Túra

Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier

29. 12. 2008
Klasická výstupová trasa na Ďumbier z južnej strany Nízkych Tatier. Najkratší výstup spomedzi všetkých prístupových trás k vrcholu. Zároveň najfrekventovanejší chodník na Štefánikovu chatu, ktorý slúži ako zásobovacia “cesta” horských nosičov. S veľkou pravdepodobnosťou sa vám tento unikátny spôsob zásobovania podarí uvidieť pri vašej túre.

Trasa

Trangoška (bus) – Trangošská dolina – Dolný salaš – Horný salaš (rázc. k JMN) – Halašova jama – Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom – Ďumbierske sedlo – prameň pod Grúnikom – rázc. na Krúpovo sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier a späť

Trangošská dolina

Zelené značkovanie vedie od veľkého neplateného a nestráženého parkoviska (autobusová zastávka) na Trangoške okolo bývalého informačného strediska NAPANT-u, súkromnej chaty a garážach správy ciest v tesnej blízkosti vodného toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom. Jeden z krasových ponorov sa nachádza pod uzamknutou búdkou vedľa chodníka.

Ďumbiersky kras

Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša (foto č. 1), kde je krátka, ale prudká odbočka (informačný pútač na foto č. 2) k Jaskyni mŕtvych netopierov. Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov je obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť. Pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou. Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.

Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, kde je krasový ponor povrchových vôd. Je tu možnosť nabratia vody. Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia (foto č. 4), mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý zahynul v lavíne. Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený, polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. Pôvodný stav pomníka si môžete pozrieť na dobovej fotografii vo vestibule Chaty M. R. Štefánika približne za štvrť hodinu. V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Pri lavínovom nebezpečenstve štvrtého a piateho stupňa je tento úsek chodníka ohrozený lavínami. Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objavila chata, ktorá bola doteraz ukrytá za terénnou vlnou Ďumbierskeho sedla.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Mrška

Už len pár krokov a stojíme na terase (foto č. 5) Chaty gen. Milana Rastislava Štefánika. Hovorovo nazývaná „Štefánička“ alebo aj „Mrška“. Nevynecháme možnosť občerstvenia. Za priaznivého počasia funguje okienko z kuchyne ako bufet pre terasu. Ak sa potrebujeme zohriať, zájdeme cez tmavú spleť chodieb do útulnej jedálne. Napriek zásobovaniu chaty horskými nosičmi ponuka jedál a nápojov je pestrá. Nechýba najvyššie čapované pivo v Banskobystrickom kraji. Neodoláme chutnému „nosičskému čaju“ z byliniek, svištiemu mlieku, miestnemu horcu (foto č.12), hustému kotlíkovému guľášu, strukovinovým polievkam, horehronskej haruli či čučoriedkovému koláču.

Grúnik

Oddýchnutí a zasýtení sa odhodláme zdolať dnešnú métu. Najvyšší bod Nízkych Tatier – Ďumbier (2043 m). Červená značka E8 vedie okolo nenápadného prameňa pod Grúnikom do Krúpovho sedla. Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty, ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka vznikla na stráni Grúnika silná erózia svahu (foto č. 14). Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú. Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia (foto č. 16) trasu využívať k výstupu na Ďumbier, resp. na zostup k chate. V zime pozor na zradné hrebeňové preveje (foto č. 18). Južné svahy Ďumbiera patria do vyhradeného skialpinistického areálu Chopok podľa návštevného poriadku NAPANT-u.

Ďumbier

Miernym stúpaním dosiahneme rázcestie na Krúpovo sedlo, kde treba dať pozor na kosodrevinou prekrytú odbočku do Krúpovho sedla. Upravený chodník vedie pod Krúpovu hoľu (foto č. 36) k významnej križovatke turistických trás. Podľa významovej značky “výhľad” tvaru červeného trojuholníka ideme južnou stranou hrebeňa. Na sever sa ponúkajú hĺbkové pohľady do žľabov 500 m severnej steny (foto č. 34). Do pol hodiny stojíme na balvanitom vrchole (foto č. 25) Ďumbiera, ktorému dominuje betónový pylón (foto č. 31) a obnovený drevený dvojramenný kríž (foto č. 27). Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania. Pred viac ako sto rokmi (od r. 1902) stála na vrchole Karlova ochranná chata. Bol to jednoduchý kamenný objekt zo žulových balvanov. Chaty už niet, no masív stále ponúka rozsiahly kruhový rozhľad (foto č. 28) na horstvá a kotliny severného a centrálneho Slovenska (Tatry (foto č. 20), Podtatranská kotlina, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Horehronské podolie, Slovenské stredohorie, Malá Fatra, Oravská Magura, Chočské vrchy… (foto č. 29)). Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov. Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov. V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo (vetva Jánskej doliny), ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska. Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku “Delfi” podľa nápadného tvaru akoby chrbtovej plutvy. A menšie pliesko je nazývané “Ďumbi”. Nie je ničím nezvyčajným stretnúť na hrebeňovom chodníku kamzíka vrchovského tatranského (foto č. 32), ktorý si už privykol na častú prítomnosť turistov.

Návrat vedie po rovnakej trase ako výstup.

Fórum 20 príspevkov
Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier 08/01/09 15:40 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Túra Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec. 10/06/20 Tomáš Trstenský Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”. dnes Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy
Túra Na Starý plášť s dieťaťom Starý plášť je neznačený kopec neďaleko červenej malokarpatskej hrebeňovky (Štefánikova magistrála). Len tak na mape by ma asi neupútal, no po zapnutí vrstvy fotiek je jasné, že stojí za návštevu. Po ceste je tiež známa jaskyňa Deravá skala. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Kôprovský štít zo Štrbského Plesa Tohtoročné leto (2020) turistike naozaj prialo. Netypické stabilné augustové počasie nás dostatočne dlho iritovalo, aby sme obetovali jeden pracovný deň na túru vo Vysokých Tatrách. Voľba padla na Kôprovský štít, kde som už dlhé roky nebol. včera Martin Drahomirecký Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier 08/01/09 15:40 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2043 m n. m.
    • min: 1130 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 957 m
    • klesanie: 957 m
  • Vzdialenosť
    • 13,4 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.10.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6096 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6096 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom
  • Voda
    • Trangoška (hotel), prameň Halašova jama, Chata M. R. Štefánika (reštaurácia), prameň pod Grúnikom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • BR (vlak, bus) - Trangoška (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.59)