Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Chata Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom

Najznámejšia a najdlhšie prevádzkovaná vysokohorská chata Nízkych Tatier pod najvyšším vrcholom pohoria. Stojí na dôležitej križovatke značených turistických trás priamo na hlavnom hrebeni horstva. Zároveň je obľúbeným celoročným cieľom turistov, významným ubytovacím bodom počas hrebeňovky a spolu s okolím tvorí skialpinistický raj.

Poloha
Ďumbierske sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na rázcestí červených, modrých zelených a žltých značiek medzi vrcholmi Ďumbier a Králička v Ďumbierskych Tatrách.
Nadmorská výška
1727 m n. m.
Aktuálne počasie
GPS súradnice
šírka: 48.92656 ° SŠ
dĺžka: 19.64983 ° VD
» Mapa
Nocľah
48 lôžok v 6 izbách po 8 nocľažníkov
Prevádzka
celoročná s chatárom a obslužným personálom
Voda
pitná len v kuchyni, úžitková na WC
Cena
16,- € človekonoc (raňajky, spacák)
13,- € človekonoc (bez raňajok, spacák, zľava 20 % JAMES, VhT, HZS, HS, HSnS, ČHS)
10,- € človekonoc (bez raňajok, spacák, zľava 50 % KST, OTK, NFI, KČT, do 15 rokov)
4,- € povlečenie
Kontakt
chatár - Ing. Igor Fabricius, +421-48-6195120, +421-904-978439, chatamrs.sk$ret fabricius.chatamrs@gmail.com
Spojenie
bus – Trangoška, Srdiečko, Mýto pod Ďumbierom, sedlo Čertovica
Dalšie info
bufet, WC, dobrý mobilný signál, záchranná stanica HZS

Pomenovania chaty

Oficiálny názov turistického objektu pod Ďumbierom znie "Chata generála Milana Rastislava Štefánika". Bežne sa stretnete s pomenovaniami ako Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata alebo ďumbierska chata. Počas “módnej” vlny premenovávania turistických zariadení niesla označenie Chata hrdinov SNP. V turistickom slangu počuť mená Štafánička či Mrška. Napriek množstvu mien každý turista vie, že sa hovorí o populárnej nízkotatranskej chate.

História

Najdlhšie fungujúca turistická chata v pohorí si zaslúži uviesť aspoň niekoľko zaujímavostí z jej bohatej minulosti. Chata nie je najstarším turistickým objektom v Nízkych Tatrách. Jej ďumbierskou predchodkyňou bola Karlova útulňa. Stála priamo na najvyššom bode horstva. Jednoduchá kamenná chatka zo žulových balvanov dominovala vrcholu Ďumbiera od roku 1902. Po zániku ochrannej chatky rozhodlo Ústredie Klubu československých turistov (KČST) Praha na podnet Odboru KČST Podbrezová postaviť veľkú turistickú chatu v Ďumbierskom sedle. Pôvodne sa o vytvorenie prístrešia pod Ďumbierom usilovalo aj vojsko. Nakoniec ostala realizácia čisto turistickou záležitosťou. Od položenia základného kameňa 20. júla roku 1924 začali výstavbu moravskí budovatelia, ktorí objekt nedokončili. V náročnej práci ich nahradil popradský podnik Šašinka, skúsený z výstavby vo Vysokých Tatrách. Náklady na jej stavbu boli v tom čase 562 911,- korún. Slávnosť otvorenia chaty sa konala 9. 9. 1928 za odhadovanej účasti vyše 500 turistov. Okrem radosti z novej chaty sa počas osláv odohrala aj jedna nepríjemnosť. Predpokladaným dôvodom incidentu bola pamätná kniha, prinesená z pražského ústredia KČST. Niektorého zo Slovákov tak rozhnevala úvodná strana napísaná českým jazykom, že knihu nevhodne popísal a pohodil pri chate. Prvým chatárom sa stal Róbert Petrla, vedúci výstavby firmy Šašinka Poprad. Spolu s manželkou a stavebnými kolegami vytvorili personál novej chaty. Vojnové udalosti sa nevyhli ani Štefánikovej chate. V novembri roku 1944 bola chata fašistickými vojakmi značne poškodená. Na mieste bojov bol postavený pamätník sovietskemu partizánovi V. I. Babkinovi a ďalším jednotkám, ktoré tu za SNP operovali. Na pamiatku padlým bojovníkom chata dostáva nové meno - Chata hrdinov SNP. K pôvodnému označeniu sa oficiálne vracia až 21. júla 1990, keď na priečelí chaty odhaľujú podobizeň generála Milana Rastislava Štefánika a pamätnú tabuľu tejto udalosti. Od roku 1991 má chatu v prenájme od Klubu slovenských turistov súčastný chatár Igor Fabricius, ktorý úspešne pokračuje vo vytváraní príjemnej atmosféry vysokohorskej chaty.

Trangošská dolina

Najfrekventovanejšia výstupová trasa na Štefánikovu chatu je zelená značka, vedúca Trangošskou dolinou. Súčasne je to aj zásobovacia “cesta” horských nosičov, keďže na chatu nevedie žiadna komunikácia zjazdná pre vozidlá. Tento unikátny spôsob zásobovania je ojedinelý nielen v Nízkych Tatrách, ale aj široko-ďaleko mimo oblasti Tatier. Zelené značkovanie od parkoviska na Trangoške vedie okolo Informačného strediska národného parku popri vodnom toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom.

Ďumbiersky kras

Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša, kde je krátka, ale prudká odbočka (informačný pútač) k Jaskyni mŕtvych netopierov. Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov strediska Chopok-juh je obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Odborné sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť. To znamená, že pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou. Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, krasový ponor povrchových vôd. Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia. Mohyla piatim českým lyžiarom, ktorí zahynuli v lavíne v marci 1935. Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objavila chata, ktorá bola doteraz ukrytá za vyvýšeninou Ďumbierskeho sedla.

