Komentár
Pavol Gavlák k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Keď už som do toho medvedieho problému zabŕdol, rád by som sa ešte vyjadril k tým počtom medveďov na Slovensku., lebo v éteri lietajú rôzne čísla vrátane tých o …
+ 43 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec.
Zabudli ste na Štefanovce a Imrichovce - dnes sú to Dedinky v Slovenskom raji.
V prvom rade chcem Tomášovi za jeho pútavý článok veľmi poďakovať, veľmi ma potešil. Ako človek z regiónu si nesmierne vážim, keď sa sem niekto zatúla a objaví jeho neprávom opomenutú krásu a tajomnú atmosféru.
(Mikro)Regionálne dejiny sú však vždy ošemetnou záležitosťou, všeobecné encyklopedické údaje sú príliš robustné a "miestne" dostupné zdroje málokedy presahujú kvalitatívnu úroveň "miestnych rozprávaní". Preto chápem, že nie je ľahké sa v dejinách lokality zorientovať a ešte ťažšie z toho poskladať ucelenú mozaiku čitateľsky atraktívneho článku. Svoje faktické poznámky zasielam priamo autorovi a nechám na ňom, či ich do svojho článku zavedie.
Ešte raz srdečne ďakujem a priamo sem pripájam len tri zásadnejšie pripomienky:
výstavba vodárenskej nádrže Málinec rozhodne nezačala v r. 1989, ale už v r. 1986. Wikipédia je fajn vec, ale údaje z nej je vždy dobré si ešte preveriť (najmä keď samotný zdroj, na ktoré odkazuje wiki heslo, hovoria niečo iné ;) ).
spomínaný liatinový kríž nebol osadený Jánom Kurčíkom v roku 1944 pri osade Hrozinovo. Pôvodne, od toho roku 1944, bol osadený na hornom (severnom) konci osady Hámor pri dome Vengrínovcov. Na mape 1:10000 z r. 1963 je zaznačený na pôvodnom mieste, na rozdiel od Hrozinova, kde kríž nebol (ags.cuzk.cz/…/openmap.html?ty…). Po likvidácii osady Hámor v priebehu výstavby vodárenskej nádrže bol kríž, ako pripomienka osady, prenesený k preloženej hlavnej ceste práve k osade Hrozinovo niekedy koncom 90. rokov 20. storočia. Podľa údaju miestnych bol dokonca pod betónovú plochu za liatinovým krížom uložený pôvodný kríž z veže hámorského kostola, ktorý prežil nezničený odstrel stavby.
vysídľovanie oblastí, ktoré v súčasnosti patria do ochranného pásma nádrže, síce začalo v 60. rokoch 20. storočia, ale v tom čase určite nesúvisel s prípravou stavby priehrady. Koncom 50. rokov bolo totiž v rámci štátneho plánu zalesňovania prijaté rozhodnutie, že v oblasti masívu Bykovo sa zalesnia časti osídlenia nad nadmorskou výškou od 500 – 600 m.n.m. Obyvatelia tejto oblasti boli mnohokrát veľmi represívnymi spôsobmi donútení vysídliť sa, aby ich hospodárstva ustúpili umelo vysadeným smrekovým a a na niektorých miestach smrekovcovým monokultúram. Ďalšie vysídľovanie postupne pokračovalo najmä po zákaze súkromného roľníckeho hospodárenia v r. 1974 a dokončené výkupom obytných objektov pre stavbu nádrže v 80. rokoch.
Len som sa zapudol podpísať, odoslal som ho skôr, ako som pripojil meno. Nejak nemám skúsenosti s pridávaním príspevkov, a popravde ani neviem, že som do účtu niekedy zadával nickanme :D.
S pozdravom,
Jano Čáni
Pekne Tomáš.
Kraj okolo Málinca si už dávno chceme obzrieť.
Už som to tu písal - "cesty sú pamäťou krajiny". Cesty k už neexistujúcim samotám,
na už neexistujúcich úzkokolejných železničkách apod apod.
Vyborny clanok Tomas, mam rad taketo navraty do minulosti. Musel si si pozhanat a prestudovat vela zdrojov. Tento zabudnuty nadherny kut Slovenska si zasluzi propagaciu. Kedysi tu pulzoval culy zivot s ludskymi osudmi. Dnes tu nachadzame sice opustene ruiny domov, ale aj nadhernu divoku prirodu. Je tu minimum turistov, co je idealne pre relax duse a tela. Stale je tu vsak husta siet
udrziavanych lesnych ciest aj asfaltovych vhodnych na tulacky ako na peso tak aj na MTB.
Oprášil som staré poznámky a zistil, že prvý krát som tu bol 11.3. 1992. 10.3. som vyrazil z Očovej, prespal v senníku v Sučej doline a cez D. Hutu a Táňovo sa dostal do Hámra a ten deň skončil v Šoltýske.
Od Táňova nebolo značenie nič moc, ale bolo už počut temný hluk ťažkých zemných strojov.
Tvoj/Váš článok je takmer encyklopedický, nabitý informáciami.
ďakujem za ohlasy. Áno, je to veľmi pekný kraj, ale dosť zabudnutý. Akurát v utorok som tam bol zas služobne na meračke.
Pre mňa naozaj obohajúci príspevok . Autorovi veľká vďaka ! Občas tam zablúdim , je to nádherný kraj.
Prepáčte nevecný príspevok: SUPER !!!!