Extra

Tatranská Javorina: zámoček a potulky po okolí

21.02.16
V decembri roku 2015 prebehla médiami správa o sprístupnení loveckého zámočku pruského kniežaťa Christiana Kraft Hohenlohe-Öhringen v Tatranskej Javorine, toho času takzvaného „prezidentského zámočku“. Príležitosť sme si nenechali ujsť a okrem neho sme navštívili miestny kostol s cintorínom. Výlet sme zavŕšili prechádzkou Javorovou dolinou s náučnou geologickou plochou Podmuráň.

Lovecký zámoček

Vystupujeme pri potravinách na konci Tatranskej Javoriny. Popri ceste kráčame k hotelu Kolowrat. Postupne sa otvárajú pohľady na nezameniteľnú severnú tvár Tatier. Ťahá nás to na lúku pred hotel, vidíme bralá Belianskych Tatier - Nový a Muráň, za nimi uzatvárajú kulisu štíty Vysokých Tatier od Kolového štítu až po Ľadový. Javorinská Široká sa nedá prehliadnuť. Vraciame sa ku Kolowratu a približujeme sa ku klenotu Javoriny, a to k drevenému loveckému zámku kniežaťa Hohenloheho, ktorý je od 28. 04. 2009 národnou kultúrnou pamiatkou (NKP). V súčasnosti je v majetku štátu a spravuje ho Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, takže opatrne ho poobdivujeme zvonka a ideme späť. Takto štandardne prebiehala prechádzka dlhé roky. Až doteraz. Od konca roka 2015 si môžeme drevený skvost prezrieť tiež zvnútra.

Organizácia vstupov

Vstup je každý štvrtok, okrem štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a 31. 12. Časy vstupov sú o: 11.00, 12.00, 13.00 a 14.00 h. Maximálny počet návštevníkov pri jednom vstupe je 20 osôb. Odporúča sa vstup rezervovať, keďže objednaní záujemcovia majú prednosť. Výklad je len v slovenčine a prehliadka trvá približne 20 minút.

Kontakt na rezerváciu vstupu: +421 905 243 618 a e-mail: javorina(at)prezident.gov.sk

Prehliadka

Vonku pred hlavným vchodom sa schádzajú ľudia, stoja v menších hlúčikoch. O 11-tej sa otvárajú dvere a teraz sa ústne dozvedáme, že počty sú limitované a nahlásení majú prednosť. Ešte kontrola v knihe ohlásených a už si podľa pokynov zriadencov obúvame návleky na topánky. Od sprievodcu sa dozvedáme, že sú sprístupnené 3 z 36 miestností. Čakáme sa v spoločenskej sále, ktorá je najväčšou miestnosťou. Hneď od prvých okamihov je cítiť vo vzduchu atmosféru, aká býva len v kaštieľoch či hradoch. Staré drevené obloženie stien, rôzne lovecké predmety a trofeje, dobové obrazy a fotografie, nábytok a veľké drevené schodisko - to sú prvé dojmy.

Odborný výklad nám podáva pán v slušivom poľovnícko-lesníckom oblečení. Hlava pokrytá šedinami a príjemný hlas vzbudzuje hneď od začiatku naše sympatie. Počúvame o jedinečnosti interiéru, histórii a osude mobiliáru. Postupne sa dozvedáme časovú priamku zámku s opisom významných udalostí v jeho existencii. Dňa 20. júla 1885 bol zámoček slávnostne uvedený do používania. Po smrti kniežaťa Christiana Krafta Hohenlohe v roku 1926 zdedil majetok jeho bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe, žijúci trvale v Maďarsku. Na konci roka 1935 ho spolu s panstvom predal Československej republike (teda po roku 1998 nebol zámok predmetom reštitúcií), čím vyrovnal dlhy na daniach. Bola zriadená Správa štátnych lesov Javorina a po ustanovení Tatranského národného parku prešlo niekdajšie panstvo do správy národného parku. V 70. rokoch, v čase výstavby straníckeho hotela Poľana (terajší Kolowrat) a priľahlých apartmánov podobného výzoru, bol kaštieľ napadnutý drevokaznou hubou. Od asanácie ho údajne zachránil vtedajší vysoký stranícky politik Vasil Biľak. V 90. rokoch bol zámoček v pôsobnosti Hotela Poľana a nevyužíval sa. Vraj od predaja ukrajinskému magnátovi ho zachránil, v tom čase predseda parlamentu, Ivan Gašparovič. Od roku 2004 sa nachádza v správe Kancelárie prezidenta SR, kam prešiel zo správy Národnej rady SR. Po zaujímavom rozprávaní sa premiestňujeme o poschodie vyššie.

