Túra

Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt

27.04.15
Prejsť si aspoň časť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier sme si ako partia sľubovali stokrát. Ale realizácia kdesi vždy viazla. Našťastie, od slov sme sa konečne dostali k činom a hoci len na dva dni, predsa len sme prešli aspoň malý kus z hrebeňa od Veľkej Vápenice po Kráľovu hoľu.

1. deň

Heľpa – Nižné dolinky – Krivuľa – sedlo Priehyba – Veľká Vápenica – sedlo Priehybka – Košariská – Andrejcová

Na moje prekvapenie zišli sme sa v celkom slušnom počte. Už pri nastupovaní do vlaku však chýba Maťo, ktorý sa ešte včera dušoval, že ide. Nestihol vlak. Sľubuje, že do Heľpy dôjde za nami. A keďže má za sebou prestopovanú pomaly celú Európu, veríme, že do Heľpy sa určite dostane. Čakáme ho pri miestnom obchodíku na lavičke. Poriadne sme nestihli dopiť ešte ani pivo, keď sa naozaj objaví. Takže sme kompletní a môžeme vyraziť.

Ešte sme ani nezačali a už sme sa zamotali hneď v dedine. Trocha sa bavíme s milou starkou a cesta nás vyvedie nad dedinu do polí. Nechce sa nám vracať späť, a tak ponad dedinu cez rozorané pole pokračujeme smerom do doliny potoka Krivuľa. Odtiaľ nás čaká dlhší úsek po asfaltke, čo vôbec nikoho neteší. Cesta ubieha rýchlo a dolina sa nám míňa za chrbtom. Počasie sa zhoršuje s výškovými metrami. Namierené máme do sedla Priehyba pod Veľkou Vápenicou, kde prichádzame trošku zadýchaní a hlavne hladní (prístrešok). V sedle je poriadne vetrisko, aby sme sa mohli v pokoji najesť zaliezame do závetria za stromy a vyberáme z batohov dobroty.

Takto posilnených nás čaká strmší výstup na Veľkú Vápenicu. Les je už farebný. Voňavý a vlhký. Pomedzi stromy sa prediera hustý biely opar a okolie je naozaj čarovné, až mystické. Veľká Vápenica je v hmle. Nevidíme nič. Vietor a ostrý dážď dovoľujú dívať sa maximálne pod nohy. No ani to nás nezastaví pred zastávkou pri chutných brusniciach. Ľudí stretávame minimum. Až pri vrchole to trošku ožíva. Akosi nemám šťastie na výhľady z vyšších hôr – vyberiem sa do Fatry a dva dni kráčam v hmle, Nízke Tatry – to isté... To som však ešte netušil, aký krásny deň bude zajtra...

Zostup do sedla Priehybka je po dlhšom stúpaní príjemným oddychom. Hľadáme prameň, ktorý je vyznačený v mape a máme čas aj na menší oddych skryte za skalou, ktorá chráni pred vetrom. Premýšľam nad prenocovaním, cestou máme niekoľko možností a najradšej by sme spali niekde sami, ale to je vo frekventovanej oblasti, ako hrebeň Nízkych Tatier, málo pravdepodobné. Rozhodujeme sa, že najprv si prezrieme ako vyzerá salaš pod Košariskami a prípadne prenocujeme pod jeho strechou. Salaš je trošku sklamaním, na núdzové prenocovanie dobré miestečko, ale vyúdené steny by z nás spravili pekne smradľavých turistov a ochrana pred vetrom tiež nebola najlepšia. Istotou ostáva útulňa Andrejcová, kam to máme len na skok. Spodok pri piecke je plný, ale vrch zatiaľ zíva prázdnotou, takže rozkladáme všetko potrebné k prenocovaniu.

Noc trávime pri ohni, väčšina obyvateľov zaliezla do tepla útulne, ale my si užívame chladnú, veternú noc pod hviezdami s pečenou klobáskou v žalúdkoch. Po zotmení vyťahujeme proviant, ktorý sme každý smelo so sebou ťahali celý deň, aby sme sa oň mohli v takejto príjemnej atmosfére podeliť. Prichádzajú k nám dvaja turisti, s ktorými sa ponárame do hlbokých debát o prírode a turistike. Na nebi niet ani mráčik, tisíce hviezd a v dolinách drobné svetielka dediniek pôsobia úchvatne a nikomu sa nechce zaliezť do spacákov.

2. deň

Andrejcová – Ždiarske sedlo – Bartková – Orlová – Stredná hoľa – Kráľova hoľa – prameň Zubrovice – Telgárt

Ráno je presným opakom včerajška. Azúrová obloha a ostré ranné slnko ma prebúdza pomerne skoro. Okamžite vykúkam z okna a výhľad mi berie dych. Tatry ako na dlani a viditeľnosť akú na horách nezažívam často. Okamžite vyberám foťák a utekám von, ako keby scéna mala každú chvíľu zmiznúť. Cvakám do zblbnutia. Až keď sa preberajú kamaráti a začínajú chystať raňajky, dávam si pokoj a plním žalúdok zvyškom toho, čo som včera nestihol zjesť.

