Predĺžený víkend

Keď sme hladali trasu na predĺžený víkend, padla naša volba na pohorie, ktoré síce nepatrí medzi najznámejšie a najfrekvetovanejšie, ale svojou polohou a charakterom nám vyhovovalo. Naviac, toto pohorie sme poznali iba z okna auta pri ceste do iných častí Slovenska. A tak v sobotu 28. 06. o 9.00 hod. parkujeme auto v Topolčiankach a vyberáme batohy z kufra. Topolčianky samotné sú známe tým, že sa tu nachádza prezidentský zámoček, kde trávil svoje oddychové dni aj prezident Masaryk. Okrem toho je tu aj národný žrebčín s početnými odchovnými farmami na chov koní, rozosiatymi po okolitých horách.

Z Topolčianok musíme prekonať výškový rozdiel cca 650 m k chate na Inovci. Asfaltová horská cesta a horúčava nie je práve tou najlepšou kombináciou a tak vítame nečakanú možnosť a lesný traktor nás popovezie asi dva kilometre. Inak je stúpanie únavné a nezáživné, pretože vedie v uzavretej doline bez výhľadu pomerne prudko hore. Zaujímavejšia trasa asi bude zo Zlatých Moraviec po červenej značke.

Zmena nastáva až po výstupe na lúky pod Hrádkom, kde značka opúšťa cestu a ide vpravo lúkami, popri chatke až pod les. Tu sa stretá modrá značka s červenou. Chodník vedie okolo vodného zdroja, nad ktorým je pekná studnička. Potom už len asi 35 min. lesom a vychádzame do sedla pod Inovcom. Nádherné a prevoňané lúky sú nám odmenou za výstup. Samotná Chata Inovec je už vzdialená iba asi 10 min. Je 12 hod. a tak namiesto polievky dáme nejaké pivko a odlahčíme z našich zásob. Na chate je možnosť noclahu (asi 100 Sk). Po hodine odchádzame a pokračujeme po modrej dolu, smer Píla. Za chvílu sa vynoríme na horských lúkach a prekrásne výhlady nám ukazujú smer našej cesty. Po asi 1,5 hod. opúšťame značku a točíme sa do dediny Velká Lehota. V miestnej krčme dáme pivo a po zelenej sa vraciame späť na modrú. Je velmi teplo a cesta lúkami nás celkom spaluje. Za kótou Bujačí vrch v peknom sedielku končíme a spíme pod širákom. Noc je bez rosy ale zato plná hviezd.

Ráno sme už o 7.30 na trase. Krajina je prekrásna a výhľady ešte lepšie. Terén je pomerne ľahký a sedielka nie su hlboké. Dostávame sa pod vrch Vojšín. Je to okraj mapy a bohužial veľmi zle naväzuje na mapu Štiavnické vrchy. Značkovaná trasa nevedie vpravo od Vojšína, ako ukazuje mapa, ale vľavo lúkami až k osamelému krížu a vrcholu lyžiarskeho vleku. Trocha tu kufrujeme, avšak napokon nachádzame značený chodník a lesom sa dostávame nad obec Píla. Krásnym terénom pomaly schádzame okolo chaty (voda) až na štátnu cestu z Partizánskeho do Žarnovice. Prezúvame sandále a capkáme asfaltkou až do obce Velké Pole. Tešíme sa na jedno či dve pivká, ale je nedeľa a tak obchod je zatvorený a krčma bude až od 15.hod. Mimochodom, v obci Píla to bolo rovnako. Je ešte len 11.hod. a tak pokračujeme teraz už po červenej značke po ceste ďalej. Asfaltka nám dáva zabrať a hoci máme sandále, nohy trpia. U bývalého št. majetku Penhýbel s chovom koní, konečne opúšťame asfaltku, prezúvame pohorky a noríme sa do lesa. Ľahkým terénom sa dostávamej až k hájovni Krížne cesty (voda). Tu sa zase mapa rozchádza zo skutočnosťou. Značkovanie nás vedie prudko vpravo zasa po lesnej asfaltke. Asi po ? hod. opúšťa značka asfaltku a lesnou cestou vstupujeme cez bránu do zvernice (obora) a stúpame k osade Brezový Štál. Bývalé nemecké osídlenie spojené s banskou minulosťou krajiny sa prejavuje v názvosloví osád, ktoré sa tu nazývajú „štál“. Podľa mapy sme mali túto osadu minúť asi 1 km východne. Značka však prechádza priamo osadou, avšak mapou avizovaná turistická chata v osade je už iba spomienkou. Nás čaká ešte asi hodina cesty do dediny Jedlové Kostolany a zase asfaltkou. Konečne asi o 17.hod zapadáme do miestnej krčmy a doplňujeme tekutiny. Nad obcou na kóte Drieňová (551,4 m) sa týči rozhľadňa s fantastickým výhladom na celý kraj. Ešte raz nahadzujeme batohy a po červenej schádzame lúkami ku Skýcovskému mlynu. Pri potoku si poliečime nohy a telo, varíme a zase len pod širákom počítame hviezdy.

Ráno o 8.00 hod. vyrážame. Prebrodíme potok a zasa vstupujeme bránou do zvernice. Mierne vystúpame lesom a lesnou cestou pokračujeme až na lúky ku križovatke so zelenou. Po nej sa dostávame ku žrebčínu Rybník. Napriek zákazu vstupu vchádzame dnu a pýtame vodu. Nadväzujeme kontakt a nakoniec máme možnosť si pozrieť i kone na pastve a celý žrebčín. No a odtiaľ už nás čaká zasa iba asfaltka a pomalé klesanie okolo žrebčína Hostie a Košiar (huculské kone). Dozvedáme sa že tieto žrebčíny odchovávajú kone pre výcvik, ktorý sa koná až v samotných Topolčiankach, kde je i dostihová dráha. Priemerný počet koní vo všetkých piatich farmách je asi 550 ks. Do Topolčianok schádzame o 12.00 hod.
Celá trasa je dlhá asi 65 km. Približne polovica vedie asfaltkou a časť od št. majetku Penhýbel až do Topolčianok je vhodná aj na cykloturistiku.
A tak ak hladáte trasu, nech sa páči, skúste to.