Je tu miestnosť venovaná osobe kniežaťa Ch. K. Hohenlohe. Počúvame informácie z osobného života kniežaťa, o jeho aktivitách v Tatrách, ako aj mimo nich. Bol jedným z najbohatších pruských šľachticov doby. Údajne sa o ňom hovorievalo ako o „cínovom kráľovi“. Knieža výrazne poznamenal a ovplyvnil spôsob života v oblasti Tatranskej Javoriny po sociálnej, kultúrnej i duchovnej. Obyvatelia Tatranskej Javoriny si vraj ešte aj dnes pamätajú z rozprávania prarodičov, ako sa obec za kniežaťa zveľaďovala.

Tretia izba nám približuje Javorinu ako poľovný revír či už fotografiami, trofejami alebo informačnými panelmi. Dozvedáme sa o pokusoch kniežaťa chovať vo zvernici cudzokrajné divé zvieratá, ako napríklad kozy bezoárové a kozorožce.

Dodal by som, že množstvo povolených návštevníkov na jeden vstup naozaj odzrkadľuje veľkosť interiéru a oplatí sa objednať. Mimochodom, už teraz sú zaevidované májové termíny. Vstup sa nakoniec vďaka obetavému a hodnotnému sprievodnému slovu predĺžil na rádovo 40 minút, za čo patrí môj obdiv a poďakovanie. Zdalo by sa, že len 3 miestnosti sú málo, ale treba mať na mysli, že sme v malom zámočku a nie na veľkom hrade. Taktiež treba brať na zreteľ, že sme tu na návšteve v aktuálne používanom reprezentačnom objekte prezidenta. Fotografie je dovolené zaznamenávať iba pre rodinné účely. Prehliadku sme absolvovali v začiatočnom štádiu organizovania a čas ukáže, ako sa to ešte vyvinie.

Drevený rímskokatolícky kostol sv. Anny

Na konci prehliadky zámku sme upozornení na príležitosť pozrieť sa do vnútra javorinského kostola, zaradeného s areálom cintorína do zoznamu NKP. Plánované občerstvenie v Kolowrate musíme oželieť, keďže z technických príčin je zatvorený. Rozčarovanie pokračuje, keď sa nevieme dopátrať oficiálnej webovej stránky. Schádzame dole k cintorínu. Kostol je otvorený, máme možnosť vidieť detaily interiéru a vypočuť si zopár zaujímavých údajov. Rímskokatolícky kostolík dal postaviť v rokoch 1902 - 1903 knieža napriek tomu, že bol evanjelik. Kostol je zasvätený patrónke lesných robotníkov - svätej Anne. V interiéri je umiestnený erb rodu Hohenlohe. Nachádza sa tu neskorobarokový reliéf z konca 18. storočia, polychromovaná drevorezba – Ukrižovanie s baldachýnmi, doplnený rokajovou (mušličkovou) výzdobou. Z polovice 18. storočia pochádza klasicistický strieborný a pozlátený pacifikál (ozdobný kríž s pozostatkami). Konajú sa tu pravidelné bohoslužby, a to aj v tatranských mrazoch bez akéhokoľvek temperovania lavíc. Ďalej si ideme pozrieť hrob kniežaťa (NKP). Podľa svojho posledného želania sa nechal pochovať vedľa svojej manželky, družky Ottilie vojvodkyne Lubraniec - Dąmbski. V bezprostredne blízkosti sa nachádza hrobka hlavného kniežacieho správcu - rodiny Kegelovcov (NKP). Za pohľadanie stojí tiež hrob s náhrobníkom Jaroslava Votrubu (maliar Tatier), vyhlásený tiež za NKP. Národnou kultúrnou pamiatkou je aj drevená zrubová márnica a chátrajúca sadovnícka úprava - historická zeleň. Z oficiálneho webu farnosti Ždiar sa dozvedáme, že aj na vstup do kostola by sa malo objednávať.

Javorová dolina

Tatranská Javorina - Javorová dolina - horáreň pod Muráňom (poľana Podmuráň) a späť

Schádzame dole k zastávke autobusu. V čase prívetivého počasia si môžeme na nekrytej terase potravín Javorinka sadnúť a doplniť tekutiny, prípadne energiu. Navštívenia hodná je „špacírka“ Javorovou dolinou po horáreň pod Muráňom, za ktorou je náučná geologická plocha Podmuráň (začiatok zimnej uzávery). Sú tu vzorky hornín, ktoré sa v Tatrách nachádzajú od ich vzniku až po dnešok. Na skalách sú tabuľky s popisom názvu horniny, jej pôvodu a veku s dodatkom, ktorá časť Tatier je z tej ktorej horniny budovaná. Malé časti každej vystavenej horniny sú zbrúsené tak, aby bola jasne viditeľná jej štruktúra. Informačné tabule sú značne poškodené pravdepodobne slnečným žiarením, ale je tu oznam o ich plánovanej obnove.

Ak sa ohliadneme pri vstupe do Javorovej doliny v mieste bývalej horárne z roku 1909 (popisné číšlo 13), taktiež NKP, nie náhodou priamo uvidíme Hohenloheho zámoček. V lete si môžeme oddýchnuť pri sviežom potôčiku Javorinka pod skalnými zrázmi povesťami opradeného Muráňa. V zime nás pre zmenu poteší ľadová a snehová výzdoba Javorinky.

V prípade rýchlych nôh, sa dá v lete vydať do Kopského sedla, kde je na výber smer Ždiar, Chata pri Zelenom plese alebo Chata Plesnivec. Pre zdatnejších je príležitosťou vysokohorské sedlo Sedielko s prespaním na Téryho chate. Obe sedlá sú dve z troch (+ Poľský hrebeň) priechodov, ktoré knieža po spore s Uhorským karpatským spolkom v roku 1887 určil pre voľný pohyb turistov na svojich majetkoch.

História územia Tatranskej Javoriny

Prvé písomné zmienky o Javorine sú z konca 13. storočia ako o sezónnom majeri dunajeckého alias lendackého panstva so sídlom v Niedzici (slovensky Nedeca). V okolitých lesoch mal významné zastúpenie javor, azda toto je dôvod rozšíreného pomenovania v oblasti. V 1759 František Horvath–Palocsay dal vybudovať dva hámre. Najväčší rozvoj bol v roku 1837, keď tu fungovalo 8 hámrov a 2 valcovne. Javorinská oceľ patrila medzi najkvalitnejšie v Európe. Postupne rentabilnosť výroby klesá, nakoniec sa zastavuje a od roku 1877 sa výroba orientuje na produkciu kartónového papiera. V roku 1879 kupuje knieža Christian Kraft Hohenlohe od Kornélie Salamon majetky v Javorine za účelom zriadenia reprezentačného revíru. V 1912 dal Hohenlohe pre vlastnú potrebu postaviť v Podspádoch vodnú pílu. Rok 1916 prináša podpísanie ťažobnej zmluvy medzi kniežaťom a firmou J. Ph. Glesinger. V 1918 firma začína budovať vo vlastnej réžii úzkokoľajnú železnicu Spišská Belá – Lendak. Od roku 1923 premáva lanovka Pohlig medzi Podspádmi a Lendakom s dennou kapacitou 200 m3. Na prelome rokov 1935/1936 lanovku, železnicu a sklad v Spišskej Belej odkupuje štát. Javorinská oblasť patrila až do roku 1936 kniežaciemu rodu Hohenlohe. Po tomto roku Javorinské panstvo ako aj zámoček kúpilo Československo, po Mníchovskej dohode územie Javoriny anektovalo Poľsko. Na začiatku 2. svetovej vojny sa vrátilo Slovenskému štátu. V januári 1945 je kraj oslobodený Červenou armádou. Bývalé územie kniežaťa, spravované dôkladne vyberaným personálom, predstavuje dodnes prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u.

Užitočné informácie a použité zdroje

Zámoček v Tatranskej Javorine
Kostol sv. Anny (rezervácia vstupu)
Tatranská Javorina (Wikipedia)
Christian Hohenlohe (Wikipedia)
Náučná geologická plocha Podmuráň
Register nehnuteľných NKP

Diskusia
Tatranská Javorina: zámoček a potulky po okolí 01/12/18 18:08 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. 16/10/18 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry
Túra Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie Ako predstaviť mini pohorie s rovnomenným najvyšším vrcholom? Je obkolesené Jeseníkmi, respektíve Orlickými horami, ku ktorým sa často omylom pripája. Na východe susedí s Rychlebskými horami. Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice na území tzv. Sudety. Z pútavých naj by som spomenul, že ide o tretie najvyššie pohorie v ČR a samotný vrchol je na 11. mieste. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického. Turistov tiež prilákajú rozhľadne či jedna z najstarších poľských horských chát - Schronisko na Śnieżniku. 02/10/18 Roman Matkovčík Svet
Túra Slovenský raj - 3 dni v zime Zima sezóny 2017/2018 bola rozpačitá. Poriadne ochladenie prichádza až v poslednej tretine na prelome februára/marca. Pri nevhodnom počasí na výhľady z kopcov sa mi vynára spomienka na Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja organizovaný Klubom slovenských turistov (KST). Padá rozhodnutie, pôjdeme za krásami vyčarovanými vodou a mrazom. Zavítame do Suchej Belej, poobzeráme si okolie Dediniek a Zejmarskú roklinu. Nakoniec absolvujeme pokus o prechod Hornádu. 08/07/18 Roman Matkovčík Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Outdoor filmový festival Oščadnica 2018 V dňoch 29. a 30.12.2018 sa v priestoroch DK Oščadnica uskutoční 5.ročník tradičného festivalu Outdoor filmový festival Oščadnica (OFF Oščadnica). Organizátori pozývajú divákov na horské filmy z domácej, ale aj zahraničnej produkcie. Sú medzi nimi snímky o dobrodružných výpravách do najvyšších hôr planéty, ale aj neuveriteľné výkony na hranici ľudských možností v Alpách. dnes Redakcia Iné
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. dnes Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Rozhovor Na behu ma najviac baví sloboda, voľnosť a príroda Lucia Dobrucká je mladá slovenská ultrabežkyňa, ktorá si v posledných sezónach pripísala na účet viacero výborných výsledkov. Lucka je držiteľkou ženského traťového rekordu na Javorníckej stovke z roku 2017, tento rok získala napríklad 2. miesto na Nízkotatranskej stíhačke či 1. miesto na Lazovke. Na prelome augusta a septembra si zabehla najdlhšiu trasu pretekov L´Echappée Belle vo Francúzsku, na ktorej získala 3. miesto vo svojej kategórii a 6. miesto v celkovom poradí medzi ženami. V celoročnej lige Slovak Ultra Trail si vlani vybojovala 3. miesto, tento rok poskočila na 2. priečku. Lucka je členkou ultrabežeckého tímu Slovak Ultra Trail. Na moje otázky o behu a živote okolo neho odpovedala v nasledujúcom rozhovore. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tatranská Javorina: zámoček a potulky po okolí 01/12/18 18:08 16 príspevkov
Fakty
  • Počet dní
    • 1
  • Poloha
    • Tatry - Vysoké Tatry - Tatranská Javorina
  • Trasa
  • GPS súradnice
    • šírka: 49.27424 ° SŠ
      dĺžka: 20.1419 ° VD
      » Mapa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 169 m
    • klesanie: 167 m
  • Prevádzka
    • vstup len pre vopred ohlásených návštevníkov
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Kontakt
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2668 ° SŠ
      dĺžka: 20.1419 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26676 ° SŠ
      dĺžka: 20.14193 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studničky na poľane pod Muráňom (pri horárni)
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Tatranská Javorina (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.67 (0.17)