Je to smutné, že samotní ľudia sa musia brániť proti takejto devastácie prírody. Národné parky nechráni štát, aj keď by to malo byť v jeho povinnosti, všetko je to len cez úplatky a klientelizmus. Ako je to vôbec možné, že teraz pri zmenách klímy my ničíme prírodu. Myslím si, že by mala byť čierna listina develeporov, stavebníkov a všetkých tých, ktorí sa zúčastnili na devastácii prírody. Nech na každom území je tabuľa s názvami organizácii, menami architektov, vlastníkov, čo sa zúčastnili na tomto ničení. Nech na Donovaloch miesto reklám je veľká tabuľa s menami tých, ktorí to povolili od starostu po ministra životného prostredia, developera atď. Nech naši potomkovia vedia, ktorí gangstri sa podieľali na ničení toho, čo malo byť pre nich užitočné. Ľudia zabúdajú. A nech si to pri voľbách pripomenú, kto je za to priamo zodpovední. Plačeme, že za všetko môžu komunisti. To je plošná vina. Teraz všetko niekomu patrí a je za niečo zodpovedný. Tak nech sa to zverejní.

Ohrozená je tiež archeologická lokalita...O nálezoch informuje Archeologický ústav SAV - cevnad.sav.sk/…/AVANS_v_roku_…

3. B a n s k á B y s t r i c a (okr. Banská Bystrica), intravilán, Moskovská ul., záchranný výskum, sídlis- ko, keramika, štiepaná industria, neskorá doba kamenná, epilengyel. Uloženie nálezov: Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica.
   Spoločnosť IKM, a.s. pristúpila k výstavbe IS pre individuálnu výstavbu rodinných domov nad uli- cou Moskovská, v mestskej časti Fončorda. Plocha novej vilovej štvrte, ku ktorej patrí sledovaná stavba,
   (str. 101 - 102)
   sa nachádza na severozápadnom okraji intravilánu Banskej Bystrice, 3,5 km juhozápadne od historické- ho jadra mesta. Priestor, na ktorý sa zamerali archeologické práce predstavovala plocha komunikácie, v rámci ktorej došlo aj k zemným prácam. Nová cesta sa dvíha od bytových domov západným sme- rom k polohe Vršky, ktorá tvorí východné svahy Suchého vrchu. Celková dĺžka sledovanej komunikácie predstavovala 300 m. Bezprostrednému okoliu záujmovej oblasti sa archeologické výskumy doposiaľ vy- hýbali. Avšak v roku 1990 boli nájdené v záhradkárskej osade pod Suchým vrchom, zhruba 150 m sever- ným smerom, dve rímske bronzové mince datované do 4. stor. n. l. Ide o follis Constantina I. (306/7 – 337), mincovňa Tarraco? a follis Constantia Galla (351 – 354), mincovňa Siscia (Mácelová 1992, 72). Očakávalo sa, že počas výskumu budú odkryté pamiatky z neskorej doby rímskej. Prekvapením bol objav malého síd- liska z neskorej doby kamennej pri západnom ukončení novo budovanej cesty, kde sa terén strmo skláňa k hornému toku Radvanského potoka. Archeologické situácie reprezentovali nevýrazná kultúrna vrstva a jeden žľabovitý zahĺbený objekt. Ten interpretujeme ako hliník. Z jeho výplne sa nám podarilo získať iba jeden praveký črep a niekoľko drobných uhlíkov. Niekoľko metrov východne od tohto objektu sa po- darilo na základe výraznejšieho výskytu keramiky identifikovať pravekú kultúrnu vrstvu. Tá pokrýva plochu 10 x 10 m a na základe nálezovej situácie, kedy sa v priestore výskytu keramiky objavuje veľké množstvo kameňov, by sme mohli uvažovať o deštrukcii objektu na podmurovke. Z kultúrnej vrstvy pochádza výrazná kolekcia keramiky a štiepaných nástrojov z limnosilicitu. V ruke robená keramika je vyhotove- ná z nekvalitného hlinito-piesčitého materiálu a je veľmi zle vypálená. Na základe plastických výčnelkov, ako aj celkového rázu keramiky (obr. 49: 11 – 19) môžeme materiál datovať do mladších stupňov lengyelskej kul- túry. Keramika je sprevádzaná vysokým množstvom silicitovej industrie. V nej dominujú úštepy a od- pad. Finálnych čepieľok je iba niekoľko (obr. 49: 2 – 10). Získané bolo aj jedno jadro (obr. 49: 1) a niekoľko hľúz limnosilicitovej suroviny. Za významný nález považujeme dva zlomky medenej troskovitej hmoty.