Extra

Turistické značenie – Bosna a Hercegovina

05.08.15
Seriál o turistickom značení v zahraničí pokračuje písmenom "B" ako Bosna a Hercegovina (BiH). Prejdeme sa po ďalších balkánskych pohoriach v krajine, ktorú horskí turisti neprávom obchádzajú. Hustá sieť značených trás pokrýva väčšinu územia a ponúka ľudoprázdne horstvá presahujúce 2000-metrovú výšku. Bývalá juhoslovanská krajina má jedno špecifikum (obmedzenie), ktoré ju robí výnimočnou v Európe.

Značky

V krajine je zavedený jednotný systém značenia turistických trás. Prvé značené trasy v Bosne a Hercegovine boli v okolí metropoly Sarajevo. V roku 1896 bola vybudovaná prvá horská útulňa pod vrchom Trebević (1629 m) nad Sarajevom a vyznačené prvé chodníky na okolité planiny Bjelašnica a Treskavica, neskôr v horách Jahorina, Romanija, Bukovik a Crepoljsko. Turistické objekty a chodníky boli využívané prevažne členmi rakúsko-uhorského turistického spolku Touristenverein die Naturfreunde, čiže Priatelia prírody, ktorý bol založený v roku 1905.

Systematické značenie chodníkov začalo od 20-tych rokov 20. storočia v ére Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslovanské kráľovstvo a po 2. svetovej vojne Juhoslávia). Poriadok v TZT zaviedol slovinský kartograf a náčelník značkárskej sekcie - Alojz Knafelc, ktorý v roku 1922 publikoval Navodila za jednotno markiranje potov (Pokyny jednotného značenia ciest). Od vtedy sa používa tzv. Knafelčeva markacija (Knafelcova značka), tvorená bielym kruhom s červenou obrubou. Kruhová značka má rozmery medzi 8 - 10 centimetrami a farebný pomer je 1 : 2 (biela : červená). Často sa stretneme tiež s pásovým značením – stredový červený pruh s bielymi obvodovými pruhmi + šípka na hrote.

Cez BiH prechádzajú dve európske diaľkové turistické trasy a to E6 a E12. E6 ide zo severozápadu na juhovýchod krajiny (vnútrozemská trasa) a E12 vedie južným pobrežím chorvátskej Dalmácie a Hercegoviny (pobrežná trasa). Po 2. svetovej vojne boli vyznačené tri magistrály - transverzála. Dnes najznámejšou je trasa: Planinarski put Bitovnja - Pogorelica - Vranica, cez uvedené pohoria medzi mestami Kreševo, Kiseljak, Fojnica, Uskoplje/Gonji Vakuf.

Smerovníky

V bývalých juhoslovanských krajinách sa súbežne používa latinka i cyrilika, preto sa hlavne v srbskej časti Bosny a Hercegoviny (Republika Srpska) stretnete často s tabuľkami, kde sú názvy písané srbskou cyrilikou. Hlavný rozdiel oproti ruskej azbuke je v písmene "j", ktoré sa v srbskej cyrilike píše rovnako ako v latinke na rozdiel od azbuky. Smerovníky zvyčajne uvádzajú len cieľ alebo smer cesty čas (v hodinách). V pohraničí s Čiernou Horou sa môžete stretnúť s alpským typom smerovníkov, kde je cieľ, čas, vzdialenosť i náročnosť túry.

Vzhľad rázcestníkov je nejednotný. Smerovky sú drevené, kovové či plastové. Prevedenie je v "kompetencii" miestneho turistického spolku planinarsko društvo v chorvátsko-moslimskej časti krajiny (Federácia BiH) alebo planinarski savez v srbskej časti BiH (Republika Srpska), ktoré značia turistické trasy. Okrem rázcestníkov na stĺpoch alebo koloch sa veľmi často vyskytujú "skalné" rázcestia, ktoré sú maľované v teréne priamo na skalných stenách alebo veľkých balvanoch. Tvoria ich nápisy s cieľom cesty a šípky ukazujúce smer.

Turistické mapy

Papierové mapy sú v Bosne a Hercegovine po občianskej vojne v 90-tych rokoch nedostatkový tovar. Na internete kolujú rôzne topografické podklady máp či vojenské mapy z čias Juhoslávie so svojpomocne nakreslenou sieťou značiek, ale mnohokrát sú nepresné. Osobne odporúčam si zaobstarať knižných sprievodcov s dátumom vydania po roku 2000. Starú sprievodcovskú literatúru z čias Juhoslávie neodporúčam, lebo je značne neaktuálne pre mnohé zmeny po občianskej vojne. Noví sprievodcovia obsahujú mapy s aktuálnou sieťou značiek. Po roku 2013 sú na trhu prvé dve povojnové turistické mapy na aké sme zvyknutí. Prvou je mapa pohoria Vranica s okolím v mierke 1 : 50 000 Planinarska karta planinske grupe Vranica a druhou je mapa veľhôr Prenj v mierke 1 : 40 000 Prenj - planinarska turistička karta.

