Myšlienka na prechod Západných Tatier ma sprevádzala určite od chvíle, keď som v jeden upršaný chladný deň začiatkom leta 1993 stretol medzi Volovcom a Hrubým vrchom chlapíka s veľkým batohom, kráčajúceho hrebeňom od západu na východ. V nasledujúcich rokoch som prešiel hrebeňmi viacerých slovenských pohorí, ale na Západné Tatry som si musel ešte počkať. Až v prvom roku nového tisícročia, keď som sa vymotal z bohémskeho víru študentského života, leto sa blížilo ku koncu a na krk mi dýchal nástup na vojenčinu, nastal okamih rozhodnutia. Keďže svet môjho parťáka sa medzičasom akosi zvertikalizoval a on stratil záujem o hrebeňovky, povedal som si, že to skúsim sólo.