé počko.

Tomáš boli sme v Bjelašnici na Hranislave,vo Visočici - Drstva a Vito, Čvrstnica - Veliki Vilinac, okruh cez Maglič, na článkom popisovaných vrcholoch, ale z opačnej strany, potom klasika Mostar, Sarajevo, Kravica Medžugorje + nejaký starý islamský kláštor pod takou obrovskou skalou s jaskyňou z ktorej vyvierala rieka (neviem nájsť teraz ako sa to volá) a ešte nejaký miestny ujo v horách čo zbieral čučoriedky nám veľmi odporúčal Zelengoru s peknými jazerami, ale tam sme stihli už iba nazrieť na Strabansko jazero. Samo o sebe aj cesta popri priehrade na Pive je veľmi pekná. Mínové polia sme tak viac vnímali okolo výstupovky na Zelenglavu, tam boli okrem tabúľ aj celkom čerstvé pásky asi od pyrotechnikov. Tabule ak boli sme rešpektovali, ale po holiach, kde sme videli že sa pasú stáda oviec a koní, tak sme chodili aj mimo. Prenj bol dosť poznačený ohňom, celé boky boli po čerstvom, či staršom požiari. Skutočne krásne hory aj doliny majú BiH a miestny všade boli ochotní a prívetiví, no a tá ich veta "no problem" keď sa ich človek na čokoľvek opýta,tak to je super :-) Ako človeka zaoberajúceho sa biotou ma veľmi zaujali aj tie obrovské plochy bez intenzívnej činnosti človeka ako napr. dolina Rakitnice, aj to ich hospodárenie v lesoch, citlivo, nie na maximum. Určite sa tam budem chcieť ešte potúlať.

tomka: áno, máj a jún je na horách rajom pre botanikov. Mal som tú česť, že som pár výletov v BiH absolvoval s amatérskou botaničkou. Nakoniec sa jej podarilo kúpiť v Sarajeve knihu o flóre, tak identifikovala druhy pre ňu neznáme.

Pod Magličom boli mínové polia vyznačené priamo v teréne. Keď človek nebehá mimo chodníkov, tak je to bezpečné.
zonerama.com/…/1948229

jednym slovom PARADA!!!

Vďaka Tomáš.
Veľmi pekné i zábavné čítanie.
V duchu ticho závidím, ale zo srdca Vám prajem ešte mnoho takýchto krásnych výletov.
Inak - tam to musí nádherne kvitnúť!

zas netreba robiť strašiak z mín, ale treba mať zdravý rešpekt. Míny sa hlavne presúvajú pri povodniach, takže sa netreba pohybovať po brehoch tokov a po korytách (nekúpať sa hocikde). Paradoxne pre míny bude BiH aj v budúcnosti krajina s najdivokejšou prírodou (obrovské komplexy starých lesov) v Európe, čím si ju domáci vlastným pričinením ochránili pred devastáciou ľuďmi. A "vďaka" mínam BiH nepatrí medzi vychytené turistické destinácie, našťastie. Skrátka je to raj pre ľudí, hľadajúcich pokoj na horách.

Nadhere obrazky. Trochu mi pripominaju Dolomity.

Inac, tie zamknute chaty a nutnost pytat si kluc od kohosi vo vzdialenej dedine ma irituju. Snad to v lete zvladnem a jednu taku chatu (trochu juznejsie) vyuzijem.

lenka ano mozu sa mierne posuvat aj sa tak uz stalo pri odminovani ze boli kusok dalej ako bolo na mape zaznacene (pokial take mapy niekde boli) ale urcite nie v skalnatych terenoch. urcite je lepsie ist po miestnom znaceni ako podla gps.

Och, mínové polia... Tiež sme si s nimi užili. My sme pri prechode Via Dinarice čerpali z viacerých máp (aj špeciálnych máp s mínovými poliami) aj tak sme si, najmä v Bosne, neboli vôbec istý. Najväčšia dilema bola či ísť po GPS trase túry alebo hľadať značky v teréne. Nedávno som sa dočítala v diskusii, že míny môžu v teréne vraj aj putovať (zosuv pôdy a tak). Neviem, či tomu veriť, ale som rada, že to máme úspešne za sebou.

