Túra

Oravská vrchovina a Chočské vrchy

19.11.12
Napriek nie veľkej vzdialenosti Chočských vrchov od bydliska sa im moje kroky akosi vyhýbali. A to sa v ňom nachádzajú také perly ako (doteraz nenavštívené) Prosiecka a Kvačianska dolina... a na Veľkom Choči som bol tiež len raz. Koncom augusta som sa rozhodol rázne to napraviť a počas troch horúcich dní som si Chočské vrchy vychutnal plnými dúškami.

Trasa

Dolný Kubín – Malatiná – Veľké Borové – Svorad – Prosečné – Borovianka – Oblazy – Kvačany – Prosiecka dolina – Svorad – Lomné – Liptovská Anna – Bukovina, rázc. – sedlo pod Kráľovou – Liptovský hrad – Kalameny – Lúčky – Veľký Choč – Stredná poľana – sedlo Spuštiak – Likavka – Ružomberok

1. deň

V neskoré ráno vystupujem z autobusu v Dolnom Kubíne a pochod začínam "od chrbta". Stúpam červeno značkovaným chodníkom, vedúcim lúčnatým hrebeňom na južnom okraji Oravskej vrchoviny. Míňam záhradkársku osadu a po dosiahnutí prevádzkovej výšky na Prednom Krnáči (801 m) je to už húpačka cez mierne návršia. Prevaha pasienkov umožňuje nerušené výhľady na Oravu s dominujúcou Kubínskou hoľou za mojím chrbtom a mierne zvlnený terén Oravskej vrchoviny v údoliach, skrývajúci dediny. Babiu horu na obzore viac tuším ako vidím. Predomnou v diaľke čnie zubatý hrebeň Západných Tatier a južný obzor vypĺňajú zalesnené Chočské vrchy s bralnatým veľkým Chočom, od ktorého sa postupne vzďaľujem.

Obce Malatiná sa dotýkam len na hornom konci, ale využívam to na doplnenie vody v krajnom dome - na hrebeni vody niet. Chodník sa postupne šplhá do 1000 m, aby ku koncu klesol na horný koniec neveľkej obce Veľké Borové. Po 20 km opúšťam červenú značku aj Oravskú vrchovinu a asfaltkou klesám popri nariedko rozptýlených domcoch, niektoré chalupy sú zrekonštruované veľmi pekne. Na dolnom konci pri cintoríne sa opäť napájam na turistické značenie. Je neskoré popoludnie a k môjmu dnešnému plánovanému cieľu, Oblazom, je to po modrej nadol len zo 2 km. Poberám sa avšak opačným smerom nahor na plošinu Svorad. Široká lúčna plocha s roztrúsenými smrekmi sa využíva na pasenie. Tesne pred rázcestím Svorad vidím maringotku salaša a v žľabe pod ním tuším vyvierajúci prameň - odbočovať sa mi však nechce.

Presedlávam na zelenú, nenápadný chodník sa vlní dolným okrajom lesa a môžem sledovať veľkú časť svojej predošlej trasy. Cestou mi zapózuje trochu jedovitá krásavica s kľukatou čiarou na chrbte. Potom si už "vychutnávam" zvyšok vyše 400 m stúpania na Prosečné/Prosečnô (1372 m). Rázcestník ma víta už na lúke po dosiahnutí hrebeňa. Samotný vrchol je však o 50 m vyššie, vzdialený ešte 800 m, už bez rázcestníka. Výhľad z neho je obmedzený na Liptov, aj ten clonia vrcholce smrekov. Na vrchu sa míňam s dvojicou - prví turisti na trase. Ako to už býva, klesám, ba sprvu priam padám hustou smrečinou. Neskôr sa terén zmierňuje, na okraji rozsiahlej poľany nachádzam zvyšky salaša - hrdzavú piecku a pár plechov. Širokým oblúkom obchádzam skalnatý hrebeň Čiernej hory, veľkou serpentínou sa dostávam znova na lúky a po klesnutí o 600 m som opäť na spomínanej modrej.

