Sona tak si mala netradičné narodeniny o hlade. Ale zas vidíš niečím boli výnimočné, keď si ich takto pamätáš. Úžasné, že boli oslávené v prírode.
daulagiri sranda s tým kopcom, zapíše sa asi u každého čo ním prejde. Vyzeralo to tak, že varenie a hlavne drevo kúsok podcenili. Nabudúce už budú múdrejší. Hehe, hej niečo sa aj mne marí s tým džúsom, keď si bol v nesnázís. Tvoj skvelý "Veľký Bok" som čítal. Všeličo sa prihodí.

Hrebeň Lúčanskej MF som šiel v 2011-tom a stupák na Hnilickú Kýčeru si tiež aj ja pamätám ako najhorší z celého hrebeňa.
Pekný príbeh. Čo sa držkovej týka, chlapi boli asi vo varení na horách začiatočníci, keď to s ohňom tak neodhadli. Ale inak vie byť varenie na horách naozaj občas velice zaujímavé a záludné. Niektorí si tu asi pamätajú moju príhodu s varením cestovín v džúse pod Veľkým bokom :o)

No my sme šli vtedy hrebeňovku LMF na oslavu mojich narodenín :) pršalo od Kľaku po Kýčeru, všetko mokré, ani sme si narodeninový večer nemohli nič uvariť :) a v lese zrejme macko. A hrebeň je plný...ako si to FunTTomas nazval? Zákerných stupáčikov? Na mape sa to nezdalo, ale v teréne s veľkými batohmi nepotešili. Také vlnky tu 50 výškových metrov, tam 30 výškových metrov :)

FunTTomas haha.
martin knor ako hovoríš, nie je extrémny, ale taký povedal by som nečakaný, keď ideš pohodových hrebeňom. Každopádne som si ten vrch zapamätal ako výnimočný zjav. Vidím, že je nás tu takých viac.

A susedný kopec Hnilickej Kičury sa volá Kajetán Hnilický alebo tak nejako.

No este chvilu to upravujte ... :-?

Mne ten kopec neprisiel az tak extremny. A to som nan isiel aj pred par rokmi z Klastora pod Znievom. Obehaval som nejake kopceky v kotline a na zaver som vybehol na hreben Malej Fatry. Vtedy som siel ten vysvih hore aj dole. Ale bolo sucho. Za mokra, ked sa smyka (a s kredencom), to musi byt zaujimavejsie.

Hnilická Kičura :)))))

tomXX vyzerá že je to naozaj legendárny kopec. Má svoje špecifické črty, tak si ho človek zapamätá. Je to ako sa u nás hovorí "hrozný bok".
Sona Ja som tam bol len raz, ale určite ešte vyrazím.
Jana T. haha je to doslova Hnilecká "kačura".

:) Pod každým ublateným strmákom si spomeniem na Hnilickú Kýčeru. Zubami, nechtami, s kredencom... a s búrkou za pätami. Dobehla nás pri vrcholovej štangli. Grand hotel nás prichýlil. Pred XXXX rokmi. ;)

Aj my sme raz spali v sedle pod Hnilickou Kycerou, volaco tam hlucne suchotalo v lese a rano sme sli ten stupak v sprievode medvedich lab :)

Hnilická Kýčera je legenda, vždy keď ideme nejaký ukrutný strmák, hneď ju s láskou spomenieme.

martin knor Hnilecká Kýčera je jediný kopec z ktorého som schádzal viac po zadku ako po nohách. Kombinácia mokrej trávy(psice) a blata urobila svoje. A to som mal aj paličky. Nepríjemný kopec, dodnes ho mám takto zapísaný aj keď on zato nemôže. Mal si teda dobrú túru. Neplánované bývajú naj.
boro to musela byť chuťovka. Zaujímavé by ju bolo aj vypražiť v trojobale. Môj známi po podobnej guláš akcii došiel domov hladný, pretože sa venoval viac pivu a pálenke a zjedol namočenú fazulu, z ktorej sa mala na druhý deň variť polievka. Našťastie mal dobré zuby.
zdenči hehe. Presne tak. To nepoteší a ešte keď je z Kunerad celkom dobrý stupák. Frustrácia na n-tú.

Vyniesť hore všetky suroviny a nakoniec sa ani nenajesť? Tak to by ma asi dosť naštvalo :-)))

Matobee, ešte som si spomenul na takýto detail. Tí chalani čo to varili, nemali žiadnu varechu na miešanie, a pretože sa tam vtedy začala stavať tá budova bufetu, zobrali odtiaľ latky z preglejky a miešali s nimi. Keď ten guláš rozkopli, my sme boli hladní ako vlci, ale čelovky neboli len ktosi mal lampáš a tak zasvietil a my sme videli že je tam pekné biele mäso ako zo sliepky a tak sme si ho vytiahli, lenže to bola bohužial odlepená a vyvarená časť z tej preglejky.No dobrú chuť.

Volakedy pred 35 rokmi som siel hore Bystricianskou dolinou. Zelenu znacku som stratil, tak som kracal popri potoku. Dolina sa mi pacila.

Po case som prisiel k strmemu splazu a vysiel som na hreben. Nim mali ist kamarati od Klaku, tak som sa im vybral naproti. Lenze som ich nestretol. A to bol problem, pretoze stan mali oni, ja som tahal iba velky igelit pre krajny pripad nudze. Prespal som pod nim v sedle pod Hnilickou Kycerou a dalsie dni som v ture pokracoval. Presiel som Klak, Cicmany, Strazov a kdesi v Koseci som to zabalil a siel som na autobus. Trojdnova tura bola neplanovana, ale paradna.