Túra

Martin – Martinské hole – Vrútky

16.11.09
Na ďalšiu túru počas mojej tohtoročnej trojtýždňovej dovolenky na Slovensku sme sa vybrali s otcom. Plánovali sme vystúpiť na Martinské hole a potom sme sa chceli rozhodnúť, čo ďalej. Bolo síce trochu zamračené, ale na druhú polovicu septembra veľmi teplé a príjemné počasie a tak sme neváhali a prešli sme od vysielača na Martinských holiach až na Minčol.

Trasa

Podstráne (MHD Martin, autobusy č. 40 a 41) – Hodinovka – Chata na Martinských holiach – rázcestie pri vysielači Krížava na Martinských holiach – Minčol – sedlo Okopy – sedlo Diaľna – Vrútky, mestská časť Piatrová (MHD Martin, autobus č. 24)

Hrebene Martinských holí od Hornej lúky a Humieniec nad Bystričkou až po Minčol a Úplaz nad Vrútkami sú vďačným cieľom túr pre mnohých ľudí z blízkeho okolia. K východiskám túr v Lúčanskej časti Malej Fatry sa dá pohodlne dostať martinskou MHD (autobusy č. 23 a 33 na kolóniu Hviezda, autobus č. 24 ku pamätníku Karvaša-Bláhovca, autobusy č. 40 a 41 na Podstráne a autobus č. 62 na Bystričku).

O pol desiatej ráno vystupujeme s otcom z autobusu na konečnej na Podstráňach a začíname stúpať strmou asfaltkou po žltej značke, ktorá vedie až ku vysielaču Krížava. Asfaltová cesta končí pri konečnej stanici momentálne nefungujúcej lanovky na Martinské hole. Ja týchto prvých 15 minút považujem za najhoršiu časť výstupu na Martinské hole a tak si cestu skracujeme lesným chodníkom pomedzi chaty. Na vrchol Martinských holí vedú početné serpentíny a hoci je zakázané odbočovať z vyznačených chodníkov, občas neodoláme a použijeme dobre vyšliapané skratky. Takýmto tempom sme o 40 minút na Hodinovke, kde je umiestnený kanón z druhej svetovej vojny.

Stúpame ďalej a asi o 20 minút sa dostaneme ku odbočke žltej významovej značky ku pamätníku venovanému dvom francúzskym partizánom (Laurens Georges a Antonine Marius Jannone), ktorí tu zahynuli počas SNP. Otec mi hovorí, že ešte nikdy sa na pamätník nebol pozrieť, ja takisto nie a tak sa pustíme po žltej významovej značke, ktorá nás po desiatich minútach, takmer bez straty výšky privádza ku nenápadnému pamätníčku (pozri foto). Z tejto odbočky sú aj pekné pohľady na Priekopu a Vrútky, keďže chodník prechádza rúbaňami.

Opäť sme na hlavnom chodníku, pustíme sa jednou z početných skratiek a o necelých 15 minút sme na asfaltovej ceste, ktorá vedie z kolónie Hviezda až ku vysielaču Krížava. Značka tu opäť vedie po asfaltke, čo je pre turistu vždy nepríjemné a navyše niekedy aj nebezpečné, keďže niektorí vodiči tu jazdia dosť rýchlo a cesta je úzka. Po niekoľko sto metroch cesta zatáča prudko doľava a mostom prekračuje Pivovarský potok. My však odbočíme doprava na lesnú cestu a z nej sa pustíme chodníkom cez les priamo hore. Chodník síce nie je vyznačený, ale je zreteľný a po 10 minútach nás privádza rovno ku vchodu do Chaty na Martinských holiach, čím nám ušetril najmenej 20 minút chôdze po asfaltke. Možno by martinskí značkári mohli pouvažovať o pretrasovaní žltej značky práve na tento chodník.

