Túra

Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt

02.10.15
Ak sa normálny človek prečíta nadpis, tak si povie, veď cestou je to len kúsok a bez väčšej námahy. Turista však na to pozerá inač. Je to pre neho výzva, zdolávať miesta, kde nebol, kadiaľ nechodil a vždy ho láka nepoznané. Pre mňa bola Kráľová hoľa vždy miestom, kam som chcel ísť. Nikdy však nebola príležitosť a hlavne čas na výstup, aj keď som sa nachádzal v blízkosti. Možno aj preto, že s turistikou som začal až neskoro v seniorskom veku, ale na splnenie snov nikdy nie je neskoro. A tak sa sen sa stal skutočnosťou.

Trasa

Šumiac – Skalička – Predné sedlo – Čertova skala – Vyšné sedlo – Kráľová hoľa – prameň Zubrovice – Horné pasiečky – Dolné pasiečky – Telgárt

Samozrejmosťou pre moje rozhodovanie je spontánnosť, a tak to bolo aj pri tejto túre. Pred tromi týždňami som sprevádzal priateľov z KST Krokus Hanušovce nad Topľou cez Veľký Milič na hrad Fúzer v Maďarsku a od nich som sa dozvedel, že chcú v najbližších dňoch usporiadať zájazd na Kráľovu hoľu. Rozhodnutie bolo hneď na svete a už som sa tešil.

Ráno o štvrtej uháňam cestou do Hanušoviec nad Topľou, odkiaľ je odchod autobusu. Na parkovisku som bol medzi prvými, aby na mňa nemuseli čakať. Zišlo sa nás pekný počet, veď 30-tka dobre naladených turistov je krásne číslo. Je ešte tma a až po rozbrieždení uvidíme, aké nás čaká počasie. Predpoveď je celkom fajn, ale človek nikdy nevie ako sa to počas dňa zvrtne. Už po ceste za Levočou je vidieť, že Vysoké Tatry sú v mrakoch, a tak je pravdepodobné, že viditeľnosť bude mizivá, priam nulová. Najviac som sa tešil na krásny panoramatický výhľad z povesťami opradenej a v ľudovej tvorbe ospevovanej hory. Čaro prírody je aj v nepriaznivom počasí... a čo ak sa to zmení k lepšiemu. Aj tak viem, že budem spokojný pri hodnotení. Sme na mieste a parkujeme v dedinke Šumiac.

Šumiac

Šumiac, horehronská obec ležiaca vo východnej časti Nízkych Tatier na ich južnom úpätí pod Kráľovou hoľou. Vznik obce sa datuje do 15. storočia kolonizáciou. Prvé písomné zmienky sú z roku 1573. Patrila pod Muránske hradné panstvo. Obyvateľmi boli Rusíni, ktorí sa časom poslovenčili. Zaoberali sa chovom statku a oviec, spracovaním dreva. Neskôr, v 17. storočí pribudla píla a sklárska huta. Stredná nadmorská výška je 880 m. Z remesiel tu boli tesárstvo, pletenie košíkov, zhotovovali sa praslice a vretená pre tkáčstvo, šitie kožuchov. Pretože obec osídľovali Rusíni, tak aj kostol je gréckokatolícky a zároveň je to najzápadnejšia obec s takýmto vierovyznaním. Počas SNP sa podieľali aj v partizánskych bojoch a na pamiatku je v obci postavený na ich slávu pamätník. To ešte netušíme, že na nás čaká prekvapenie v podobe návštevy súkromného múzea zvoncov a spiežovcov, ktoré je v dedine.

Múzeum zvoncov

Zberateľ a majiteľ zbierky, pán Gigac, nás rád previedol svojím kráľovstvom zvoncov, spiežovcov a ľudových nástrojov, krojov i umeleckých rezbárskych diel, ktoré počas svojho života zozbieral. Expozícia obsahuje cez 2000 exponátov zvoncov z rôznych svetadielov, ktoré sa používali pre ovce, kravy, kone, ale aj svine. Porozprával o ich výrobe, dokonca nám zahral na zvonkohre, na píšťale, husliach, aj na harmonike. V zbierke boli predmety denného použitia pri varení, výrobe syra a jeho produktov, oblečenie v podobe krojov a opasky valachov s krásnymi sponami. Na ranné spestrenie pred samotným výstupom to bolo pre nás obohatenie o nové poznatky z rázovitého kraja.

