Chata

Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom

29.03.06
Najznámejšia a najdlhšie prevádzkovaná vysokohorská chata Nízkych Tatier pod najvyšším vrcholom pohoria. Stojí na dôležitej križovatke značených turistických trás priamo na hlavnom hrebeni horstva. Zároveň je obľúbeným celoročným cieľom turistov, významným ubytovacím bodom počas hrebeňovky a spolu s okolím tvorí skialpinistický raj.

Pomenovania chaty

Oficiálny názov turistického objektu pod Ďumbierom znie "Chata generála Milana Rastislava Štefánika". Bežne sa stretnete s pomenovaniami ako Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata alebo ďumbierska chata. Počas “módnej” vlny premenovávania turistických zariadení niesla označenie Chata hrdinov SNP. V turistickom slangu počuť mená Štafánička či Mrška. Napriek množstvu mien každý turista vie, že sa hovorí o populárnej nízkotatranskej chate.

História

Najdlhšie fungujúca turistická chata v pohorí si zaslúži uviesť aspoň niekoľko zaujímavostí z jej bohatej minulosti. Chata nie je najstarším turistickým objektom v Nízkych Tatrách. Jej ďumbierskou predchodkyňou bola Karlova útulňa. Stála priamo na najvyššom bode horstva. Jednoduchá kamenná chatka zo žulových balvanov dominovala vrcholu Ďumbiera od roku 1902. Po zániku ochrannej chatky rozhodlo Ústredie Klubu československých turistov (KČST) Praha na podnet Odboru KČST Podbrezová postaviť veľkú turistickú chatu v Ďumbierskom sedle. Pôvodne sa o vytvorenie prístrešia pod Ďumbierom usilovalo aj vojsko. Nakoniec ostala realizácia čisto turistickou záležitosťou. Od položenia základného kameňa 20. júla roku 1924 začali výstavbu moravskí budovatelia, ktorí objekt nedokončili. V náročnej práci ich nahradil popradský podnik Šašinka, skúsený z výstavby vo Vysokých Tatrách. Náklady na jej stavbu boli v tom čase 562 911,- korún. Slávnosť otvorenia chaty sa konala 9. 9. 1928 za odhadovanej účasti vyše 500 turistov. Okrem radosti z novej chaty sa počas osláv odohrala aj jedna nepríjemnosť. Predpokladaným dôvodom incidentu bola pamätná kniha, prinesená z pražského ústredia KČST. Niektorého zo Slovákov tak rozhnevala úvodná strana napísaná českým jazykom, že knihu nevhodne popísal a pohodil pri chate. Prvým chatárom sa stal Róbert Petrla, vedúci výstavby firmy Šašinka Poprad. Spolu s manželkou a stavebnými kolegami vytvorili personál novej chaty. Vojnové udalosti sa nevyhli ani Štefánikovej chate. V novembri roku 1944 bola chata fašistickými vojakmi značne poškodená. Na mieste bojov bol postavený pamätník sovietskemu partizánovi V. I. Babkinovi a ďalším jednotkám, ktoré tu za SNP operovali. Na pamiatku padlým bojovníkom chata dostáva nové meno - Chata hrdinov SNP. K pôvodnému označeniu sa oficiálne vracia až 21. júla 1990, keď na priečelí chaty odhaľujú podobizeň generála Milana Rastislava Štefánika a pamätnú tabuľu tejto udalosti. Od roku 1991 má chatu v prenájme od Klubu slovenských turistov súčastný chatár Igor Fabricius, ktorý úspešne pokračuje vo vytváraní príjemnej atmosféry vysokohorskej chaty.

Trangošská dolina

Najfrekventovanejšia výstupová trasa na Štefánikovu chatu je zelená značka, vedúca Trangošskou dolinou. Súčasne je to aj zásobovacia “cesta” horských nosičov, keďže na chatu nevedie žiadna komunikácia zjazdná pre vozidlá. Tento unikátny spôsob zásobovania je ojedinelý nielen v Nízkych Tatrách, ale aj široko-ďaleko mimo oblasti Tatier. Zelené značkovanie od parkoviska na Trangoške vedie okolo Informačného strediska národného parku popri vodnom toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom.

Ďumbiersky kras

Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša, kde je krátka, ale prudká odbočka (informačný pútač) k Jaskyni mŕtvych netopierov. Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov strediska Chopok-juh je obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Odborné sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť. To znamená, že pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou. Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.
Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, krasový ponor povrchových vôd. Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia. Mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý zahynul v lavíne. Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objavila chata, ktorá bola doteraz ukrytá za vyvýšeninou Ďumbierskeho sedla.