V chate si dáme kávu s rumom, po jednom pive, na terase pred chatou sa najeme a po zjazdovke vystúpime až ku rázcestiu pri vysielači Krížava na Martinských holiach. Výstup trvá asi 20 minút a pozorujeme ako slnko bojuje s mrakmi, chvíľu vidíme vysielač úplne jasne, aby sme ho o dve minúty nevideli vôbec. Keď je jasná obloha, je odtiaľto nádherný kruhový výhľad, my však toho dnes veľa nevidíme.

Napojili sme sa na červenú značku, ktorá vedie hlavným hrebeňom Malej Fatry a pokračujeme smerom na Minčol. Značka vedie tesne popri plote vysielača, potom sa vnorí do hustej kosodreviny a prechádza prostredím, ktoré je typické pre vrcholové partie Martinských holí. Kosodrevina vo výške človeka, čučoriedkové „plantáže“ a pod nohami blato hoci už dlho nepršalo. Čučoriedok je tu naozaj požehnane a tak si na nich pochutnávame a aj si trochu donesieme na koláč.

Po pol hodine končíme s oberaním a pokračujeme v túre. Miernym klesaním sa dostávame na poľanu Šíravy pod Krížavou a takmer bez stúpania dosahujeme nenápadný vrchol Zázrivej. Hoci sme v otvorenom teréne, je zamračené a tak ledva dovidíme na vysielač. V diaľke nejasne vidíme aj obrysy Minčola. Chodník potom trošku klesá a vedie cez divoký vrcholový les, kde stretávame dvoch turistov. Po necelej polhodine sa sprava pripojí žltá značka z kolónie Hviezda a začne sa krátke, ani nie päťminútové stúpanie na vrchol Minčola.

Slnko začína vyhrávať svoj boj s mrakmi a tak z vrcholu Minčola, ktorý je známy svojim kruhovým výhľadom, vidíme na východe Vrútky, Sučany a Martin a za nimi v opare aj masív Veľkej Fatry s dominantnými vrcholmi Kľaku a Lysca. Na západe vidíme Žilinu i obce Turie a Višňové, odkiaľ sa dá na Minčol takisto vystúpiť. Z Turia po žltej a z Višňového po modrej značke. Na severe vidíme susedný vrchol Úplaz a tušíme obrysy Krivánskej Malej Fatry. Na juhu sotva dovidíme po vysielač. O pohľade na vzdialenejšie horstvá ako Strážovské vrchy, či nebodaj Západné Tatry sa nám môže iba snívať. Na vrchole pobudneme asi štvrťhodinu, zjeme posledné zásoby, zapíšeme sa do vrcholovej knihy a dáme sa na zostup.

Využijeme modrú značku (Chodník Vlada Cikora), ktorá vedie súbežne s červenou až do sedla Okopy. Zaujímavá je dilatácia času (pozri foto) na turistických smerovníkoch, to, čo v roku 2002 po modrej značke trvalo 10 minút, to v roku 2005 trvalo po červenej už len 8 minút. V sedle Okopy sú ako pamätníky umiestnené zbrane z druhej svetovej vojny a pozornému oku neuniknú ani jamy, ktoré sú pravdepodobne zvyškom palebných postavení. Na týchto miestach sa počas SNP odohrávali tuhé boje. Modrá značka nás ešte chvíľu vedie po vrcholových lúkach, po chvíli sa ponorí do lesa a smeruje prudko dolu. Po asi 20 minútach prídeme na čistinku, kde sa napojíme na zvážnicu, ktorá nás bude sprevádzať ďalších asi 40 minút. Ako na potvoru oblačnosť ustúpila až teraz a konečne vidíme časť Krivánskej Malej Fatry s Kľačianskou Magurou, Suchým, Bielymi skalami a Malým Kriváňom. Zvážnica klesá najprv mierne, potom až nepríjemne prudko, po polhodine prechádzame okolo turistického smerovníka v sedle Diaľna a po 10 minútach prídeme na križovatku lesných ciest.

