Kamennú chatu som navštívil dňa 16.5.2020 počas môjho putovania krížom cez Slovensko z Novej Sedlice do Devína v období prvej vlny pandémie. Vtedy som po ťažkej prebdenej a mokrej noci na útulni Ramža, po deviatich hodinách náročnej túry, došiel na Kamienku s predstavou slušného prespania a doplnenia síl. Do chaty som sa však nedostal, ale bolo mi dovolené spať na terase. Zima a vlhkosť sa pretláčali na kožu. Noc som prežil, ale moja malá spolupútnička fenka Stela dosť trpela chladom (2,6 st. v stane). Ráno sme spoločne s chatárkou prášili nočný postroj. Ja stan a ona periny z okna. Ako ma uvidela, hneď dobehla dolu a pozývala ma zohriať. Potom ma spolu s chatárom zodpovedne pohostili a nič za to nechceli. Som za to vďačný.
Všetko je podrobne zaznamenané v mojej vydanej knihe denných zápisov s názvom Krízová-Krížová Cesta.
Považujem to za moju životnú cestu a som hrdý na jej zdolanie aj napriek vážnym prekážkam počas putovania.

Ja mám práve z Kamienky negatívnu skúsenosť, ktorá poznačila môj vzťah k chate doteraz.. bol to možno rok 2003 alebo 2004.. šli sme v novembri hrebeňovku, celú cestu bol klasický nízkotatranský fekál s vetriskom v nárazoch cez 100km/h, a to bola pritom pre mňa prvá hrebeňovka. Vysilení sme došli z Ďurkovej na Kamienku, a tam sme to už zapichli, a že teda môžeme prespať na zemi v jedálni (na normálne spanie v nocľahárni vtedy bolo len minimum miesta, to bolo ešte pred prerábkou, tam mali plno). Akože áno, boli sme za to vďační, že máme kde hlavu skloniť v tom fekáli, ale chatári mali zrovna v ten večer žúrku s kamošmi, aj keď sme ľahli na zem, tak ešte do druhej rána hučala hudba a zabávajúci sa.. to bola jedna z najhorších nocí na horách. Potom som spala už na prerobenej chate, keď sme mali hiking.sk autorské stretko, asi rok 2011, a potom už nič. Ale podcast sa počúval dobre, nech sa im darí, už sú tam pekne dlho :)

Tak toto bol naozaj veľmi príjemný rozhovor, s chatou mám len jedinú malú skúsenosť. V zime 2009 som tam jedol vlastné jedlo v chodbičke, keďže jedáleň bola plná. Inak som na tejto chate nikdy nebol a vlastne ani na vrchole Chopku. Akosi sa tejto lokalite vyhýbam, resp. som mal vždy naponáhlo kamsi inam keď som šiel okolo.
Ale aspoň raz by som tam chcel nakuknúť a skúsiť jedlo a pod., snáď niekedy :-)

Počúvanie podcastov doma pri cvičení sa stáva veľmi príjemným pravidlom :-). Pravdivý paradox, že posúvajú dopredu práve tí, ktorí zavítajú na chatu lanovkou alebo si to inak zľahčia. Prajem veľa zdaru chatárom a chate. Rada na ňu spomínam z čias, keď končila lanovka dolu a hore bolo treba vyjsť po vlastných...

Príjemné počúvanie pre mňa už naposluch sympatických ľudí. Najviac sa mi páčilo to prirovnanie lanovkových a výstupom / výšľapom skrotených resp. očistených turistov :)