Túra

Zadná lúka – Penhýbel – Borisko

23.06.14
Máme tretí, resp. pre mňa druhý deň túlačky. Ráno nás budia kvapky dažďa, dopadajúce na naše celtové prístrešky. S Radom začíname mať zajačie úmysly a zisťujeme, kade by sa dalo čo najskôr dostať do civilizácie a utiecť pred dažďom. No o ôsmej dážď ustáva, preto rýchlo balíme veci a snažíme sa zistiť, čo hovoria predpovede počasia. Vyzerá to nádejne.

Čo je však horšie, je stúpanie od Zadnej lúky na Rúbaný vrch. Hneď zavčas rána sa nám do kopca veru nechce. Kam asi vedie táto lesná cesta? Pozeráme do mapy a zisťujeme, že má namierené práve tam, kam my a zároveň obchádza skaly, z ktorých sme včera pozerali na okolie. Je rozhodnuté. Ideme po zvážnici, ktorá plynulo stúpa a aspoň sa rozchodíme.

3. deň

Zadná lúka – Rúbaný vrch – Tatra – Suchá hora – Sedlo pod Rajtokom – Anglet – Penhýbel – Brezov štál – Levašovský štál – Borisko

Zdenči:
Tesne pred Rúbaným vrchom trošku zazmätkujeme, opúšťame našu zvážnicu a vydávame sa po druhej, ktorá nás dovedie krátkym, ale o to intenzívnejším stúpaním na žltú značku a z nej sme o chvíľu na červenej Ponitrianskej magistrále. Kúsok za Rúbaným vrchom sa nám ponúka pohľad na Štiavnické vrchy a Sitno. Odtiaľto budeme pokračovať lesom ako na hojdačke – hore a dole. Ticho lesa, resp. spev vtákov preruší dvojica mladíkov na štvorkolkách a krátko pred Veľkým Poľom pred usadlosťou Anglet traktor s vlečkou, naloženou do prasknutia drevom. Zaskočia nás obrovské hromady spíleného dreva, ktoré ešte kľudne mohlo stáť v lese. Stromčeky majú priemer iba niekoľko centimetrov a museli padnúť pod pílami drevoštiepkovej mafie, ktorá vyčíňa aj tu. Kto toto zastaví?

Prichádzame k prvým veľkopoľským domom. Pán domáci kosí trávnik, kývneme hlavou na pozdrav a keď zbadáme altánok s lavičkami, pýtame sa, či sa môžeme pod ním najesť. Žiaden problém, dokonca nám príjemný gazda donesie pivá a okrem neho dostaneme aj niekoľko dobrých rád. Krčma vo Veľkom Poli je otvorená až od 15-tej, čo je za viac ako dve hodiny a preto pôjdeme zbytočne až do dediny, môžeme ju obísť cez lúku pod Angletom a napojíme sa na poľnú cestu, ktorá nás dovedie takmer na Penhýbel. S pivom nemáme počítať ani v miestnom penzióne, ktorý je zatvorený, odkedy si ľudia pamätajú. Naobedujeme sa a od pána domáceho by sme kúpili ešte ďalšie pivá na cestu, no o peniazoch nechce ani počuť. Tiež sa kedysi podobne ako my túlal po horách a pivá máme od neho ako darček. Touto cestou ešte raz srdečne ďakujeme.

Poľná cesta nás naozaj dovedie na miesto zvané Penhýbel, fotíme si obrovské stádo koní a čudujeme sa, ako môže byť nový penzión zatvorený. Má strategickú polohu, leží pri ceste zo Žarnovice do Oslian, každý deň sa tu premelie veľa kamiónov. Na dvore je živo, preto skúsime šťastie a ideme k vstupným dverám. Nájdeme iba oznam, že od 1. 1. 2014 je penzión k dispozícii iba pre vopred ohlásené skupiny a slečna, ktorá sa objaví, nám oznámi, že nám nevedia predať nič na občerstvenie. Škoda. Podnikanie na slovenský spôsob. Na webovej stránke penziónu sa neskôr dozvedám, že tu chovajú kone plemena „slovenský športový pony“, ktorých chov je široko - ďaleko veľkou raritou. Na stránke je cenník ubytovania a nikde ani zmienka o tom, čo je napísané na dverách penziónu. Interiér penziónu je podľa fotiek krásne zariadený. Určite by som tu podľa fotiek zo stránky strávil noc, no keby som išiel ako turista naslepo, bez predchádzajúceho ohlásenia sa spoliehal na to, že penzión stojí, veľké by bolo moje sklamanie.