Odchádzame s novými dojmami smerom k autobusu, berieme si batohy a palice do rúk a vyrážame smerom okolo pamätníka, kaplnky a pamätnej tabule po modrej značke. Zabočíme vpravo a Kráľovohoľskou ulicou sa dostávame k miestu, kde sa značka odkláňa smerom do lesa. O chvíľu sme na vrchole krížovej cesty, kde sa môžeme pokochať pekným výhľadom k dedine a na protiľahlé vrchy, tiež na cieľ v Telgárte. Muránsku planinu máme pred sebou ako na dlani. Vraciame sa späť na turistický chodník a pokračujeme k rázcestiu Skalička (1162 m). V týchto miestach opäť križujeme cestu, ktorá sa kľukatí a vedie až na vrchol Kráľovej hole. Pod Skaličkou je umiestnená informačná tabuľa náučného chodníka Šumiac – Kráľová hoľa. Niekoľko ich bolo po ceste a podali nám informácie o histórii, flóre, faune, Muránskej planine a Kráľovej holi. Nie všetky sme mali v našom smere a je ich dokopy 13.

Trocha oddychu a pokračujeme v trase, stúpame meter po metri až sa dostaneme do Predného sedla (1451 m). Vítajú nás tabule s informáciami o Národnom parku Nízke Tatry. Už v týchto miestach sa pomaličky začínajú strácať pohľady do dolín a na okolie. Nad nami sú mraky a viditeľnosť sa každým krokom zmenšuje. Začínajú sa objavovať prvé skalné útvary (Čertova skala), len samotná Kráľová hoľa je skrytá v obkľúčení mrakov a nechce sa nám ukázať. Ešte niekoľko desiatok výškových metrov a sme celkom v mraku. Cestu nám ukazujú len značky a vysoké koly. Od zhruba 1700 m je po výhľadoch, len sivá clona a viditeľnosť, len niekoľko desiatok krokov. S naberaním posledných metrov trasy sa v hmle a mraku objavuje silueta budovy a stožiar vysielača. Posledný smerovník pred asfaltovou cestou a stojíme na vrchole Kráľovej hole.

Kráľova hoľa

Nízkotatranský vrch vo východnej časti s výškou 1946 m, z ktorého je panoramatický výhľad na okolie, dnes sa bohužiaľ nemáme možnosť ním pokochať. Všetko nám zastierajú mraky, ale čo nie je dnes, možno sa podarí nabudúce, dnes nám to legendami opradený vrch nedoprial. Ospevovaná hora v ľudových piesňach, básnikmi v baladách a básňach, aj s najznámejším Jurajom Jánošíkom, navštevovaná pre svoju dominantnosť a výhľad. Pod ňou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hornád, Hron a Hnilec, ale aj mnoho menších potokov. Na vrchole je 137,5 m vysoký rozhlasový a televízny vysielač, ktorý pracuje od roku 1960. Počas II. svetovej vojny tu mala svoje stanovište partizánska brigáda Jánošík.

Ako sa na jej vrchol dá dostať? Je viac možností. Trasy sú náročne a najkratšie je to zo Šumiaca modrou za 3 hodinky, z Telgártu zelenou cez Kráľovu skalu a po červenej magistrále za 3,5 h, od Liptovskej Tepličky je to 5 hodín od Vernára cez 5 h, z Pustého poľa 3,5 h. Ak k tomu prirátame cestu dole, tak skutočne je to túra na celý deň. Prevýšenie je vždy niečo cez 1000 m za stáleho stúpania.