Na tomto mieste by som chcel vyzdvihnúť prácu vrútockých značkárov, pretože nenápadná odbočka na náš chodník je vyznačená veľmi dobre, dokonca v 200 a 50 metrovom predstihu. Nepustíme sa ani po jednej zvážnici, ktoré sa na križovatke stretávajú, ale klesáme nenápadným chodníkom cez hustý smrekový les. Pokračujeme malou dolinkou, chvíľami nás chodník vedie jarčekom, ktorý dolinkou preteká. Po asi 15 minútach začíname vnímať zvuky civilizácie, brechot psov, či vrčanie motorovej píly. Po chvíľke aj napriek hustému porastu vidíme presvitať strechy, po kameňoch preskakujeme potok tečúci Kamennou dolinou a sme vo Vrútkach, miestnej časti Piatrová. Ešte 5 minút a stojíme na konečnej autobusu č. 24. Ten nám pôjde o 20 minút a tak máme ešte čas na jedno pivo v blízkom pohostinstve.

Nenáročný terén na hrebeňoch Martinských holí ponúka veľa možností na nenáročné a pritom krajinársky veľmi zaujímavé túry a to pre všetky vekové kategórie. Výhľady za priaznivého počasia sú úžasné. Veľkým plusom pre turistov je aj vynikajúca dopravná dostupnosť linkami martinskej MHD.

Fórum 2 príspevky
Martin – Martinské hole – Vrútky 03/01/10 21:45 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra East Coast Trail 3 “Pozri, neprší,” hovorím Mati večer po návrate z túry na Cape St. Francis. Podľa predpovede by už malo, je poriadne zamračené, ale neprší. Dážď nepočuť ani v noci a hoci sa ráno pri pohľade z okna ukazuje olovená obloha s ťažkými mrakmi, zatiaľ stále neprší. Ranná hygiena, raňajky a ešte stále neprší. Je to jasné, ideme na túru. Dnes prejdeme aspoň jeden úsek z južnej vetvy East Coast Trail. 09/12/14 Mojmír Suchý Svet
Túra East Coast Trail 2 V druhej časti miniseriálu venovanému turistike na East Coast Trail sa pozrieme na najsevernejšiu časť chodníka. Čakajú nás dve pomerne dlhé, ale veľmi zaujímavé túry. Je deväť hodín ráno, Matine otlaky sú ošetrené a zalepené, taxík aj s “našou” tetou taxikárkou, čo nás vozí každý deň, čaká pred hotelom, tak poďme na to. 02/12/14 Mojmír Suchý Svet
Túra East Coast Trail 1 Pristávajúce lietadlo sa prediera cez nekonečnú hradbu sivých mrakov. Do okna udierajú dažďové kvapky. Oblačnosť je veľmi nízko, možno len 50 metrov nad zemou. Je hmlistý, daždivý večer. Konečne naša batožina, obidva ruksaky sú kompletne premočené. Taxikár sa s nami začne rozprávať zvláštnym miestnym dialektom angličtiny, nerozumieme mu skoro nič. Maťu bolí zub, a tak musíme nájsť zubnú pohotovosť. Začína sa ďalšia úžasná dovolenka. 25/11/14 Mojmír Suchý Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Martin – Martinské hole – Vrútky 03/01/10 21:45 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Mala Fatra, podcelok Lúčanská Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1451 m n. m.
    • min: 500 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1091 m
    • klesanie: 1081 m
  • Vzdialenosť
    • 18,2 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 25.09.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0809 ° SŠ
      dĺžka: 18.8715 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1193 ° SŠ
      dĺžka: 18.889 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Martin - Podstráne (chaty), Martinské hole (chaty)
  • Voda
    • prameň na žltej značke z Podstrání, Chata na Martinských holiach
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Martin (vlak, bus) - Podstráne, Stráne-konečná (MHD č. 40, 41)
      Vrútky - Piatrová, Pamätník Karvaša a Bláhovca (MHD č. 24) - Vrútky (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.38)