TúraCerovou vrchovinou - zabudnutou kráskou GemeraV živote som mal obdobie, kedy som častejšie dochádzal vlakom južnou trasou na východné Slovensko. Za Fiľakovom trať prechádza údolím pomedzi kopčeky, o ktorých som vedel len to, že sa volajú Cerová vrchovina. Pri pohľade z okna ma hneď v úvode cestovania upútala vyzývavá skala, čnejúca nad údolím. Po príchode domov som si zistil jej meno a to bolo veľmi zaujímavé: Steblová skala. Odvtedy som ju nikdy neprehliadol a sľúbil som si, že raz na ňu musím vystúpiť a zažiť aj opačný pohľad, teda z nej na údolie.09/05/20 Martin BaniariCerová vrchovina
ExtraVybrané slovenské rozhľadneMinulý rok sa mi počas potuliek po Slovensku priplietlo do cesty množstvo rozhľadní. Samé o sebe sú pekným cieľom túry, ale ani jednu som z nich neplánoval. Na konci roka, keď som si robil záverečný sumár túr sa ich nazbieralo celkom dosť. Keďže sú takéto miesta medzi ľuďmi veľmi populárne, rozhodol som sa urobiť malý zoznam rozhľadní. O každej z nich by sa dal napísať samostatný článok a určite tu už boli viaceré v článkoch spomenuté. Preto cieľom príspevku nie je každú podrobne opísať, ale len poskytnúť základné informácie.18/03/19 Pavel ForgáčMalá Fatra, Orava a Kysuce, +
TúraMučínska jaskyňa a Lipovianska rozhľadňaBol medzi nami jeden veselý chlapík, turista, kamarát... Bol. Vlada som poznala skoro 20 rokov. Vášnivý turista, vždy veselý, nikdy nie nahnevaný alebo negatívne naladený. Po čase sa niečo zmenilo. Povaha zostala rovnaká, len Vlado odmietal pohárik, začal jesť ovsené vločky a prestal chodiť na náročné túry. Netušili sme, čo je za tým. Bol neustále veselý a veľmi zábavne nám opisoval svoje túlačky po maďarských hraniciach a aj zorganizoval zopár túr do týchto krajov. Pred piatimi rokmi náhle skončila jeho životná cesta. Bol a už nie je. Zostal však jeho odkaz, že turistika na Slovensku nie je len o Fatrách a Tatrách, ale máme tu aj Burdu, Cerovú vrchovinu, Javorie, Ostrôžky či Slovenský kras.27/04/18 Danka TomášikováCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraCserhát - Páris patak (Palócky Grand Canyon)Prakticky priamo oproti slovenskej dedine Muľa, za Ipľom, sa nachádza tzv. „Palócky Grand Canyon“. Ide o tiesňavovú dolinu potoka Paris. Tok je len občasný, voda je tu len po dažďoch.A prečo palócky? Palóci sú regionálna a nárečová skupina Maďarov, obývajúca hlavne niekdajšie župy Novohrad a Gemer (na oboch stranách hranice). Ich pôvod sa odvodzuje od Kumánov, konkrétne od tzv. bielych Kumánov (po rusky Polovci – plaví, z toho vzniklo slovenské Plavci – majú po nich mená napr. Plavecký hrad a hrad Plaveč). Stále si zachovávajú vedomie určitej odlišnosti a sú na ňu patrične hrdí.13/06/17 Vladimír PrutkayCerová vrchovina, Maďarsko
TúraHrady Šomoška a Šalgo (Salgó vára) zo SlovenskaPo niekoľkých odporúčaniach sme sa rozhodli, že aj my si odskočíme do Novohradu a pozrieme sa, ako si tam ľudia žijú. A to rovno na Veľkú noc, teda na päť dní a štyri noci. Počas sviatkov sme si naplánovali niekoľko skôr ľahších túr, keďže s nami bolo dieťa. Rada by som popísala aspoň dve, pretože som nenašla veľa tipov na oblasť, ale musím súhlasiť s dvomi článkami, čo som našla na Hikingu, že je to ešte mnohými neobjavený raj.25/05/17 Erika SudováCerová vrchovina
TúraCserhát – Havraní kameň (Hollókő) a SztrahoraNajznámejší hrad Cserhátu - Havraní kameň (Hollókő), sa nachádza na skok nad rovnomennou dedinou, ktorá je spolu s hradom a okolím pamiatkou UNESCO, podobne ako náš Vlkolínec. Vďaka obnoveným mostom cez Ipeľ je ľahko prístupný aj zo Slovenska. Od novohradského mesta Sečany (Szécsény), mimochodom tiež sú tu zvyšky hradu a mestských hradieb, určite stojí za prechádzku. Bolo tu sídlo tureckého sandžaku a odohrala sa tu jedna z najväčších bitiek – bitka pri Sečanoch. Od mesta je to k nášmu cieľu približne 15 km.23/05/17 Vladimír PrutkayCerová vrchovina, Maďarsko
TúraCserhát - hrady Csövár (Čuvár) a SzandaV rámci môjho miniseriálu o maďarských pohoriach, pridávam pár kratších túr z ďalšieho pohoria – Cserhát (na Slovensku známe pod menom Cerová vrchovina – význam názvov je rovnaký). V celej oblasti bolo až do výmeny obyvateľstva po 2. svetovej vojne výrazne zastúpené obyvateľstvo slovenského pôvodu. Preto sa pri mnohých obciach stretnete so slovenskými názvami a mnohé katastrálne názvy v mape sú slovenské. Pôvodne som mal v úmysle navštíviť hrad Szanda a Havraní kameň (Hollókő), ale nejako som zle odbočil, a tak sa plán zmenil na Čuvár (Csövár) a Szanda.09/05/17 Vladimír PrutkaySvet