Na vrchole to bolo dosť nepríjemné, fúkalo a k tomu mraky, skoro bolo potrebné zobrať si rukavice. Rýchlo sa najesť, oddýchnuť si, prezliecť do suchého a už sa zberáme dole smerom na Telgárt, kde nás bude čakať autobus. Z Kráľovej hole sa uberáme po zelenej k asfaltovej ceste v sedle Snehová jama. Tam sa rozhodujeme kadiaľ pôjdeme ďalej, či po zelenej cez Kráľovu skalu, alebo po červenej okolo prameňa Zubrovice. Väčšina je za červenú, a tak sa vyráža do údolia. Hneď pod cestou je prameň spomínaného potoka. Zostupujeme chodníkom dole popri potôčiku k trafostanici a pod vedením VN stále dole. Občas si zobnem nejakú malinu či čučoriedku, urobím fotku, ak ma niečo zaujme a pokračujem za priateľmi strmo dole. Miestami sa ide po kamenistom chodníku a mám toho skutočne na dnes dosť. Myslel som si, že to po celodennom tenise nebude až také náročne, ale skutočnosť je úplne iná. Dostal som poriadne do tela, ale na druhej strane, keď sa teraz nad tým zamýšľam, tak to bol prekrásny deň v prírode obohatený o nové miesta.

Celý čas ideme pod vedením VN, ani sme si neuvedomili, že sa stratila červená značka. Ale aj tade sa ide celkom fajn. Cestou je ešte pekná skala a čaká nás posledná časť klesania pod stožiarmi elektrického vedenia. Konečne sme na lúkach nad Telgártom, pri mostíku cez potok Zubrovica sa objavuje červená značka, posledné desiatky metrov a odpočívame v miestnej krčme pri chladenom pive a čapovanej kofole. Samozrejme, že každý podľa svojho gusta. Dojedáme posledné zvyšky jedla a čakáme na príchod autobusu.

Telgárt

Veľa sme po ňom nechodili, len to čo sme mali po ceste. Obec vo východnej časti Horehronského podolia na južnom svahu Nízkych Tatier vznikla v 14. storočí kolonizáciou na ceste spájajúcej Spiš a Gemer. Tiež patrila pod Muránske panstvo. Prvá písomná zmienka je z roku 1326. V 1784 dal František Koháry postaviť kostol. Obyvatelia sú prevažne gréckokatolíckeho vyznania. Zachovávajú sa v nej staré zvyky, obyčaje a ľudové tradície. V blízkosti sa nachádzajú prameň Hrona a Hnilca. Jaskyne Homoľa a Stratený potok. V okolí sú dobré podmienky na lyžovanie. V roku 1921 - 1934 sa začalo so stavbou železnice Červená Skala - Margecany, kde sú technické pamiatky Telgártska slučka, tunely a kamenné viadukty. Počas II. svetovej vojny tu pôsobili partizánske skupiny a bola obec vypálená. Pri obecnom úrade je postavený pamätník na pamiatku týchto udalosti. V obci by sa mali nachádzať dva pramene zemitej a sadrovcovej kyselky. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a statku, drevovýrobou a povozníctvom. Dedina Telgárt je východiskovým bodom do národných parkov: Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenskéý raj.

Zhodnotenie

Sediac pod slnečníkom pri čapovanej kofole rozmýšľam... Dnes to s výhľadmi nebolo dobré. Skôr by som povedal, že len na 30 %. Najkrajšie pohľady z Kráľovej hole nám dnes počasie neumožnilo a dokonca ani cestou v autobuse sa nám vrchol s vysielačom nechcel ukázať. Predsa len budem musieť prekrásny východný kúsok Nízkych Tatier ešte aspoň raz navštíviť. Príroda je v okolí všade nádherná, ale dlho ma bude mátať, že sa sem ešte určite budem chcieť vrátiť, aby moja spokojnosť bola stopercentná. Z iného miesta a v inom ročnom období. Veď na "Kráľovej holi, stojí strom zelený, vrch má naklonený, vrch má naklonený k tej slovenskej zemi..."

Fórum 16 príspevkov
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 25/12/17 07:29 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Podhorie Slanských vrchov 5 Ak počasie praje turistovi a je poriadne rozbehnutý, tak ho nezastaví takmer nič. Je čas ukončiť putovanie podhorskými obcami Slanských vrchoch. Aj keď je to piata časť, tak pre mňa je poslednou, ktorá mi chýbala k úplnému spojeniu trás a k uzatvoreniu okruhu bicyklom a pešo. 13/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 4 Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti. 07/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 25/12/17 07:29 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 870 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1123 m
    • klesanie: 1117 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 23.08.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8386 ° SŠ
      dĺžka: 20.13 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8517 ° SŠ
      dĺžka: 20.18798 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Zuborovice pod sedlom Snehová jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Červená Skala (vlak, bus) - Šumiac (bus)
      Telgárt (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.33)