Extra

Turistické značenie – Fínsko

30.10.15
Fínsko sa nachádza na severovýchode Európy, štvrtina jeho územia leží za polárnou kružnicou. Je siedmou najväčšou krajinou Európy s rozlohou 338 145 km² a je rozdelené na šesť administratívnych provincií. Nachádza sa v ňom 187 888 jazier väčších ako 500 m² s 179 584 ostrovmi. Fínsko je prevažne rovinatá krajina, ktorej plochu tvorí až 69 % prevažne ihličnatých lesov.

Najvyšším bodom je vrch Haltitunturi s výškou 1 328 m. Ostatné kopce sú síce mierne, ale zato dlhé a tiahle. V lete majú turisti možnosť v prevažne borovicových, smrekových a brezových lesoch zbierať počas túr nepreberné množstvo čučoriedok, brusníc a hríbov. Nie je zvláštnosťou stretnúť rôznu zver. V Laponsku sú to bežne soby, ktoré Laponci od nepamäti chovajú vo voľnej prírode. Jazerá sú plné rýb. Na ich lov pre vlastnú potrebu nie je potrebný rybársky lístok. Toľko opisované nepríjemné komáre pri mojej návšteve Fínska, v roku 2013, sa nekonali. Ale mať so sebou fínsky repelent nemusí byť na závadu.

Podnebie

Podnebie južného Fínska je severské a mierne. V Laponsku prevažuje subarktické podnebie, charakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplými letami. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých 73 dní a v zime nevyjde 51 dní. Predstava o studenom lete je celkom mylná. Najteplejším obdobím roka je druhá polovica júla. Na vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že si vystačíte s tričkom a krátkymi nohavicami. Samozrejme treba mať v ruksaku ľahkú bundu či pláštenku. Fíni sú na svoju prírodu veľmi hrdí. Prvú turistickú trasu otvorili v roku 1896. Nachádza sa tu 35 národných parkov. Navštívil som z nich od Helsínk po Rovaniemi jedenásť. Voda z potokov, či jazier sa dá bez problémov piť.

Turistické značenie

Čo sa týka turistickej infraštruktúry a značenia, môžeme Fínom len tíško závidieť. Pri vchode do NP sa vždy nachádza veľká informačná tabuľa so zakreslenými trasami, vzdialenosťami v km medzi jednotlivými bodmi. Piktogramami sú označené chaty a útulne s kapacitou na prespanie, táboriská, výhľadové body, informačné centrá a toalety. Všetky majú mená, takže vždy viete, kde sa nachádzate. Ďalej sú na paneloch informácie o faune, flóre a geografii. V Informačných centrách je voľne dostupné množstvo informačných brožúrok a máp. Pre našinca je nepredstaviteľné, ale každé táborisko má dreváreň, kde je neustále dopĺňané drevo a sú tu voľne dostupné sekery, píly, grilovacie rošty s potrebami na opekanie. Často sa tu nachádzajú drevené prístrešky na prespanie, pri ktorých sú odložené stany a karimatky. Aj mimo táborísk sú na trasách latríny s toaletným papierom a rašelinou, ktorou sa zasypáva vykonaná potreba. Útulne sú voľne prístupné s kachľami, drevenými pričňami a často s plynovými varičmi. Keďže trasy často vedú mokrinami, sú vedené aj kilometre po drevených chodníkoch, ktoré sú pravidelne obmieňané. Zhnitý či inak poškodený som jednoducho nevidel. Každá terénna nerovnosť je prekonávaná pomocou drevených schodov a pritom nemáte dojem, že nie ste vo voľnej, divokej prírode.

Fíni svoje trasy značia rôznymi farbami – bielou, červenou, žltou, modrou, oranžovou. Majú tvary kruhov, trojuholníkov, kosoštvorcov. Označujú ich však aj napríklad symbolom šišky. Značky kreslia buď rovno na strom, alebo ich ako drevené značky pripevňujú na kmeň a často aj ako pliešky s piktogramami na stĺpikoch. Smerovníky bývajú zvyčajne drevené s menom miesta kam smerujete, vzdialenosťou v km, ale často bez farby trasy. Zato sú na nich piktogramy, ktoré informujú, čo sa tam nachádza. Významné miesta značia prekríženými osmičkami. Stretol som sa v NP Oulanka na Medveďom chodníku aj s kovovými rázcestníkmi, na ktorých boli vyrezané údaje o vzdialenosti v km od bodu z kade idete k bodu kam idete a GPS súradnice lokality, kde sa nachádzate.

Vo všetkých jazerách sa dá kúpať a často sú tu voľne dostupné člny. Každá chata, či táborisko so správcom má samozrejme saunu. V NP Oulanka som pri vstupe do jeho jednej časti našiel dokonca zberný dvor na triedený odpad od vybitých batérií až po plast. Najdlhšia turistická trasa vedie celým Fínskom a nesie meno po bývalom prezidentovi – Urho Kekonenovi, nadšenom turistovi. Je absolútnou samozrejmosťou, že som nikde v lese nenašiel ani len smietku zahodenú turistom.

Záver

Fínsko je podľa mňa rajom turistov, a kto nie je vysadený vysokohorský turista, môže sa túlať krajinou nerušene celé týždne. Nie som lyžiarsky turista-bežkár, ale od kamaráta viem, že zimná turistika na bežeckých lyžiach, keď si svoje veci ťaháte za sebou na saniach, má svoje čaro. Pritom Fínsko je relatívne blízko Slovenska, dostupné letecky či autom a turistov od nás tam chodí minimum.

V článku boli použité údaje z Wikipédie.
Autori fotografií: Miroslav Svítek a Mária Richnovská

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Fórum 7 príspevkov
Turistické značenie – Fínsko 29/07/16 12:56 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické značenie – Fínsko 29/07/16 12:56 7 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.21)