Ukrajinské hory sú dlho mojim snom, verím že raz...
Z fotiek vidieť krásnu jarnú prírodu a celkovo krajinu. Škoda že sa Vám to potom pokazilo.

zivan: S tými studňami plný súhlas. Zoberiem spomínanú Koločavu. Úzke údolie, rovinka okolo riečky, podložie stopercentný štrk. Pri dome latrína, hnojisko a kúsok ďalej studňa, ktorá je "hlboká" aj štyri metre. Miestni to samozrejme pijú, ale my, čo sme zvyknutí na chlórovaný štandard nemáme šancu.

V rokoch 2016-19 sme postupne po etapách robili červenú Zakarpatskú magistrálu od Ubli až po Dilove. Počas 3.etapy ma tiež chytili v Usť Čornej podobné zažívacie problémy ako píše autor, ale našťastie po 1 dňovom nútenom oddych som sa z toho ako tak dostal. Avšak potom ďalšie 2 dni cez Svidovec boli pre mňa trápením, keďže som bol dosť zoslabnutý.
Preto určite treba byť opatrný pri používaní tunajšej vody, najmä v dedinách, kde je tá hygiena niekedy veľmi pochybná. Nie je tu napr. problém vidieť vo dvore latrínu či hnojisko len pár metrov od studne. Na poloninách sme vodu veselo čerpali priamo z prameňov a nebol s tým problém.

Kto chce ísť na Zakarpatie, tak sa oblúkom vyhnite najhoršej colnici široko-ďaleko a to Vyšné Nemecké/Užhorod, kde je arogantný personál (Slováci vedú a Ukrajinci sú zas drzí, lebo sme si mi ich sami naučili na naše úplatky!).

Colnica Ubľa/Malé Berezné je fajn, ale len, keď cestujete do Užanského národného parku. Inde cestovať na Zakarpatie cez Ubľu nemá význam, lebo čo ušetríte nečakaním na hranici, tak stratíte presunom po kadejakých cestách.

Jednoznačne odporúčam používať maďarské colnice, kde majú profesionálny prístup na rozdiel od slovenských colníc. Ešte je fajn využiť rýchlik Košice - Mukačevo, kde je hladké a rýchle vybavenie na hraniciach na rozdiel od cestných priechodov.

Ako prevenciu pred hnačkami odporúčam nepiť vodu z vodovodu. Zrejme majú úplne iné štandardy na pitnú vodu. Stalo sa mi, že po daždi tieklo z kohútika blato. A tiež vo Volovci som videl, že čerpajú vodu do vodárne z rieky pod mestom! Vodu si kupujte len balenú.

A na margo kvality vodky, tak na Ukrajine majú kvalitnejšie produkty ako u nás bežne ponúkajú v hostincoch. Od ukrajinského piva zas naopak netreba veľa očakávať, ale isto je bezpečnejšie ako piť vodu z vodovodu. ;-)

Niesom si istý, či je to vodkou, na UA som bol aspoň 25x a problémy som mal len naposledy. Alkohol som v živote nepil.

Popustil som uzdu nostalgii a vrátil som sa do jesene 2012. Vlakom do Volovca, hore na poloninu Boržava, potom Pilipec, Mižhirja, rozbitou Samarou v ktorej smrdel plyn do Koločavy, aj Strimba bol(a) aj jedna malá túra na tú druhú poloninu nad Koločavou smerom na Topas. Ubytko v súkromí v Pilipci, aj v četníckej stanici. Myslím deväť dní sme sa tam motkali s bratom. A asi sme mali šťastie, alebo dobrú imunitu, ale gastroproblémy nás obchádzali a nič sa neskomplikovalo ani po návrate domov. A to sme jedli v četníckej stanici, u domácich v Pilipci, hygiena vrátane ústnej pomocou miestnej kohútikovej vody a kým sme nezistili, že na poschodí v četnickej stanici sú aj civilizované WC, tak sme obaja použili aj ten h..l s dierou na dvore. No, verejné "toalety" na železničnej stanici vo Volovci boli ešte horšie.
Pili sme aj miestne pivo, aj vodka bola dobrá. Faktom bolo, že za každým jedlom išiel dole hrdlom poldecák vodky, za každým vyčistením zubov "výplach" ústnej dutiny zase vodkou, použitie toalety a ...rovnaký rituál. Koľko vodky sme vyaplikovali? Neviem. Bola dobrá a lacná. Ale prežili sme to v zdraví a to sa ráta.

My sme mali problémy na jeseň. Boli sme na bikoch, po prvom dni (Menčul, Topas) sa zosral prvý (pritom nič z UA nedal do úst), druhý deň po Nehrovci bolo zle ďalším dvom, tretí deň sme chceli Strimbu, ale necítili sa ani na pešo, tak som išiel sám Tapeš a mňa to chytilo cestou domov, ešte som vydržal, ale mal som problémy 2 týždne.
Na Viloku sme na vstupe do UA nečakali nič, na výstupe cez 2h, mesiac predtým Solotvina 25 a 20 min, v lete som na Ubli zažil, že na výstupe z UA nebolo jediné auto (aj mi na bikoch;)

Článok pre mňa veľmi zaujímavý, číta sa fajnovo, však príliš rýchlo končí. Škoda, že sa vám výlet krátil. Asi môže za to alkohol. Ja by som neodporučila ani ukrajinské pivo a už vôbec tvrdý alkohol. My ze strednej Európy máme príliš jemné žalúdky pre ich špeciality.

martin: vidíš, to mi nenapadlo, že by som to vyklikal niekde inde, lebo na hikeplanneri to neslo, tak som sa na to asi z pohodlnosti vykašľal. Ale pokusim sa doplniť :)

Sona: Tie cesty asi zalezí kam clovek príde, lebo boli dedinky, cez ktoré treba offroad a zase boli aj cesty porovnateľné s našimi, dôležité je si len správne vybrať :)
Presne ako píšeš, ani nebola sezóna a v dedine dosť veľa turistov a českých autobusov. Ale aspoň na horách to bolo prázdne.

TomXX môžeš prejsť len nelegálne a ešte toto ťa bude stať veľmi vysokú pokutu od Ukrajincov :-). Česi sa minulý rok stratili zo slovenskej strany a toto ich stalo 500 eur. Musíme čakať kým Ukrajina sa nájde v EÚ. Minulý rok na jeden dlhý víkend bola otvorená hranica pri Tarnici, však predpokladám, že len pre Poliakov. Ostáva ti Ubľa.

Vidím, že od nášho výletu v roku 2008 sa stav miestych ciest príliš nezlepšil :)
Do dedinky Sloboda ste nešli pozrieť? Mne sa tam veľmi páčilo.
hiking.sk/…/zakarpatska_ukraj…
A čo myslíš tým, že Koločava stráca čaro? Priveľa turistov?

Krásne fotky, len škoda že je to tak ďaleko od hraníc. Ja by som sa nechal ukecať na poľské Bieščady a prechod do ukrajinských Polonín. Od Tarnice po Pikuj, alebo opačný smer, až po Smerek. Inšpiroval ma článok (hiking.sk/…/hrebenovka_uzocky…) a galéria (zonerama.com/Album/36192).
Neviete ako je to s legálonosťou prechodu hranice PL/UA niekde mimo colnicu (napr. Przel. Bukowska)?

Mohol si trasu naklikat na cyklomapu. Aby mal clovek aspon aku-taku predstavu, kadial ste to isli.