TúraPohraničím východnej časti Cerovej vrchovinyTuristickej verejnosti sú pomerne neznáme oblasti slovensko-maďarského pohraničia na juhu Banskobystrického kraja. Priatelia z Klubu slovenských turistov Tlmače si pred mnohými rokmi položili za cieľ navštíviť, čo najviac miest v pohoriach našich južných susedov pod heslom: „Nielen vysokými horami je turistický človiečik živý“. Tak sa zrodilo krásne podujatie pod krycím názvom „Teremtete lángoše“, ktorého dva ročníky prebehli za nevšedného záujmu turistov nielen z nášho klubu. Voľné pokračovanie podujatia bol prechod v dňoch 2. - 5. júna 2016 s cieľom prejsť turisticky neznáme časti hraníc s Maďarskom.15/08/16 Jozef PechaCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraGemerský Jablonec – Fenek – Biríň – ŠimonovceCerová vrchovina sa v posledných rokoch stala mojou obľúbenou destináciou na jarnú turistiku v čase, keď u mňa doma v okolí Banskej Bystrice chodievam ešte bežkovať. Po navštívení známejších lokalít v pohorí, ako sú napr. Šomoška, Karanč, Pohanský hrad, Ragáč a iné, som si urobil predbežný plán na ďalšie výlety do Cerovej vrchoviny. Rozhodnutie, vo veľkej miere motivované novou žltou značkou z Petroviec, padlo na časť pohraničnej hrebeňovky. Nakoľko sa plánovanie túry mierne oneskorilo, termín uskutočnenia túry sa tentokrát posunul na letné mesiace.27/07/15 Vladimír KobzaCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraFiľakovo – Šomoška – Karanč – LučenecNa prvú viacdňovú túru spojenú s prespávaním v prírode obyčajne vyrážam okolo Veľkej noci. Keďže tento rok pripomínali veľkonočné sviatky skôr Vianoce, výlet som musel o týždeň odložiť. Trasa bola zvolená už dávnejšie. Pôjdem do Cerovej vrchoviny a prejdem sa z Fiľakova do Lučenca. Pôvodne som výlet chcel absolvovať vlani, keď som štartoval z Plášťoviec, no naplánoval som si pridlhú trasu.11/05/15 Martin KnorCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraCesta M. Széchy: Rim. Sobota – FiľakovoNa dnešný deň sa teším, lebo dva dni trápenia so spoločníkmi, nepripravenými na diaľkovú turistiku, ma dosť znechutili. Verím, že sám si vychutnám trasu a bez stresu dokončím putovanie po Ceste Márie Széchy. To netuším, aké prekvapenie mi pripraví otrasné značkovanie. Mám ale niečo odšliapané, a tak sa so sedliackou logikou vyrovnám so všetkými záludnosťami a napokon si spokojný vo Fiľakove sadnem do vlaku domov.13/06/14 Miroslav SvítekCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraNCH Šomoška, Karanč a NCH MačaciaTúlanie sa menej známym, no o to krajším kútom Slovenska i Maďarska. Tri hrady, vrchol s rozhľadňou, udržiavaný náučný chodník, jedinečné prírodné útvary i opustený železničný tunel. Vítam vás v Geoparku Novohrad–Nógrád v Cerovej vrchovine. 16/05/11 Jaro VyboCerová vrchovina
CyklotúraGeopark Novohrad–Nógrád (NCH Šomoška)Hrad Šomoška a hlavne okolité čadičové útvary nájdete na stovkách fotografií na internete aj v knihách. Čadič sa odjakživa nachádza v slovenských učebniciach spolu s názvom anglického pôvodu - bazalt. Oba názvy označujú tú istú tmavosivú, niekedy čiernu horninu sopečného pôvodu. Chuť ohmatať tieto skaly a postáť na mieste, kde v treťohorách šľahala láva a popol zo sopiek, nás v júli 2010 vytiahla do južných krajov Slovenska, do Cerovej vrchoviny. 28/10/10 Eva TriznováCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
TúraŠahy - Šiatorská BukovinkaV roku 2004 som bol počas dvoch mesiacov na južnej hranici trikrát a potiahol som to od Šiah až po Hosťovce.
Manželka nemohla ísť so mnou, nuž som cestoval v utorok 25. 5. sám a rozhodol som sa prejsť úsek Šahy – Šiatorská Bukovinka, aby som mal celistvý úsek hranice za sebou. Problém bol s ubytovaním v Lučenci, napokon som zohnal ubytovanie v penzióne U Jozefa. V knižnici som zohnal mapu Cerovskej pahorkatiny 1:100 000, kde bol skoro celý úsek, a vytlačil som si aj autoatlas z internetu. Pre informáciu, hranice Slovenska od Kalondy po Sudoměřice sú vodné, s výnimkou okolia Bratislavy. Tvorí ich rieka Ipeľ, Dunaj, Morava a Sudoměřický potok. Keby som bol vodák alebo cyklista, zvládol by som to jednoduchšie. Ale aj pešia turistika úplnou rovinou má svoje čaro.
25/10/07 Miroslav SvítekCerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina