Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier

Klasická výstupová trasa na Ďumbier z južnej strany Nízkych Tatier. Najkratší výstup spomedzi všetkých prístupových trás k vrcholu. Zároveň najfrekventovanejší chodník na Štefánikovu chatu, ktorý slúži ako zásobovacia “cesta” horských nosičov. S veľkou pravdepodobnosťou sa vám tento unikátny spôsob zásobovania podarí uvidieť pri vašej túre.

Vzdialenosť
13,4 km
Prevýšenie
+957 m stúpanie, -957 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 01.10.2008
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
Trangoška (hotel), prameň Halašova jama, Chata M. R. Štefánika (reštaurácia), prameň pod Grúnikom
Nocľah
Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom
Doprava
BR (vlak, bus) - Trangoška (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Trangoška (bus) – Trangošská dolina – Dolný salaš – Horný salaš (rázc. k JMN) – Halašova jama – Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom – Ďumbierske sedlo – prameň pod Grúnikom – rázc. na Krúpovo sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier a späť

Trangošská dolina

Zelené značkovanie vedie od veľkého neplateného a nestráženého parkoviska (autobusová zastávka) na Trangoške okolo bývalého informačného strediska NAPANT-u, súkromnej chaty a garážach správy ciest v tesnej blízkosti vodného toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom. Jeden z krasových ponorov sa nachádza pod uzamknutou búdkou vedľa chodníka.

Ďumbiersky kras

Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša (foto č. 1), kde je krátka, ale prudká odbočka (informačný pútač na foto č. 2) k Jaskyni mŕtvych netopierov. Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov je obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť. Pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou. Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.

Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, kde je krasový ponor povrchových vôd. Je tu možnosť nabratia vody. Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia (foto č. 4), mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý zahynul v lavíne. Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený, polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. Pôvodný stav pomníka si môžete pozrieť na dobovej fotografii vo vestibule Chaty M. R. Štefánika približne za štvrť hodinu. V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Pri lavínovom nebezpečenstve štvrtého a piateho stupňa je tento úsek chodníka ohrozený lavínami. Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objavila chata, ktorá bola doteraz ukrytá za terénnou vlnou Ďumbierskeho sedla.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mrška

Už len pár krokov a stojíme na terase (foto č. 5) Chaty gen. Milana Rastislava Štefánika. Hovorovo nazývaná „Štefánička“ alebo aj „Mrška“. Nevynecháme možnosť občerstvenia. Za priaznivého počasia funguje okienko z kuchyne ako bufet pre terasu. Ak sa potrebujeme zohriať, zájdeme cez tmavú spleť chodieb do útulnej jedálne. Napriek zásobovaniu chaty horskými nosičmi ponuka jedál a nápojov je pestrá. Nechýba najvyššie čapované pivo v Banskobystrickom kraji. Neodoláme chutnému „nosičskému čaju“ z byliniek, svištiemu mlieku, miestnemu horcu (foto č.12), hustému kotlíkovému guľášu, strukovinovým polievkam, horehronskej haruli či čučoriedkovému koláču.

Grúnik

Oddýchnutí a zasýtení sa odhodláme zdolať dnešnú métu. Najvyšší bod Nízkych Tatier – Ďumbier (2043 m). Červená značka E8 vedie okolo nenápadného prameňa pod Grúnikom do Krúpovho sedla. Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty, ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka vznikla na stráni Grúnika silná erózia svahu (foto č. 14). Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú. Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia (foto č. 16) trasu využívať k výstupu na Ďumbier, resp. na zostup k chate. V zime pozor na zradné hrebeňové preveje (foto č. 18). Južné svahy Ďumbiera patria do vyhradeného skialpinistického areálu Chopok podľa návštevného poriadku NAPANT-u.

Ďumbier

Miernym stúpaním dosiahneme rázcestie na Krúpovo sedlo, kde treba dať pozor na kosodrevinou prekrytú odbočku do Krúpovho sedla. Upravený chodník vedie pod Krúpovu hoľu (foto č. 36) k významnej križovatke turistických trás. Podľa významovej značky “výhľad” tvaru červeného trojuholníka ideme južnou stranou hrebeňa. Na sever sa ponúkajú hĺbkové pohľady do žľabov 500 m severnej steny (foto č. 34). Do pol hodiny stojíme na balvanitom vrchole (foto č. 25) Ďumbiera, ktorému dominuje betónový pylón (foto č. 31) a obnovený drevený dvojramenný kríž (foto č. 27). Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania. Pred viac ako sto rokmi (od r. 1902) stála na vrchole Karlova ochranná chata. Bol to jednoduchý kamenný objekt zo žulových balvanov. Chaty už niet, no masív stále ponúka rozsiahly kruhový rozhľad (foto č. 28) na horstvá a kotliny severného a centrálneho Slovenska (Tatry (foto č. 20), Podtatranská kotlina, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Horehronské podolie, Slovenské stredohorie, Malá Fatra, Oravská Magura, Chočské vrchy… (foto č. 29)). Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov. Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov. V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo (vetva Jánskej doliny), ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska. Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku “Delfi” podľa nápadného tvaru akoby chrbtovej plutvy. A menšie pliesko je nazývané “Ďumbi”. Nie je ničím nezvyčajným stretnúť na hrebeňovom chodníku kamzíka vrchovského tatranského (foto č. 32), ktorý si už privykol na častú prítomnosť turistov.

Návrat vedie po rovnakej trase ako výstup.

Fotogaléria k článku

Najnovšie