Extra - Príbehy | HIKING.SK

Príbeh Jarný čunder do Pivonic Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne. 06/04/18 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Večer na vandri Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky. 30/03/18 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Začarovaná dedina Hovorím nemenovanej dedine začarovaná preto, že temer vždy, keď ju navštívim, prihodí sa mi niečo nepríjemné alebo zvláštne. Natoľko zvláštne, že som sa rozhodol so svojimi príhodami zveriť aj vám. Teraz, na prelome rokov, je na to vhodná doba. 05/01/18 Vladimír Ješko Príbehy

Príbeh O dobrom skutku Máme takú tradíciu, že každý rok na Štefana, t. j. Druhý sviatok vianočný, chodievame ráno na malú a nenáročnú dvojhodinovú túru. Je to hlavne preto, aby sme naše ťažko skúšané žalúdky a zlenivené telo dostali do akej-takej formy a mohli pokračovať v ďalšom prežieraní sa. Vždy je to len pánska záležitosť, a tak sa pri tom môžeme i nerušene porozprávať. A práve tam som sa dozvedel nasledovný príbeh. Rozprával mi ho kamarát Kamil. 24/12/17 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Pamätaj na Kloptaň! Čo má spoločné slávny americky vojnový pokrik s málo známym slovenským kopcom vo Volovských vrchoch? Parafráza tohto pokriku mi napadla po absolvovaní strastiplného výstupu na celkom obyčajný vrch Kloptaň. A veru je si načo pamätať. 08/12/17 Henrich Tomáš Príbehy

Príbeh Kdesi na Orave Bolo pekné a milé slovenské leto. Slnko svietilo presne tak, ako sme si želali, dážď sa objavil presne vtedy, keď to bolo nutné a správne, a teploty priam rozmaznávali rekreantov na priehradách a jazerách. A rovnako aj trampov a turistov na horách. Naozaj sme si to cenili. Ale ako sa hovorí: každého jedla sa preješ, keď ho ješ každý deň. A tak po dňoch spokojnosti prišli dni nepokoja a akejsi nervozity a my sme zatúžili po aspoň nejakom konflikte, či skôr po niečom, kde by sme neboli až v takom pokoji či pohode. Skrátka a dobre, potrebovali sme zmenu. 01/12/17 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Kurtyka na Malý Mlynár Keď som nedávno písal príbeh o mojom prvom lezení v Tatrách, bola to skôr úsmevná spomienka na šokujúce zážitky zmäteného zelenáča. Už počas písania som však nalistoval v mojom denníku záznam z roku 1987, aby som sa podelil o tom, ako som si splnil jeden veľký horolezecký sen. Strávil som vtedy dva týždne na brigáde v Bielovodskej doline. Ako vysokoškolák som objavil možnosť odkrútiť si tzv. “letnú aktivitu” úpravami turistického chodníka pri Kačacích plesách a Litvorovej doline. Ak kráčate do Prielomu alebo na Poľský hrebeň, som si úplne istý, že dodnes stúpate na schody a “dlažbu”, ktorú sme tam vtedy položili vlastnými rukami. 07/07/17 Pavol Timko Príbehy

Príbeh Mŕtva ruka Keď som dostal výzvu na napísanie článku, v ktorom by som oživil dávne spomienky na zážitky z tatranského horolezectva, v prvej chvíli mi nedošlo, že tým môžem odhaliť súčasným čitateľom náhľad na dnes už zaniknutý svet. Keď som tie roky spočítal, zostal som v miernom šoku – veď idem opisovať niečo, čo sa odohralo pred 35 rokmi. 09/06/17 Pavol Timko Príbehy

Príbeh A šťastný nový rok... Klišé, ktoré ste už určite veľakrát počuli a aj veľmi veľakrát sami použili a popriali druhému. No ja mám spomienky, ktoré potvrdzujú, že mať šťastie na Nový rok je skutočne fajn. Príbeh sa stal niekedy v roku 1975 práve na Nový rok. 01/01/17 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Takí a také sme boli alebo pánu učiteľovi z lásky Občas ma prepadne nostalgia, spomienky na niektoré chvíle, ktoré sú mi milé a ktoré by dnes už vyzerali a vyzerajú úplne inak. Bolo to dávno. Nechcem povedať, že vtedy to bolo lepšie, ale každopádne to bolo iné a pre mňa vzhľadom na emócie, ktoré cítim ešte dnes pri pohľade na fotografie z tej doby, krásne, voňavé a šťastné. Také sú najmä spomienky zo strednej školy, keď sme svoje dospievanie a prvé zaláskovanie prežívali veľmi intenzívne. 24/12/16 Daniela Mäkká Príbehy

Príbeh Kapor Fatranský Je 22. decembra a ja sa chystám na posledný nákup pred Vianocami. Chatu už síce máme nabitú potravinami na celú zimu, avšak ešte je treba priviezť údeniny a mäso, ovocie a zeleninu a poslednú dávku posteľného prádla. No a samozrejme mám aj zoznam vecí od manželky, ktoré musím nakúpiť, ďalej nejaké darčeky a ešte niečo na náš vianočný stôl. Prvý turnus hostí nastupuje až 26. decembra a tak na Vianoce budeme na chate takmer sami. 23/12/16 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Pokladní z Kauflandu Obstarožná Karosa s noblesou a hrdosťou bojuje s kilometrami na nočnej diaľnici niekde v maďarských pampách. Mieri na juhovýchod. Transylvánsky expres plný dobrodružných klientov dobrodružnej cestovky. Štyridsať ľudí natiahnutých vo funkčných bielizniach podriemkava v rozpálenej plechovej krabici. S nimi štyria sprievodcovia, som jedným z nich. Noc je dusná a horúca. Ráno, na konci mučivej jazdy, vystúpime v doline riečky Riu Mare na mieste zvanom Gura Zlata. Po dvaja sprievodcovia si vezmeme po dvadsiatke klientov a vydáme sa na púť rumunskými pohoriami Retezat a Vilcan. Odkázaní len na seba, bez kontaktu s civilizáciou, len s tým, čo máme v batohoch. 09/12/16 Michal Diviak Príbehy

Príbeh Tatranská nádhera Pokus spolku bratislavských huncútov – Sekér, Brestovanský, Hinca – o nonstop prechod Západných Tatier, Červených vrchov, Vysokých Tatier a Belianskych Tatier (100 km dĺžkových a 10 km výškových) síce na prvýkrát nevyšiel, ale stálo to za to. 26/09/16 Peter Brestovanský Príbehy

Príbeh Poondiata ryža Bolo nás päť: Koška, Bujza st., Bujza ml., Mičin a ja. Sedeli sme v luteránskej záhrade za kostolom a rozprávali sa o tom, že je to škoda, že "zdravotniačky" (študentky zo zdravotnej školy) sú na prázdninách a my nemáme komu hrať na gitarách pod oknami internátu. 02/09/16 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Pri ohni V lete roku 1965 sme vyrazili s kamarátom Bujzom na veľký vander. Rovnako ako pred rokom, zamierili sme do vtedajšej Mekky všetkých trampov, romantikov a drsných traperov, či už českých alebo slovenských, do Slovenského raja. Zásluhou letnej brigády v nejakej stavebnej firme sme boli finančne zabezpečení takmer 200,- korunami, a tak sme boli „majstri sveta“. Samozrejme, že sme išli autostopom. Netrvalo to ani tri dni a už sme vystupovali z nejakého nákladiaku v Stratenej, odkiaľ sme to už „dobre“ poznali, pretože sme tu boli aj pred rokom. Zvyšok našej trampskej osady mal prísť v sobotu popoludní rýchlikom Horehronec, ktorý bol v tom čase najlepším trampským a turistickým vlakom. 22/07/16 Boro Tomis Príbehy