24 hodín pod Ďumbierom

Veľká terasa pred chatou priam láka k posedeniu pri najvyššie čapovanom pive Banskobystrického kraja s ďalekými pohľadmi na slovenskú krajinu. Počas letnej sezóny funguje prízemné okno kuchyne ako bufet. V prípade nepriazne počasia je lepšie zájsť do sucha a tepla jedálne. Do chaty sa vstupuje cez masívne kovové dvere, za ktorými nasledujú tri chodby. Tu potešia zrekonštruované toalety. Po kľučkovaní vstupujete do priestoru s foto-expozíciou histórie chaty a okolia. Taktiež sa dozviete ceny ubytovania. Za úzkymi dverami neodoláte útulnosti jedálne s pravou horskou atmosférou. Ak sa vám pošťastí nájsť voľné miesto, uvelebíte sa pri niektorom zo stolov. Napriek tomu, že chata je zásobovaná nosičmi, prekvapí bohatá ponuka nápojov a jedál. Určite si vyberie každý. Medzi miestne špeciality patrí nosičský čaj, svištie mlieko, vynikajúci kotlíkový guláš, cesnačka, fazuľová či šošovicová polievka a mnoho ďalších chutných pokrmov. Nielen čuch a chuť si prídu na svoje, ale aj zrak má čo obzerať. Na stenách visia umelecké fotografie okolitej prírody. Drevený obklad stien zároveň izoluje spiacich a hýriacich hostí pred sprievodnými prejavmi bujarej zábavy. K neodmysliteľným suvenírom horskej chaty patria pohľadnice vrátane troch motívov pečiatky. Za pestrofarebnú ponuku tričiek sa chatár naozaj hanbiť nemusí. Okrem nich si turista môže k outdoorovej výbave doladiť čiapku i čelenku. Ubytovaní hostia sa potešia vynálezu vyhrievaného sušiaka topánok. V malom priestore na začiatku schodišťa sa prezujete a pokračujete do ubytovacej časti. Na prvom poschodí sa nachádza šesť izieb. Sú to spoločné nocľahárne po 8 lôžok na dvojposchodových posteliach. V každej izbe je umývadlo. Na chodbe sú spoločné novo vybavené sociálne zariadenia. Schodište i chodby sú vyzdobené rozmernými čiernobielymi fotografiami. A šup do postele. Raňajky sú v cene ubytovania. Na výber je niekoľko druhov pokrmov, ktoré sa v predvečer nahlasujú personálu. Ranné menu ponúka praženicu, párky či krupicovú kašu s kúskami ananásu vrátane skvelého bylinkového čaju. Za raňajkami sa len tak zaprášilo a hurá na túry.

Ďumbier

Výzvou je určite výstup na najvyšší okolitý bod – Ďumbier. Červená značka E8 vedie do Krúpovho sedla, odkiaľ na vrchol vedie významová tvarová značka “výhľad”. Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty. Ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka, vznikla na stráni Grúnika erózia svahu. Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú. Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia trasu využívať k výstupu na Ďumbier resp. na zostup k chate. Balvanitému vrcholu Ďumbiera dominuje betónový pylón a obnovený drevený dvojramenný kríž. Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v jeho hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania. Masív otvára rozsiahly kruhový rozhľad na horstvá i kotliny severného a centrálneho Slovenska. Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov. Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov. V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo (vetva Jánskej doliny), ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska. Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku “Delfi” podľa nápadného tvaru chrbtovej plutvy. A menšie pliesko je nazývané “Ďumbi”.

Zimná turistika

Ďalšie turisticky dostupné vrcholy okolo chaty sú Krúpova hoľa, Králička, Malý Gápeľ (kóta Besná) a Pánska hoľa. Všetky sú v hlavnom hrebeni v blízkosti turistickej magistrály - Cesta hrdinov SNP (E8). K zimným návštevníkov chaty patria prevažne lyžiari na skialpoch a vysokohorskí turisti vybavení stúpacími železami a cepínom. Pre nich je vytýčený skialpinistický areál Chopok (juh). Podľa Návštevného poriadku NAPANT-u sa skilapinizmus môže vykonávať vo vyhradenom priestore od 15. decembra do 30. apríla počas denného svetla pri 1. a 2. stupni lavínového nebezpečenstva.

Prístup

- z Trangošky (bus, hotel, IS NAPANT) cez Trangošskú dolinu po zelenej značke za 1.40 h,
- z Kosodreviny (lanovka, hotel) po modrej značke (tzv. modrý traverz) za 1.25 h,
- z cestného priesmyku Čertovica (bus, penzión) po červenej hrebeňovej značke E8 (Cesta hrdinov SNP) za 3.30 h,
- z Chopku (Kamenná chata) po červenej hrebeňovej značke E8 (Cesta hrdinov SNP) za 2.25 h,
- z Vyšnej Boce (bus, penzión) Starobocianskou dolinou do Bocianskeho sedla a cez sedlo Králička po žltej značke za 2.55 h,
- z Mýta pod Ďumbierom (bus, hotel) cez Mlynnú dolinu po žltej značke za 3.55 h,
- z Demänovskej Doliny časť Lúčky (bus, chata) cez Širokú dolinu a Krúpovu hoľu po zelenej značke za 3.25 h,
- z Liptovského Jána (bus, kúpele) cez Jánsku dolinu a dolinu Štiavnica po modrej značke za 4.40 h.