Veľmi sa teším na hôľnatý úsek, ktorý nás dnes čaká od Bartkovej až po Kráľovu hoľu. Ak vydrží počasie, tak máme o zážitok postarané. Krásne miestečka však sú aj v okolí Andrejcovej a Ždiarskeho sedla – pekná cestička zarezaná do lesa a kosodreviny s občasnými výhľadmi do okolia. Pri výstupe na Bartkovú sa naša skupinka trhá podľa kondície jednotlivých členov. Našťastie, nie som na úplnom konci.

Výhľady na jednotku s hviezdičkou! V diaľke vidím veľmi vzdialené hory, ktoré vlastne ani neviem so stopercentnou istotou pomenovať, len tipujem. Zážitok začína. Šliapanie ani nie je únavné ani namáhavé, keď oči nevedia, kam sa skôr dívať. Nádherný je celý úsek hôľnatej časti hrebeňa. Dojem kazia jedine desiatky alebo skôr stovky turistov na vrchole Kráľovej hole, kde sa kvôli "plnke" ani nezdržujeme. Len prefrčíme okolo a červenou magistrálou klesáme do Telgártu.

Klesanie je troška komplikovanejšie vzhľadom na popadané stromy po veternej kalamite. Miestami treba zo značky zísť a držať sa vyšliapaných chodníkov, ktoré problematické úseky obchádzajú. Ďalší problematický úsek červenej značky je v mieste, kde sa s kalamitou začalo bojovať ťažkou technikou a turistický chodník vyzerá ako tankodrom. V Telgárte ukončujeme príjemnú túru v miestnej krčme pri pivku a s dobrým jedlom. Do príjazdu vlaku máme dosť času, a tak si môžeme celkom príjemne oddýchnuť. Musím uznať, že Nízke Tatry majú stále svoje čaro aj napriek množstvu kalamít a ťažbe, ktorá dotvára, žiaľ, celkom bežný charakter národného parku.

Fórum 4 príspevky
Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt 10/05/15 15:04 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Nepríjemnosti v rokline Cheile Someșului Cald Predĺžený víkend v rumunskom pohorí Apuseni sme trávili v útulnom kempe Poiana Glavoi a turistiku sme si plánovali tak, aby sme sa vždy mohli do kempu vracať. Posledný deň nášho rumunského dobrodružstva sme sa rozhodli stráviť v rokline Cheile Someșului Cald. To sme si romanticky vysnívali peknú prechádzku, skutočnosť však vôbec nebola taká príjemná ako sme dúfali. 04/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Stolica – okruh z Rejdovej Na prelome novembra a decembra počasie praje turistike aj vo vyšších polohách. Hory ešte stále nepokryla súvislá vrstva snehu, ktorej by som sa rád vyhol. Po prezeraní máp a možností ubytovania na noc volím okruh z Rejdovej na najvyšší vrchol Slovenského rudohoria - Stolicu. No trasu by som pokojne mohol nazvať aj exkurziou po kalamitiskách a rúbaniskách. 31/01/20 Stanislav Ďurica Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
VHT Nepál: Tri sedlá alebo za 6 dní 6 x cez 5000 m Takmer každý, kto má rád turistiku, tam už bol. Dokonca tam bolo aj veľké množstvo takých, ktorí do hôr inak nechodia, len chcú mať zavesenú fotku doma, v práci, na sociálnej sieti, najlepšie všade. Tri sedlá v oblasti Solokhumbu predstavujú o niečo náročnejší, menej chodený, ale o to krajší variant v porovnaní s Gokyo alebo EBC trekom. Pri troche dobrej vôle a rozumnom časovaní nástupov sa dá väčšina úsekov absolvovať nerušene. Stále platí, že krásne kopce v NP Sagarmatha je možné vychutnať si v atmosfére, ktorá nie je skazená organizovanými stádami. Stačí si privstať. dnes Michal Gaboň Svet
Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik Pohorie Vtáčnik možno na prvý pohľad na mape veľmi nevyniká medzi ostatnými pohoriami a ten, kto ho nepozná, možno vybehne na najvyšší vrch, ale ďalej už pohorie neskúma. Najlepšie to vidieť v zime, keď sú cestičky na najvyšší bod vychodené, ale v iných častiach pohoria sa sotva dá nájsť nejaká ľudská stopa. Pritom je od vrcholu Vtáčnik len asi 15 minúť chôdze vzdialený vrch Kláštorská skala, ktorej vrchol tvorí zaujímavé skalné mesto. A toto je jedna veľká jedinečnosť pohoria. včera Pavel Forgáč Vtáčnik
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. 23/02/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt 10/05/15 15:04 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 630 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1852 m
    • klesanie: 1602 m
  • Vzdialenosť
    • 30 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 27.09.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8565 ° SŠ
      dĺžka: 19.9587 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8513 ° SŠ
      dĺžka: 20.1993 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.90153 ° SŠ
      dĺžka: 20.02329 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Andrejcová
  • Voda
    • dolina Krivuľa (minerálny prameň)
      prameň v sedle Priehybka
      prameň Zimná voda pri útulni Andrejcová
      prameň Zubrovice pod sedlom Snežná jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Heľpa (vlak, bus)
      Telgárt (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.98 (0.36)