Túra

Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt

02.10.15
Ak sa normálny človek prečíta nadpis, tak si povie, veď cestou je to len kúsok a bez väčšej námahy. Turista však na to pozerá inač. Je to pre neho výzva, zdolávať miesta, kde nebol, kadiaľ nechodil a vždy ho láka nepoznané. Pre mňa bola Kráľová hoľa vždy miestom, kam som chcel ísť. Nikdy však nebola príležitosť a hlavne čas na výstup, aj keď som sa nachádzal v blízkosti. Možno aj preto, že s turistikou som začal až neskoro v seniorskom veku, ale na splnenie snov nikdy nie je neskoro. A tak sa sen sa stal skutočnosťou.

Trasa

Šumiac – Skalička – Predné sedlo – Čertova skala – Vyšné sedlo – Kráľová hoľa – prameň Zubrovice – Horné pasiečky – Dolné pasiečky – Telgárt

Samozrejmosťou pre moje rozhodovanie je spontánnosť, a tak to bolo aj pri tejto túre. Pred tromi týždňami som sprevádzal priateľov z KST Krokus Hanušovce nad Topľou cez Veľký Milič na hrad Fúzer v Maďarsku a od nich som sa dozvedel, že chcú v najbližších dňoch usporiadať zájazd na Kráľovu hoľu. Rozhodnutie bolo hneď na svete a už som sa tešil.

Ráno o štvrtej uháňam cestou do Hanušoviec nad Topľou, odkiaľ je odchod autobusu. Na parkovisku som bol medzi prvými, aby na mňa nemuseli čakať. Zišlo sa nás pekný počet, veď 30-tka dobre naladených turistov je krásne číslo. Je ešte tma a až po rozbrieždení uvidíme, aké nás čaká počasie. Predpoveď je celkom fajn, ale človek nikdy nevie ako sa to počas dňa zvrtne. Už po ceste za Levočou je vidieť, že Vysoké Tatry sú v mrakoch, a tak je pravdepodobné, že viditeľnosť bude mizivá, priam nulová. Najviac som sa tešil na krásny panoramatický výhľad z povesťami opradenej a v ľudovej tvorbe ospevovanej hory. Čaro prírody je aj v nepriaznivom počasí... a čo ak sa to zmení k lepšiemu. Aj tak viem, že budem spokojný pri hodnotení. Sme na mieste a parkujeme v dedinke Šumiac.

Šumiac

Šumiac, horehronská obec ležiaca vo východnej časti Nízkych Tatier na ich južnom úpätí pod Kráľovou hoľou. Vznik obce sa datuje do 15. storočia kolonizáciou. Prvé písomné zmienky sú z roku 1573. Patrila pod Muránske hradné panstvo. Obyvateľmi boli Rusíni, ktorí sa časom poslovenčili. Zaoberali sa chovom statku a oviec, spracovaním dreva. Neskôr, v 17. storočí pribudla píla a sklárska huta. Stredná nadmorská výška je 880 m. Z remesiel tu boli tesárstvo, pletenie košíkov, zhotovovali sa praslice a vretená pre tkáčstvo, šitie kožuchov. Pretože obec osídľovali Rusíni, tak aj kostol je gréckokatolícky a zároveň je to najzápadnejšia obec s takýmto vierovyznaním. Počas SNP sa podieľali aj v partizánskych bojoch a na pamiatku je v obci postavený na ich slávu pamätník. To ešte netušíme, že na nás čaká prekvapenie v podobe návštevy súkromného múzea zvoncov a spiežovcov, ktoré je v dedine.

Múzeum zvoncov

Zberateľ a majiteľ zbierky, pán Gigac, nás rád previedol svojím kráľovstvom zvoncov, spiežovcov a ľudových nástrojov, krojov i umeleckých rezbárskych diel, ktoré počas svojho života zozbieral. Expozícia obsahuje cez 2000 exponátov zvoncov z rôznych svetadielov, ktoré sa používali pre ovce, kravy, kone, ale aj svine. Porozprával o ich výrobe, dokonca nám zahral na zvonkohre, na píšťale, husliach, aj na harmonike. V zbierke boli predmety denného použitia pri varení, výrobe syra a jeho produktov, oblečenie v podobe krojov a opasky valachov s krásnymi sponami. Na ranné spestrenie pred samotným výstupom to bolo pre nás obohatenie o nové poznatky z rázovitého kraja.

