Pri tých posledných troch odstavcoch sa mi do očí tlačili slzy. Presne tak to je. Presne o tom to je.

Beránek: Najväčšia úcta k nosičovi je ustúpiť mu z cesty a nehovoriť na neho

Čítajte viac: domov.sme.sk/…/chatar-beranek…

Čo vám dajú hory, ťažká práca a žiadny signál TEDxBratislava youtube.com/watch?v=Roa4JGhy0…

Možno keď sa za tri dni stopovania nedostaneš ani len z hranice do lágru, uvedomíš si, že tá tráva za plotom nie je zelenšia ako tá na tvojom dvore. Najma ked tvoj dvor je na chate pod Rysmi a docvakne ti, že by si naň už nemusel nikdy vrátiť.

Danka, tomu rozumiem. Ale ked ides do Juhoslavie a prejdes hranicu do Talianska, tak vies co robis a vies preco to robis. A uz ked to vsetko absolvujes a si v Taliansku, tak sa cosi zmeni, Ty sa otocis a vratis? A nie preto, aby si isla domov, volakam do Ciech, ale na Slovensko? Vonkoncom to nechapem.

Martin, možno preto, že v tom Mordore si doma. Je tu Tvoje detstvo, Tvoja mladosť, Tvoji ľudia, proste všetko čo máš rád. :)

Fajn citanie. Vdaka zan, kedze "podcasty" mi nesedia. Najviac ma zarazilo, ze uz bol v Taliansku a on sa vratil! Co sa v cloveku odohrava, ked sa rozhodne vratit zo slobodneho sveta spat do Mordoru?

ad Martin 7:43 :-)
našlo by sa... Ale nestíham, som rád, že zosmolím pozvánky a short stories
svts.sk/?s=džímejl
prevyk.eu/?id=4

Peter61 haha pekné príhody s Viktorom. To by bolo aj na článok.
Ach, táto naša hrdosť a pýcha. Poznám to, bohužiaľ.

párkrát som stretol okolo prelomi tisícročí so slobodným človekom Viktorom. Spomeniem dve aklimatizačky pred výletmi do Alpoch.
Chcel som podvečer ísť hore nosičskou skratkou, ale kukám, hore dakto zostupuje po chodníku. Tak som si sadol na skalu, reku počkám, aby ma nebuzeroval nejaký strážca. Kuknem hore, on si sadol tiež, pako jeden. Slnko mi zašlo, dal som si bundu, tváril som sa, že ja vôbec nechcem ísť skratkou. Slnko mu zapadlo, zdvihol sa a začal zostupovať. Keď prišiel bližšie, spoznal som ho a začal som šľapať. Stretli sme sa vymenili pár vetičiek :-) Západ Slnka videl hore tisíckrát, ale urobil si pauzu, aby ho zasa vychutnal.

Inokedy sme šli v lete aklimatizačku, na chate plnka. Opýtal som sa, že kde môžeme dvaja vonku prespať, aby sme nerobili problémy.
Povedal nám kde, a potom ešte " před půlnocí přijďte dovnitř, bude bouře". No určite, pomyslel som si, nie som sračka, neprídem ani náhodou. Búrka prišla, parťák šiel do chaty, ja som ležal v kaluži, klepal kosu a počítal kamene, čo padali z Českého štítu. Skoro ráno sme vybehli na Rysy, pod Váhou potrénovali pády a prišli nazad na chatu. Vytrénovaní vtedajšími móresmi na poniektorých chatoch v Studených dolinách, parťák šiel zaplatiť nocľah.
Viktor : " to se nepočítá, to byla nouze".

rtvs.sk/…/1318635

Na podcast si bude treba chvilku pockat, lebo musime spracovat vsetok material, ktory za posledny tyzden Sona nabierala. Bude viacero velmi zaujimavych respondentov. Tento fragment sme vytihali hned, k vyrociu Novembra89.

lenka, zatiaľ link v mpm
dennikn.sk/…/?_k=0os193
08:23
Slovensko ŠtB o mne viedla spis desať rokov, vraví Viktor Beránek, ktorý pôsobí ako chatár na Chate pod Rysmi už viac ako 40 rokov. Do hôr prišiel v čase, keď odišiel zo strednej školy, lebo sa odmietal učiť ruštinu. Bez školy sa nevedel zamestnať, za čo ho počas socializmu mohli zavrieť ako príživníka. (hiking.sk)

Super, ešte celý podcast poprosím:)