Extra

Turistické značenie – Bosna a Hercegovina

05.08.15
Seriál o turistickom značení v zahraničí pokračuje písmenom "B" ako Bosna a Hercegovina (BiH). Prejdeme sa po ďalších balkánskych pohoriach v krajine, ktorú horskí turisti neprávom obchádzajú. Hustá sieť značených trás pokrýva väčšinu územia a ponúka ľudoprázdne horstvá presahujúce 2000-metrovú výšku. Bývalá juhoslovanská krajina má jedno špecifikum (obmedzenie), ktoré ju robí výnimočnou v Európe.

Značky

V krajine je zavedený jednotný systém značenia turistických trás. Prvé značené trasy v Bosne a Hercegovine boli v okolí metropoly Sarajevo. V roku 1896 bola vybudovaná prvá horská útulňa pod vrchom Trebević (1629 m) nad Sarajevom a vyznačené prvé chodníky na okolité planiny Bjelašnica a Treskavica, neskôr v horách Jahorina, Romanija, Bukovik a Crepoljsko. Turistické objekty a chodníky boli využívané prevažne členmi rakúsko-uhorského turistického spolku Touristenverein die Naturfreunde, čiže Priatelia prírody, ktorý bol založený v roku 1905.

Systematické značenie chodníkov začalo od 20-tych rokov 20. storočia v ére Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslovanské kráľovstvo a po 2. svetovej vojne Juhoslávia). Poriadok v TZT zaviedol slovinský kartograf a náčelník značkárskej sekcie - Alojz Knafelc, ktorý v roku 1922 publikoval Navodila za jednotno markiranje potov (Pokyny jednotného značenia ciest). Od vtedy sa používa tzv. Knafelčeva markacija (Knafelcova značka), tvorená bielym kruhom s červenou obrubou. Kruhová značka má rozmery medzi 8 - 10 centimetrami a farebný pomer je 1 : 2 (biela : červená). Často sa stretneme tiež s pásovým značením – stredový červený pruh s bielymi obvodovými pruhmi + šípka na hrote.

Cez BiH prechádzajú dve európske diaľkové turistické trasy a to E6 a E12. E6 ide zo severozápadu na juhovýchod krajiny (vnútrozemská trasa) a E12 vedie južným pobrežím chorvátskej Dalmácie a Hercegoviny (pobrežná trasa). Po 2. svetovej vojne boli vyznačené tri magistrály - transverzála. Dnes najznámejšou je trasa: Planinarski put Bitovnja - Pogorelica - Vranica, cez uvedené pohoria medzi mestami Kreševo, Kiseljak, Fojnica, Uskoplje/Gonji Vakuf.

Smerovníky

V bývalých juhoslovanských krajinách sa súbežne používa latinka i cyrilika, preto sa hlavne v srbskej časti Bosny a Hercegoviny (Republika Srpska) stretnete často s tabuľkami, kde sú názvy písané srbskou cyrilikou. Hlavný rozdiel oproti ruskej azbuke je v písmene "j", ktoré sa v srbskej cyrilike píše rovnako ako v latinke na rozdiel od azbuky. Smerovníky zvyčajne uvádzajú len cieľ alebo smer cesty čas (v hodinách). V pohraničí s Čiernou Horou sa môžete stretnúť s alpským typom smerovníkov, kde je cieľ, čas, vzdialenosť i náročnosť túry.

Vzhľad rázcestníkov je nejednotný. Smerovky sú drevené, kovové či plastové. Prevedenie je v "kompetencii" miestneho turistického spolku planinarsko društvo v chorvátsko-moslimskej časti krajiny (Federácia BiH) alebo planinarski savez v srbskej časti BiH (Republika Srpska), ktoré značia turistické trasy. Okrem rázcestníkov na stĺpoch alebo koloch sa veľmi často vyskytujú "skalné" rázcestia, ktoré sú maľované v teréne priamo na skalných stenách alebo veľkých balvanoch. Tvoria ich nápisy s cieľom cesty a šípky ukazujúce smer.

Turistické mapy

Papierové mapy sú v Bosne a Hercegovine po občianskej vojne v 90-tych rokoch nedostatkový tovar. Na internete kolujú rôzne topografické podklady máp či vojenské mapy z čias Juhoslávie so svojpomocne nakreslenou sieťou značiek, ale mnohokrát sú nepresné. Osobne odporúčam si zaobstarať knižných sprievodcov s dátumom vydania po roku 2000. Starú sprievodcovskú literatúru z čias Juhoslávie neodporúčam, lebo je značne neaktuálne pre mnohé zmeny po občianskej vojne. Noví sprievodcovia obsahujú mapy s aktuálnou sieťou značiek. Po roku 2013 sú na trhu prvé dve povojnové turistické mapy na aké sme zvyknutí. Prvou je mapa pohoria Vranica s okolím v mierke 1 : 50 000 Planinarska karta planinske grupe Vranica a druhou je mapa veľhôr Prenj v mierke 1 : 40 000 Prenj - planinarska turistička karta.

Mínové polia

Hlavným dôvodom prečo sa do krajiny nehrnú turisti je výskyt mínových polí ako dedičstvo z 90-tych rokov po občianskej vojne. Paradoxne jedno pozitívum míny majú a to, že ľudia veľkoplošne nedevastujú prírodu a krajinu. V lesoch nevidíte holoruby a rozsiahle rúbaniská ako je na Slovensku častý jav. Okrem domácich a turistov z juhoslovanských krajín v horách stretnete minimum návštevníkov alebo často celý deň nikoho. Mínové riziko nemožno podceňovať a pre peších turistov je potenciálne nebezpečné akékoľvek územie. Väčšina rizikových oblastí je označených výraznou červenou tabuľou s bielym nápisom PAZI MINE! alebo MINE! a s lebkou s prekríženými hnátmi. Kde nie sú výstražné tabuľky (často ukradnuté), tak je označenie červenou páskou (od slnka vybledne do ružova alebo žlta). Čistením krajiny od mín sa zaoberá organizácia BH MAC. Napriek tomu je veľa mín v ťažko dostupnom alebo zalesnenom teréne, kde sa technika nedostane a odmínovanie sa vykonáva slimačím tempom.

Bezpečnostné pokyny:
- pohyb len po spevnených komunikáciách alebo zreteľne vyšliapaných chodníkoch,
- turistické trasy s obnoveným značením sú bezpečné (nepoužívajte trasy so starými značkami),
- nevstupujte do ruín budov (vrátane miest a dedín),
- nepohybujte sa voľne po lesoch, lúkach apod.,
- ak chýba na rázcestiach tabuľka so značkou, tak sa radšej vráťte,
- mínové polia sa zväčša nachádzajú v blízkostí obývaných oblastí, štátnych hraníc (tiež demarkačná línia), ale ojedinele aj na horách v odľahlých končinách.

Turistické zaujímavosti

Turisticky zaujímavé miesta po celej krajine sú veľmi dobre označené typizovaným dopravným značením (tzv. hnedé tabule). Kultúrne pamiatky majú v blízkosti kovový panel so základným popisom v bosnianskom, srbskom (cyrilika) a anglickom jazyku. Zvyčajne nechýba jednoduchý obrázok alebo schéma. Popísané sú takto staré kamenné mosty z čias Osmanskej ríše, svätostánky (kostoly a mešity), pohrebiská (stredoveké náhrobky - stećci) apod.

Systém turistického značenia v ďalšej krajine si priblížime o týždeň.

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Fínsko
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Fórum 1 príspevok
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina 14/08/15 22:52 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. 20/07/19 Tomáš Trstenský Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina 14/08/15 22:52 1 príspevok
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.26)