Seakaya: v ďalšom článku sa dozvieš ako sme práve zakufrovali na Bjelašnici vďaka mapy.cz, no našťastie sme mínové pole nenašli. Ale zvyšok magistrály je v mapy.cz zakreslený presne, až na to jedno miesto, kde sme nevedeli nájsť pokračovanie značky v teréne. Tak sme sa vybrali podľa navigácie - úplne blbo.

Soňa: mnohé úseky Dinariky som poznal z predchádzajúcich túr, tak mám trochu prehľad, kde sú vyznačené mínové polia. Základ je dodržiavať základné pravidlá na bezpečný pohyb a nebehať kade-tade. No boli sme aj na neznačenej okružnej túre, o ktorej viem, že je bezpečná a bez mín. Tam bol pocit z ľudoprázdnych hôr úplne dokonalý a okrem pár zberačov čučoriedok sme turistov vôbec nestretli.

Vidím, že José v zálive akosi skonkrétnel :)

Parádny článok aj fotky. Ako ste vedeli, kde sa radšej nepotulovať mimo chodníkov kvôli mínam?

Mapy:
Osobně mě příjemně překvapilo, že se v horách v BiH dá chodit za pomoci aplikace mapy.cz .. sedí velmi přesně na metry a orientace podle mobilu (i s GPS) nebo s vytištěnou mapou je bezproblémová. Zpětně jsem kontroloval ještě s OpenStreetMap a ty mi přijdou ještě o kousek lepší (alespoň v oblastech kde jsem byl).
Trochu teda občas díky nepřehlednosti terénu nevychází vrstevnice nebo třeba závrt se tváří jako kopec, ale to jsou spíš výjimky.
Miny: zmiňované online mapy zaminované oblasti vůbec neukazují, proto raději skouknout nějakou mapu od místních. Nicméně v terénu bývají zaminované plochy vyznačeny a jsou i velké plochy hor, kde se vůbec neválčilo.
Jak bylo řečeno, TZT i cesty jsou bezproblémové.

A děkuji za příjemný článek ;)

jaroB: a ktoré kopce alebo pohoria ste pobehali v lete? BiH mám celkom slušne pochodenú, preto som sa rozhodol ju skompletizovať prechodom Dinariky. Pokiaľ ide o značenie magistrály, tak nové smerovky sú dobré, lenže na rázcestí nevieš, ktorá trasa je hlavná (ak máš štyri smerovky), keďže ako vo všetkých juhoslovanských krajinách používajú len jeden typ značenia. U nás je dobré, že napr. E8 je v hrote smerovky uvedená, resp. v čísle trasy. No keď náhodou nemáš mapu alebo sprievodcu na Dinariku, tak sa na križovatke nevysomáriš. Nie všade sú osadené smerovky. Magistrálové rázcestníky sú hlavne na miestach, ktoré boli motodostupné pre značkárov. Odľahlé horské polohy majú pôvodné smerovníky spravované miestnym klubom alebo klasika len šípky na balvane.

Krásne si takto zaspomínať na to naše putovanie. Fakt pre mňa splnený balkánsky sen :-)
Zážitkov bolo ozaj veľa a rôznorodých, ale takto je to v pohode zhrnuté.
Prenj bol prvým pohorím, ktorým sme šli, ale pre mňa ozaj najkrajším. Skalné štíty, planina zo škrapovými poliami a všetko vcelku rozľahlé a nikde nikto. Aj keď tu sme práve stretli najviac peších turistov (až 5). Tuším vo zvyšných pohoriach dokopy ich bolo tiež 5 :-) Keď som sa ráno rozhliadal zo Zelenej glavy a Otišu tak mi tieto hory pripomínali charakterom Julské Alpy v Slovinsku.