Slnko sa postupne skrýva za nesympaticky rozkošatený mrak na severozápade. Klesám úzkym kaňonom Borovianky a udivuje ma bezvodné koryto. Našťastie krátko pred sútokom s Kvačiankou sa voda objavuje celkom výdatne. Už za súmraku prechádzam mostom do areálu rekonštruovaného mlyna na Oblazoch. Vzhľadom na nesympatické mračno sa snažím vyjednať strechu nad hlavou, avšak osadenstvo ma zdvorilo ale rázne odmieta. Vraciam sa teda k sútoku a po osviežujúcom kúpeli sa ukladám pod smrek na okraji lesa. Ešte pred zaspaním sa začína blýskať a hrmenie sa približuje. Sťahujem bivak do záložného priestoru k najkrajnejšej neobývanej drevenici a na bočnej plošinke krytej strechou spokojne prečkám aj nočnú búrku.

2. deň

Ráno sa zahrievam krátkym stúpaním k rázcestiu s červenou (neďaleko je prameň). Napájam sa na cestu budovanú postupne od polovice 19. storočia, často zasekanú do skál. Do samotnej doliny sa dá nahliadnuť z vyhliadok roztrúsených po trase, po daždi lesy výdatne "fajčia" a slnko sa prediera sporadicky. Krátko pred ústím cesta klesá až do doliny. Pred veľkým parkoviskom si čítam informačné tabule. Okrem otca s dcérkou, raňajkujúcich pod prístreškom tu nikoho niet. Začína tu žltá značka, ktorá spája ústia dvoch dolín. Chodník vystúpi pod les a okrajom pastvín smeruje na západ. Trasa je spestrená peknými solitérmi borovice a niekoľkonásobným prekračovaním elektrických ohradníkov. Nakoniec klesne k ústiu Prosieckej doliny do rovnakej výšky.

Napriek dvojjazyčnému upozorneniu na "Územie s výskytom medveďa" vládne v týchto končinách čulý turistický ruch. Postupne predbieham zo dve-tri skupinky a zas som sám so smrekmi, skalami a zurčiacou Prosiečankou. Pozorujem, ako vody na krátkom úseku rapídne ubúda. Dopĺňam zásoby a už suchým korytom stúpam ďalej. Chodník sa vinie striedavo lesom a korytom. V strednej časti skaly ustupujú ale finále v záverečnom úseku nahrádza aj mierne sklamanie z Kvačianskej doliny. Je to síce stále bez vody, avšak krútňavové hrnce jasne naznačujú, kto je pôvodcom tiesňavy. Teraz sú z nich liahne ďalšej žabej generácie. Miestami je chodník spriechodnený rebríkmi a zabezpečený reťazami. Všetko pekné však raz skončí a po pár metroch smrečinou som na lúčke pri rázcestníku Svorad.

Prehodím pár slov so staršou českou dvojicou a odbáčam zelenou opačným smerom ako včera podvečer. Prehupnem sa riedkym lesom na Malatinskú roveň, kde odbočuje žltá do Malatinej, a potom nasleduje nekompromisné stúpanie na Lomné/Lomnô (1270 m) (hoci viac sa mi pozdávajú liptovské Lômy). Charakter chodníka korešponduje s názvom vrchu, a tak preliezam a podliezam. Hore sú síce drobné skalky, ale statné smreky bránia akémukoľvek slušnému výhľadu. Klesanie je zo začiatku rovnako strmé, staré rúbanisko poskytuje pekný pohľad na Veľký Choč. Zo sedla pod Heliašom kráčam miernym stúpaním po širokej zvážnici, traverzujúcou kopec s tým nezvyklým názvom. Záverečný úsek lesným chodníkom ma privádza na Pravnáč (1187 m). Vysunutá skala tohto nevysokého kopca je dosiaľ najlepším výhľadovým bodom. Pod nohami mám Liptov s nádržou Liptovská Mara a Liptovským Mikulášom, ohraničený Západnými Tatrami, hrebeňom Nízkych Tatier až po Veľkú Fatru a Choč nad Ružomberkom. Len smreky nesmú príliš vyrásť.

Klesanie do Liptovskej Anny je rovnomerne strmé - 500 m na dvoch kilometroch. Najprv vcelku normálne lesnými cestami. Po dosiahnutí okraja lesa, keď už sú domy obce na dohľad si však značkár zašantil. Značka vedie nevychodenými "krkahájmi" popod les. Ešte aj v závere, keď už čakám, že ma po výraznej poľnej ceste dovedie na horný koniec, ma núti križovať cintorín. Na "námestí", kde značka končí, zisťujem že miestny obchod vo štvrtok zatvárajú už napoludnie - plánované doplnenie zásob sa nekoná. Po asfaltke sa presúvam k Bukovine a pokračujem červenou údolím potoka Sestrč. Z priľahlých pasienkov je pekný pohľad späť na Západné Tatry. Záverečný strmší výšľap ma privádza cez sedlo pod Kráľovou až pod skaly Liptovského (Sielnického) hradu (1000 m). V areáli sú postupne zarastajúce zakonzervované zvyšky múrov, z východného okraja je výhľad na Liptovskú Maru.