Odchádzame s novými dojmami smerom k autobusu, berieme si batohy a palice do rúk a vyrážame smerom okolo pamätníka, kaplnky a pamätnej tabule po modrej značke. Zabočíme vpravo a Kráľovohoľskou ulicou sa dostávame k miestu, kde sa značka odkláňa smerom do lesa. O chvíľu sme na vrchole krížovej cesty, kde sa môžeme pokochať pekným výhľadom k dedine a na protiľahlé vrchy, tiež na cieľ v Telgárte. Muránsku planinu máme pred sebou ako na dlani. Vraciame sa späť na turistický chodník a pokračujeme k rázcestiu Skalička (1162 m). V týchto miestach opäť križujeme cestu, ktorá sa kľukatí a vedie až na vrchol Kráľovej hole. Pod Skaličkou je umiestnená informačná tabuľa náučného chodníka Šumiac – Kráľová hoľa. Niekoľko ich bolo po ceste a podali nám informácie o histórii, flóre, faune, Muránskej planine a Kráľovej holi. Nie všetky sme mali v našom smere a je ich dokopy 13.

Trocha oddychu a pokračujeme v trase, stúpame meter po metri až sa dostaneme do Predného sedla (1451 m). Vítajú nás tabule s informáciami o Národnom parku Nízke Tatry. Už v týchto miestach sa pomaličky začínajú strácať pohľady do dolín a na okolie. Nad nami sú mraky a viditeľnosť sa každým krokom zmenšuje. Začínajú sa objavovať prvé skalné útvary (Čertova skala), len samotná Kráľová hoľa je skrytá v obkľúčení mrakov a nechce sa nám ukázať. Ešte niekoľko desiatok výškových metrov a sme celkom v mraku. Cestu nám ukazujú len značky a vysoké koly. Od zhruba 1700 m je po výhľadoch, len sivá clona a viditeľnosť, len niekoľko desiatok krokov. S naberaním posledných metrov trasy sa v hmle a mraku objavuje silueta budovy a stožiar vysielača. Posledný smerovník pred asfaltovou cestou a stojíme na vrchole Kráľovej hole.

Kráľova hoľa

Nízkotatranský vrch vo východnej časti s výškou 1946 m, z ktorého je panoramatický výhľad na okolie, dnes sa bohužiaľ nemáme možnosť ním pokochať. Všetko nám zastierajú mraky, ale čo nie je dnes, možno sa podarí nabudúce, dnes nám to legendami opradený vrch nedoprial. Ospevovaná hora v ľudových piesňach, básnikmi v baladách a básňach, aj s najznámejším Jurajom Jánošíkom, navštevovaná pre svoju dominantnosť a výhľad. Pod ňou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hornád, Hron a Hnilec, ale aj mnoho menších potokov. Na vrchole je 137,5 m vysoký rozhlasový a televízny vysielač, ktorý pracuje od roku 1960. Počas II. svetovej vojny tu mala svoje stanovište partizánska brigáda Jánošík.

Ako sa na jej vrchol dá dostať? Je viac možností. Trasy sú náročne a najkratšie je to zo Šumiaca modrou za 3 hodinky, z Telgártu zelenou cez Kráľovu skalu a po červenej magistrále za 3,5 h, od Liptovskej Tepličky je to 5 hodín od Vernára cez 5 h, z Pustého poľa 3,5 h. Ak k tomu prirátame cestu dole, tak skutočne je to túra na celý deň. Prevýšenie je vždy niečo cez 1000 m za stáleho stúpania.

Na vrchole to bolo dosť nepríjemné, fúkalo a k tomu mraky, skoro bolo potrebné zobrať si rukavice. Rýchlo sa najesť, oddýchnuť si, prezliecť do suchého a už sa zberáme dole smerom na Telgárt, kde nás bude čakať autobus. Z Kráľovej hole sa uberáme po zelenej k asfaltovej ceste v sedle Snehová jama. Tam sa rozhodujeme kadiaľ pôjdeme ďalej, či po zelenej cez Kráľovu skalu, alebo po červenej okolo prameňa Zubrovice. Väčšina je za červenú, a tak sa vyráža do údolia. Hneď pod cestou je prameň spomínaného potoka. Zostupujeme chodníkom dole popri potôčiku k trafostanici a pod vedením VN stále dole. Občas si zobnem nejakú malinu či čučoriedku, urobím fotku, ak ma niečo zaujme a pokračujem za priateľmi strmo dole. Miestami sa ide po kamenistom chodníku a mám toho skutočne na dnes dosť. Myslel som si, že to po celodennom tenise nebude až také náročne, ale skutočnosť je úplne iná. Dostal som poriadne do tela, ale na druhej strane, keď sa teraz nad tým zamýšľam, tak to bol prekrásny deň v prírode obohatený o nové miesta.

