Páčilo sa.
Mojím veľkým nesplneným snom sú Červené vrchy...a obávam sa, že sa mi už asi nesplní.
Ale človek nemôže mať všetko.

Myslim, ze aj v polskych Tatrach sa da zazit den, ked budete stretat na trase velmi malo ludi. Len to chce vhodne zvolit datum a cas vystupu.

Najblizsie som bol na Kondrackej kope, bolo to vsak velmi davno. Ale najvacsim magnetom tam pre mna je Giewont. Raz nan vyleziem.

Ja ked som tam bol naposledy vyslovene davy neboli ani na nedalekom giewonte, nieto este na temniaku. A to bolo leto, vikend, bezchybne pocasie.

Temniak je v mojich plánoch už dlho predlho, len tie davy ma odrádzajú. Musím to nejako dobre premyslieť, celú trasu aj spanie, snáď raz...
Inak článoček príjemný a super fotky, scenérie tej krajiny sú ozaj dychberúce.

Najprv som si pozrela iba fotky a zostala som prekvapená - pôsobí to, akoby široko ďaleko po celej trase boli max 2-3 ľudia. Tak som sa hneď začítala do článku, aby som zistila, ktoráže to časť poľských Tatier je taká fajn prázdna. No, už som v obraze. Teda nafotené je to šalamúnsky... a kráásne.

neokukane, nadherne!

Paráda! ;)

Raz mi Slováci rozprávali svoje zážitky z cesty do Morského Oka. Boli šokovaní, keď uvideli obrovský kráčajúci naval ľudí. Veľmi sa im ale páčilo, že kráčajú s tým davom ďalších. A odtiaľ vždy som myslela, že Slováci prichádzajú ku nám aj preto, aby zažiť takúto spoločnú turistiku :-). Vtipne a výstižne si to popísal, niektoré úseky ma pobavili :-) :-)
dobré fotky!