Nadobro sme opustili pohorie Vtáčnik a presúvame sa plynulo do pohoria Tribeč. Naším ďalším cieľom je chalupa kamaráta Jura na Borisku nad Jedľovými Kostoľanmi, kde strávime noc. Putujeme po červenej značke, vedenej najskôr lesom. Paralelne s ňou ide po pár kilometroch asfaltová cesta, ktorej kvalitu a povrch by jej závidelo veľa ciest I. triedy. Turisti asi viac využívajú cestu ako chodník s červenou značkou a podľa toho aj tak chodník vyzerá. Opúšťame krkaháje a ďalej pokračujeme po asfaltke. Neskôr je červená značka aj tak vedená po nej. Traverzujeme kopec Lámaniny a opúšťame asfaltku. Ďalej pokračujeme lesnou cestou a z jedného miesta pomedzi staré pagaštany vidíme osadu Brezov štál. Peťo nám rozpráva o jeho márnych pokusoch dostať sa sem z chaty od Boriska. Vždy ho späť vrátila búrka, no dnes sa jeho sen splní. Ešte nás čaká posledné stúpanie dnešného dňa a vychádzame na sympatickom „námestíčku“ s krížom a lavičkami. Doprajeme si sladkú odmenu v podobe niekoľkých keksíkov a pokračujeme ďalej na Borisko. Tesne pred osadou si to strihneme krížom cez lúky a po chvíli stojíme pred Jurovou chalupou. Deň pred nami tu mala spať ďalšia partia chalanov z Budmeríc (fanúšikovia trnavského futbalového klubu), ktorí sú na futbale v Zlatých Moravciach, no nedopité poháre a plechovky s pivom na stole pred chatou svedčia o tom, že asi tu dnes nebudeme sami. Nestačíme sa ani poriadne rozkukať a pred chatou parkuje auto s chalanmi. Ale veď týchto poznám. Okrem zlatého moku sa nám ujde aj teplá večera. Oproti tomu, ako pesimisticky dnešné ráno vyzeralo, máme krásny večer. Rado s Petrom si ešte odskočia na rozhľadňu Drieňová a do miestnej krčmy, no mne sa do mokrých topánok liezť nechce, preto ostávam na chate.

Sumárizmus

Peter:
Tri dni, tri nerozlučné a spriaznené duše sťa kolektívne vedomie, hromady tu nepublikovaných zážitkov, úžasné chrámy lesov a hôr. Prírodné botanické záhrady, dych vyrážajúce výhľady, nádherné lesné spoločenstvá, koberce kvetov, do najhlbšieho vnútra človeka prenikajúce vône, palety farieb, majestáty vysokých skalných hradieb, nekonečné a lákavé romantické lesné chodníčky, silný duch miesta, lúčky a množstvo lesných bytostí. Sviežosť jari a kvietkov, žblnkotavé studničky, neutíchajúci spev vtáčikov, kukanie kukučiek, húkanie sov v závoji večerov, ktoré prevoniavala jarná sviežosť z miestneho rastlinstva s vôňou dymu z ohňa a slaninky. Voňavé jarné noci plné hviezd, ale aj mrakov s neustálym vzdialeným hrmením. Skvelí ľudia, ktorých sme stretli, šťastný úsmev kamarátov, rozčvachtané topánky, do nitky premočené veci, ťažké ruksaky, obrovská radosť a zablatené úsmevy plné úprimnej radosti zo života a z toho, že sa opäť vidíme a toto spolu zažívame. Aj o tomto to bolo... Vďaka!