Webová stránka chaty

Diskusia
Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom 02/12/16 12:53 188 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Chata Zrub Burda znovupostavený Pôvodný Zrub Burda si turisti veľa neužili, lebo fungoval len dve sezóny, keď začiatkom novembra 2012 zhorel do tla rukou podpaľača. Našťastie nadšenie z rozvíjajúceho sa turistického ruchu v sedle Burda prekonalo nevôľu zbabelých neprajníkov a od leta 2015 opäť ponúka zázemie pre návštevníkov Národného parku Muránska planina. 18/02/17 Tomáš Trstenský Muránska planina, Veporské vrchy
Pozvánka Bežkárskym autobusom do Veľkej Fatry od 11. 2. Milovníci bežeckého lyžovania sa môžu tešiť na tohtosezónnu novinku. Z Banskej Bystrice (európske mesto športu pre rok 2017) bude počas sobôt premávať pravidelná autobusová linka do sedla Malý Šturec na pomedzí Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. V prípade dostatočného záujmu verejnosti je možnosť premávky autobusu aj na nedele. Po úspešnom cyklobuse, turistbuse a astrobuse bude premávať počas zimy bežkobus. 10/02/17 Tomáš Trstenský Správy
Správa Zákaz lezenia ľadopádu Bystré na Poľane Tohtoročná mrazivá zima praje podmienkam na vznik ľadov a ľadopádov v našich horách. Pre podpolianskych lezcov je obľúbeným cieľom zimných aktivít lezenie na skalách v okolí vodopádu Bystrého potoka (Bystrô). Žiaľ, pôvodná výnimka pre lezenie skončila už 31.12.2015 a nebola obnovená ani pre tento rok. Nie je preto možné si užiť krásneho ľadopádu. 29/01/17 Tomáš Trstenský Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Škótsko – výstup na Ben Nevis Roky som túžil vybrať sa na turistiku do Škótska. Vraj to tam je niečo medzi Nórskom a Islandom. Keďže som oba štáty turisticky navštívil, bol som zvedavý. Trochu ma odrádzala vzdialenosť a jej prekonanie autobusom, ale napokon som sa v roku 2014 odhodlal a po dobrej skúsenosti s Fínskom, opäť s brnianskou cestovkou. Na štvrtý deň sme dorazili do Fort Wiliam. Počasie po celú dobu bolo naozaj škótske a nás ráno čakalo 1 344 m prevýšenie. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Túlačka chotárom Starej Kremničky Postupne končiaca zima ma núti hľadať vhodné tipy na pešiu turistiku a pokiaľ možno, niekde v nižších polohách, kde po snehu niet už ani stopy. A ako to už býva zvykom, netreba ani príliš ďaleko cestovať, aby som objavil niečo, kde som ešte predtým nebol a zároveň sa mi to zapáčilo natoľko, aby som o tom napísal pár riadkov. Kupujem teda lístok na vlak do Žiaru nad Hronom a môžeme vyraziť... včera Vladimír Kobza Kremnické vrchy
Túra Vyhliadky Omšenská Baba a Bartošovica Vychutnajte si pohodovú prechádzku na skalnatú Omšenskú Babu, ktorá z krajinárskeho hľadiska predstavuje výraznú dominantu Strážovských vrchov. Uvoľnite telo a myseľ v prírodnom prostredí, ktoré vám dodá energiu a silu. Stačí len vykročiť... 26/03/17 Tatiana Filipková Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom 02/12/16 12:53 188 príspevkov
Fakty
  • Poloha
    • Ďumbierske sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na rázcestí červených, modrých zelených a žltých značiek medzi vrcholmi Ďumbier a Králička v Ďumbierskych Tatrách.
  • Nadmorská výška
    • 1727 m n. m.
  • Aktuálne počasie
  • GPS súradnice
    • šírka: 48.92656 ° SŠ
      dĺžka: 19.64983 ° VD
      » Mapa
  • Nocľah
    • 48 lôžok v 6 izbách po 8 nocľažníkov
  • Prevádzka
    • celoročná s chatárom a obslužným personálom
  • Voda
    • pitná len v kuchyni, úžitková na WC
  • Cena
    • 16,- € človekonoc (raňajky, spacák)
      13,- € človekonoc (bez raňajok, spacák, zľava 20 % JAMES, VhT, HZS, HS, HSnS, ČHS)
      10,- € človekonoc (bez raňajok, spacák, zľava 50 % KST, OTK, NFI, KČT, do 15 rokov)
      4,- € povlečenie
  • Kontakt
  • Spojenie
    • bus – Trangoška, Srdiečko, Mýto pod Ďumbierom, sedlo Čertovica
  • Dalšie info
    • bufet, WC, dobrý mobilný signál, záchranná stanica HZS
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 2259 ľudí
2.43 (1.78)