Mínové polia

Hlavným dôvodom prečo sa do krajiny nehrnú turisti je výskyt mínových polí ako dedičstvo z 90-tych rokov po občianskej vojne. Paradoxne jedno pozitívum míny majú a to, že ľudia veľkoplošne nedevastujú prírodu a krajinu. V lesoch nevidíte holoruby a rozsiahle rúbaniská ako je na Slovensku častý jav. Okrem domácich a turistov z juhoslovanských krajín v horách stretnete minimum návštevníkov alebo často celý deň nikoho. Mínové riziko nemožno podceňovať a pre peších turistov je potenciálne nebezpečné akékoľvek územie. Väčšina rizikových oblastí je označených výraznou červenou tabuľou s bielym nápisom PAZI MINE! alebo MINE! a s lebkou s prekríženými hnátmi. Kde nie sú výstražné tabuľky (často ukradnuté), tak je označenie červenou páskou (od slnka vybledne do ružova alebo žlta). Čistením krajiny od mín sa zaoberá organizácia BH MAC. Napriek tomu je veľa mín v ťažko dostupnom alebo zalesnenom teréne, kde sa technika nedostane a odmínovanie sa vykonáva slimačím tempom.

Bezpečnostné pokyny:
- pohyb len po spevnených komunikáciách alebo zreteľne vyšliapaných chodníkoch,
- turistické trasy s obnoveným značením sú bezpečné (nepoužívajte trasy so starými značkami),
- nevstupujte do ruín budov (vrátane miest a dedín),
- nepohybujte sa voľne po lesoch, lúkach apod.,
- ak chýba na rázcestiach tabuľka so značkou, tak sa radšej vráťte,
- mínové polia sa zväčša nachádzajú v blízkostí obývaných oblastí, štátnych hraníc (tiež demarkačná línia), ale ojedinele aj na horách v odľahlých končinách.

Turistické zaujímavosti

Turisticky zaujímavé miesta po celej krajine sú veľmi dobre označené typizovaným dopravným značením (tzv. hnedé tabule). Kultúrne pamiatky majú v blízkosti kovový panel so základným popisom v bosnianskom, srbskom (cyrilika) a anglickom jazyku. Zvyčajne nechýba jednoduchý obrázok alebo schéma. Popísané sú takto staré kamenné mosty z čias Osmanskej ríše, svätostánky (kostoly a mešity), pohrebiská (stredoveké náhrobky - stećci) apod.

Systém turistického značenia v ďalšej krajine si priblížime o týždeň.

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Fínsko
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Fórum 1 príspevok
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina 14/08/15 22:52 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
PR Hory a mesto: Bežkyňa Mira Rai a horolezkyňa Gerlinde Kaltenbru Po americkom horolezcovi Cedarovi Wrightovi predstavujeme ďalších hlavných hostí 21. ročníka festivalu Hory a mesto. Sú nimi ženy, ktoré sa stali ikonami v horolezectve a  trailovom behu. Každá má za sebou neobyčajnú a náročnú cestu k vrcholovému športu a obe prinášajú svedectvo o tom, že na zdolanie extrémne náročných podmienok sú predpokladom jedine vytrvalosť, húževnatosť a cieľavedomosť. dnes sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Hrebeňovka Považského Inovca Po prechode turistických magistrál konečne prišiel čas aj na "turistické chuťovky", ktorými sú hrebeňovky môjmu srdcu blízkych pohorí. Ani som nemusel dlho rozmýšľať a hneď som vedel, ktorá bude ako prvá. Považský Inovec mám veľmi rád a patrí medzi moje top pohoria. Nie je to síce pohorie, ktoré by vynikalo nadmorskou výškou alebo veľkou turistickou popularitou. Aj napriek tomu sa tu nachádza množstvo zákutí, ktoré sú nenápadné a predsa jedinečné. Veď kto by predsa nechcel navštíviť najstarší kostolík na Slovensku alebo zaujímavé jaskynné útvary v Krahulčích vrchoch. dnes Pavel Forgáč Považský Inovec, Strážovské vrchy
Túra Potulky s deťmi v okolí Makova Koniec jesene trávime s Hiking.sk partiou v Makove. Je to oddychová chata, rokmi pribudli deti a ubudlo prejdených kilometrov. Prírodu však máme radi, a tak každý deň zvládame pekné prechádzky miestnym chotárom. Keď budete v Makove a nebudete vedieť, kam ísť, tak sa pozrite na moje tipy. včera Andrea Morongová Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina 14/08/15 22:52 1 príspevok
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.21)