„To muši tím“

Rado Jurčina: autor textu a fotografií, stále vysmiaty človek, nasávač krás, nezmar.
Zdeno "Zdenči" Vasilišin: nezlomný víťaz nad telesnými neduhmi, autor textu a fotografií, ale hlavne ten, kto je schopný vám na turistický chodník naservírovať pivo a štamperle a dojať vás k slzám.
Peter Miler: vychutnávač, autor sumárizmu, fotiek a nahrávač zvukov prírody (aj do rádia, aj do seba).
Miroslav Svítek: tradičný pedagogický dozor, ktorý nás istil na diaľku, preto sa nič nezvrhlo. Vďaka Miro, no do knihy dochádzok tentoraz píšeme neprítomný.
Roman „Bazin“ Matkovčík: rovnako, ako aj Miro neprítomný telom, no duchom neustále prítomný a doma neustále čakajúci a na výpravu z diaľky v dobrom dozerajúci.

Predchádzajúca časť putovania

Autori fotografií: Radoslav Jučina, Peter Miler a Zdeno Vasilišin

Fórum 2 príspevky
Zadná lúka – Penhýbel – Borisko 24/06/14 06:34 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zo Zlatej Idky do Rožňavy - 1. časť Tohtoročná zima konečne stála za to, no ani za svet sa jej nechce odísť a pustiť k slovu jar. S kamarátmi nás už svrbia päty, od decembra sme sa nevideli, tak za dlhých zimno-jarných večerov začíname e-mailami kuť plány na jarný vander. Dáme si Volovské vrchy plánované na minulé leto? Alebo radšej Poloniny, ktoré nás lákajú už dlhšiu dobu? Či radšej nejaké nižšie pohorie, kde nehrozí, že nás ešte prekvapí zima? Nakoniec aj z dôvodu lepšej dopravnej dostupnosti si vyberáme Volovské vrchy. 13/08/18 Kolektív autorov Volovské vrchy
Túra Z Nitry do Jedľových Kostolian - 2. časť Po prepršanej noci nás ráno v útulni pod Lyscom víta hmlistý les a dážď, ktorý padá iba zo stromov. Balenie nám trvá večnosť, no celý deň tu nemôžeme trčať. Duškyho domáce tyčinky opäť zabodujú, no poriadne raňajky odkladáme. Spleťou lesných chodníčkov a ciest mierime mimo značiek véééľkou okľukou lesmi do Zlatna. 11/02/17 Kolektív autorov Tribeč
Túra Z Nitry do Jedľových Kostolian - 1. časť Termín a cieľ minuloročného prvého vandru „To muši tímu“ nám v podstate určil náš kamarát Juro. V tomto termíne sa totiž rozhodol osláviť svoju 40-tku na chalupe na štále Borisko nad Jedľovými Kostoľanmi. Isto vtedy ani netušil, čo všetko zažijeme, než tam prídeme, a my už vôbec nie. 04/02/17 Kolektív autorov Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zadná lúka – Penhýbel – Borisko 24/06/14 06:34 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik a Tribeč (CHKO Ponitrie)
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 565 m n. m.
    • min: 1346 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2819 m
    • klesanie: 2687 m
  • Vzdialenosť
    • 62 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 02.05.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6073 ° SŠ
      dĺžka: 18.5794 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.48486 ° SŠ
      dĺžka: 18.48068 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.60731 ° SŠ
      dĺžka: 18.57939 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.48484 ° SŠ
      dĺžka: 18.48081 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bivak na Jarabej skale, bivak na Zadnej lúke, chata na Borisku (súkromná)
  • Voda
    • Pramene Zbojnícke, Kanie studne, pod Vtáčnikom, Zadná lúka, Brezov štál
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Jedľové Kostoľany (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.27)