Celý čas ideme pod vedením VN, ani sme si neuvedomili, že sa stratila červená značka. Ale aj tade sa ide celkom fajn. Cestou je ešte pekná skala a čaká nás posledná časť klesania pod stožiarmi elektrického vedenia. Konečne sme na lúkach nad Telgártom, pri mostíku cez potok Zubrovica sa objavuje červená značka, posledné desiatky metrov a odpočívame v miestnej krčme pri chladenom pive a čapovanej kofole. Samozrejme, že každý podľa svojho gusta. Dojedáme posledné zvyšky jedla a čakáme na príchod autobusu.

Telgárt

Veľa sme po ňom nechodili, len to čo sme mali po ceste. Obec vo východnej časti Horehronského podolia na južnom svahu Nízkych Tatier vznikla v 14. storočí kolonizáciou na ceste spájajúcej Spiš a Gemer. Tiež patrila pod Muránske panstvo. Prvá písomná zmienka je z roku 1326. V 1784 dal František Koháry postaviť kostol. Obyvatelia sú prevažne gréckokatolíckeho vyznania. Zachovávajú sa v nej staré zvyky, obyčaje a ľudové tradície. V blízkosti sa nachádzajú prameň Hrona a Hnilca. Jaskyne Homoľa a Stratený potok. V okolí sú dobré podmienky na lyžovanie. V roku 1921 - 1934 sa začalo so stavbou železnice Červená Skala - Margecany, kde sú technické pamiatky Telgártska slučka, tunely a kamenné viadukty. Počas II. svetovej vojny tu pôsobili partizánske skupiny a bola obec vypálená. Pri obecnom úrade je postavený pamätník na pamiatku týchto udalosti. V obci by sa mali nachádzať dva pramene zemitej a sadrovcovej kyselky. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a statku, drevovýrobou a povozníctvom. Dedina Telgárt je východiskovým bodom do národných parkov: Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenskéý raj.

Zhodnotenie

Sediac pod slnečníkom pri čapovanej kofole rozmýšľam... Dnes to s výhľadmi nebolo dobré. Skôr by som povedal, že len na 30 %. Najkrajšie pohľady z Kráľovej hole nám dnes počasie neumožnilo a dokonca ani cestou v autobuse sa nám vrchol s vysielačom nechcel ukázať. Predsa len budem musieť prekrásny východný kúsok Nízkych Tatier ešte aspoň raz navštíviť. Príroda je v okolí všade nádherná, ale dlho ma bude mátať, že sa sem ešte určite budem chcieť vrátiť, aby moja spokojnosť bola stopercentná. Z iného miesta a v inom ročnom období. Veď na "Kráľovej holi, stojí strom zelený, vrch má naklonený, vrch má naklonený k tej slovenskej zemi..."

Fórum 19 príspevkov
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 22/08/19 18:57 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. včera Marián Jaššo Volovské vrchy
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Čertova sihoť cez Kláštorisko z Čingova Čertova sihoť a jej skalná vyhliadka boli v našich turistických plánoch vždy tak trochu bokom, pretože prednosť dostávali známejšie a atraktívnejšie trasy. Či už v rámci Slovenského raja alebo aj širokého okolia. Zmeniť som sa to rozhodol až na jar minulého roka. Naplánovaný okruh, presnejšie zdeformovaná ležatá osmička z Čingova cez Tomášovský výhľad a Kláštorisko prechádza cez najznámejšie miesta raja, na ktorých som bol párkrát. dnes Peťo Nový Slovenský raj
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. včera Marián Jaššo Volovské vrchy
Beh Cesta hrdinov SNP za 12 dní – Kráľova hoľa Na vysielači na Kráľovej holi je tradične napichnutý čierny mrak ako spečené Marshmallow na špajli. Vychádzame na najvyšší bod a Miki navrhuje, aby sme si na chvíľu oddýchli vnútri v domčeku. Schovávame sa dnu pred pľušťou, jedna dvojica tu už sedí a tiež sa zohrieva. Naťahujem si nohy, jem, pozerám na hodinky. Vyšli sme to za 1:55 hod, turisticky je to na 3:10. 14/12/19 Júlia Batmendijnová Slovensko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šumiac – Kráľova hoľa – Telgárt 22/08/19 18:57 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 870 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1123 m
    • klesanie: 1117 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 23.08.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8386 ° SŠ
      dĺžka: 20.13 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8517 ° SŠ
      dĺžka: 20.18798 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Zuborovice pod sedlom Snehová jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Červená Skala (vlak, bus) - Šumiac (bus)
      Telgárt (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.32)