Skvelé čítanie.
Minulý týždeň som dočítal Karpatské hor(s)ké, tak ma objav ďalších článkov na hikingu veľmi potešil ????????

Tiež sa mi už pár krát s kamarátmi stalo, že sme sa zakecali a minuli odbočku alebo sme hľadali miesta, ktoré niekto z nás poznal z minulosti a dnes sú natoľko zmenené, že sme ich nespoznali. Chlapi takéto blúdenie pochopia. Horšie je zablúdiť so ženou, tá ti to bude do smrti vyčítať :-)

Veru pekný príbeh, pobavil som sa...

Mal som kamaráta, ktorý na tradičnom pochode, ktorý prešiel x-krát , sa rozhodol ukázať svojej manželke ako dobre to tam pozná. Po vyše dvojhodinovej absencii obidvoch, keď už sme sa rozhodovali, či ich hladať alebo nie, sa konečne objavili.Ona bola červená jak ruža, spotená, dotrhaná a om sa stále tváril akoby sa nič nedelo. Keď sme si z neho robili srandu, že zablúdil, tak nám povedal toto : Ja som nezablúdil, ja som len išiel inou cestou ako vy. A jeho žena na to : Tak mi vysvetli, prečo sme štyrikrát museli lizť cez plot zvernice. A bolo.

Niečo na tému blúdenia - kamoš hovorí, že GPS má tú výhodu, že sa s ním dá blúdiť oveľa presnejšie :)

Pobavilo.
To vie naštvať, keď človek zablúdi tam, kde to dobre pozná.:)

:-)

Pekný príbeh, ako zvyčajne.
Mne sa podarilo "zahovoriť" sa sám zo sebou. Šiel som z Polichna do Ľuboreče a tak sa zamyslel, možno pod vplyvom krásneho amfiteátra pri zostupe, že som zabudol odbočiť z doliny.

Boro,nesklamal si...ako vždy :)

:)

Boro, tvoja krásna klasika. Vďaka za optimistické čítanie.. :)