24 hodín pod Ďumbierom

Veľká terasa pred chatou priam láka k posedeniu pri najvyššie čapovanom pive Banskobystrického kraja s ďalekými pohľadmi na slovenskú krajinu. Počas letnej sezóny funguje prízemné okno kuchyne ako bufet. V prípade nepriazne počasia je lepšie zájsť do sucha a tepla jedálne. Do chaty sa vstupuje cez masívne kovové dvere, za ktorými nasledujú tri chodby. Tu potešia zrekonštruované toalety. Po kľučkovaní vstupujete do priestoru s foto-expozíciou histórie chaty a okolia. Taktiež sa dozviete ceny ubytovania. Za úzkymi dverami neodoláte útulnosti jedálne s pravou horskou atmosférou. Ak sa vám pošťastí nájsť voľné miesto, uvelebíte sa pri niektorom zo stolov. Napriek tomu, že chata je zásobovaná nosičmi, prekvapí bohatá ponuka nápojov a jedál. Určite si vyberie každý. Medzi miestne špeciality patrí nosičský čaj, svištie mlieko, vynikajúci kotlíkový guláš, cesnačka, fazuľová či šošovicová polievka a mnoho ďalších chutných pokrmov. Nielen čuch a chuť si prídu na svoje, ale aj zrak má čo obzerať. Na stenách visia umelecké fotografie okolitej prírody. Drevený obklad stien zároveň izoluje spiacich a hýriacich hostí pred sprievodnými prejavmi bujarej zábavy. K neodmysliteľným suvenírom horskej chaty patria pohľadnice vrátane troch motívov pečiatky. Za pestrofarebnú ponuku tričiek sa chatár naozaj hanbiť nemusí. Okrem nich si turista môže k outdoorovej výbave doladiť čiapku i čelenku. Ubytovaní hostia sa potešia vynálezu vyhrievaného sušiaka topánok. V malom priestore na začiatku schodišťa sa prezujete a pokračujete do ubytovacej časti. Na prvom poschodí sa nachádza šesť izieb. Sú to spoločné nocľahárne po 8 lôžok na dvojposchodových posteliach. V každej izbe je umývadlo. Na chodbe sú spoločné novo vybavené sociálne zariadenia. Schodište i chodby sú vyzdobené rozmernými čiernobielymi fotografiami. A šup do postele. Raňajky sú v cene ubytovania. Na výber je niekoľko druhov pokrmov, ktoré sa v predvečer nahlasujú personálu. Ranné menu ponúka praženicu, párky či krupicovú kašu s kúskami ananásu vrátane skvelého bylinkového čaju. Za raňajkami sa len tak zaprášilo a hurá na túry.

Ďumbier

Výzvou je určite výstup na najvyšší okolitý bod – Ďumbier. Červená značka E8 vedie do Krúpovho sedla, odkiaľ na vrchol vedie významová tvarová značka “výhľad”. Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty. Ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka, vznikla na stráni Grúnika erózia svahu. Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú. Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia trasu využívať k výstupu na Ďumbier resp. na zostup k chate. Balvanitému vrcholu Ďumbiera dominuje betónový pylón a obnovený drevený dvojramenný kríž. Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v jeho hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania. Masív otvára rozsiahly kruhový rozhľad na horstvá i kotliny severného a centrálneho Slovenska. Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov. Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov. V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo (vetva Jánskej doliny), ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska. Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku “Delfi” podľa nápadného tvaru chrbtovej plutvy. A menšie pliesko je nazývané “Ďumbi”.

Zimná turistika

Ďalšie turisticky dostupné vrcholy okolo chaty sú Krúpova hoľa, Králička, Malý Gápeľ (kóta Besná) a Pánska hoľa. Všetky sú v hlavnom hrebeni v blízkosti turistickej magistrály - Cesta hrdinov SNP (E8). K zimným návštevníkov chaty patria prevažne lyžiari na skialpoch a vysokohorskí turisti vybavení stúpacími železami a cepínom. Pre nich je vytýčený skialpinistický areál Chopok (juh). Podľa Návštevného poriadku NAPANT-u sa skilapinizmus môže vykonávať vo vyhradenom priestore od 15. decembra do 30. apríla počas denného svetla pri 1. a 2. stupni lavínového nebezpečenstva.

Prístup

- z Trangošky (bus, hotel, IS NAPANT) cez Trangošskú dolinu po zelenej značke za 1.40 h,
- z Kosodreviny (lanovka, hotel) po modrej značke (tzv. modrý traverz) za 1.25 h,
- z cestného priesmyku Čertovica (bus, penzión) po červenej hrebeňovej značke E8 (Cesta hrdinov SNP) za 3.30 h,
- z Chopku (Kamenná chata) po červenej hrebeňovej značke E8 (Cesta hrdinov SNP) za 2.25 h,
- z Vyšnej Boce (bus, penzión) Starobocianskou dolinou do Bocianskeho sedla a cez sedlo Králička po žltej značke za 2.55 h,
- z Mýta pod Ďumbierom (bus, hotel) cez Mlynnú dolinu po žltej značke za 3.55 h,
- z Demänovskej Doliny časť Lúčky (bus, chata) cez Širokú dolinu a Krúpovu hoľu po zelenej značke za 3.25 h,
- z Liptovského Jána (bus, kúpele) cez Jánsku dolinu a dolinu Štiavnica po modrej značke za 4.40 h.

Webová stránka chaty

Fotogaléria k článku

Najnovšie