Nadol sa poberám oblúkom po žltej, kde na spoji dolín je výdatný prameň. Pri chate Záblatné vyvierajú prírodné minerálne pramene, je tu množstvo parkujúcich áut a väčšie jazierko plné čvachtajúcich sa ľudí. Aj mne dobre padne umytie v termálnej vode menšieho jazierka. Spolu so zapadajúcim slnkom sa presúvam cez Kalameny do Lúčok. Obzriem si miestny termálny vodopád a na moje turistické pomery nezvyklo - usádzam sa na terase pizzérie a objednávam si "Choč a desiatku"... Spokojný s dnešným dňom sa po červenej pomaly poberám hore kúpeľnou obcou. Stmieva sa, ustáva ruch z akvaparku a za zákrutou prechádzam cez futbalové ihrisko a pod rozložitým smrekom si rozprestieram spacák. Prístrešok tribúny je po ruke, keby dačo...

3. deň

Noc bola hviezdnatá. Ráno dojedám zvyšok Choča z alobalu - a čaká ma poctivých 1000 výškových na ten skutočný. Ešte kúsok po asfalte a začína sa čoraz strmšie stúpanie, našťastie zrána je v lese príjemne chladno. Na vrchole lúk Žimerová (1100 m) je krátka rovinka a pod lesom prístrešok. Spred rokov si nejaký pamätám, ale tento je nedávno vybudovaný. Terén v starej bučine až po prameň je trochu miernejší, ale potom nasledujú serpentíny do sedla Vráca (1425 m) pod Malým Chočom. Na vrchol je to už príjemným chodníčkom v kosodrevine, zastavujem a kochám sa výhľadmi. Na Veľkom Choči (1607 m) už je chlapčisko, vzájomne si robíme "vrcholovky". Točím sa dookola a identifikujem, čo všetko sa dá zhliadnuť.

Klesám kosodrevinou a riedkou smrečinou po zelenej značke. Stretávam protiidúcich - pekný deň využívajú viacerí. Na Strednej poľane sa krátko zastavujem na kontrolu stavu "hotela" Choč - je v dobrej kondícii. Presedlávam na modrú a po niekoľkých terénnych vlnách klesám do sedla Spuštiak. Ešte pred polovicou vzdialenosti odkladám batoh a chodníkom vo východnom úbočí Zadného Choča naberám vodu. V sedle stretávam trojicu nešťastníkov študujúcich mapu. Varujú ma pred pokračovaním červenou, čo mám v pláne. Vraj značka po kuse končí a oni sa vrátili a idú do Likavky radšej modrou. Nedávam sa odradiť a stúpam na Predný Choč (tých Chočov je tu neúrekom), ktorý značka traverzuje a na vrchol smeruje len miestne vyznačená odbočka. Pochopil som...

Po lesných cestách a chodníkoch (na rúbanisku pozor na značenie, treba smerovať vpravo do lesa) klesám k rázcestníku pod hradom Likava. To už som v civilizácii zaplnenej pokrikovaním a brechaním. Do obce Likavka je to len kúsok a nasledujú záverečné kilometre po asfalte. Na stanici v Ružomberku pri záverečnom pivku hodnotím vydarené tri dni na horách.

Túra bola absolvovaná 22. - 24. 8. 2012

Fórum 23 príspevkov
Oravská vrchovina a Chočské vrchy 27/12/12 21:52 23 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. včera Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Oravská vrchovina a Chočské vrchy 27/12/12 21:52 23 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Oravská vrchovina, Chočské vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1607 m n. m.
    • min: 475 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 4464 m
    • klesanie: 4464 m
  • Vzdialenosť
    • 87 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 22.8.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1281 ° SŠ
      dĺžka: 19.4035 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0832 ° SŠ
      dĺžka: 19.30863 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.19596 ° SŠ
      dĺžka: 19.54282 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 49.13933 ° SŠ
      dĺžka: 19.39467 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Oblazy, za Lúčkami (bivak)
  • Voda
    • výver Borovianky, nad Oblazmi, výver Prosiečanky, Staníková, v Jastrabej, pod Malým Chočom, pod Zadným Chočom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dolný Kubín (vlak, bus)
      Ružomberok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.32)