Vyrážame na more - sobota 2.3.2002

Prebúdzame sa do slnečného rána v prístave. Kapitán kontroluje loď, vybavuje formality a postupne loď preberá spolu s človekom z prístavu. My ostatní nakupujeme nevyhnutný proviant a pomáhame pri príprave lode pred vyplávaním. Táto činnosť nám zaberie celé dopoludnie, počas ktorého spoznávame okolie prístavu a priľahlé obchodíky. Martinique na mňa pôsobí pohodovým a civilizovaným dojmom. Dobre vybudované cesty, moderné autá, pekne oblečení ľudia, vzorná starostlivosť o deti, ktoré pozorujeme pri športových hrách v neďalekej škole. Poobede slávnostne so vztýčenou vlajkou vyrážame z prístavu. Aby sme sa stihli aklimatizovať, kapitán naplánoval iba kratšiu plavbu pri pobreží Martinique so zakotvením v zátoke Grande Anse D´Arlet. Cestou sa plavíme okolo impozantnej skaly Rocher du Diamant, ktorá trčí z mora 1 míľu (1 námorná míľa = 1.852 m) od pobrežia do výšky 180 m kolmo nad hladinou, sťa by obrovský drahokam. Z lode platonicky analyzujeme ako by sa dalo vystúpiť na jeho vrchol.

V zátoke, kde kotví niekoľko desiatok lodí, hádžeme kotvu a priväzujeme sa k našej družobnej slovenskej lodi Francesca. Skáčeme do vody a pláveme na breh, kde je niekoľko plážových občerstvovní. Rado pri brehu nešťastne zakopol o morského ježka a ostala mu zalomená časť ostňa v nohe. Ošetruje si to na lodi ale úplne vytiahnuť sa mu to nepodarilo. Večer sa rýchlo zotmie a po 12 hodinách slnečného svitu je spravodlivo 12 hodín tmy. Prijímame pozvanie od kamarátov na väčšiu Francescu, vyťahujeme gitaru, spievajú sa cigánske a iné írečité piesne. Skrátka karibská pohoda na slovenský štýl. Cítime časový posun. O 21.00 opúšťam spoločnosť na Francesce, dávam si u nás v kuchynke malú večeru a idem spať. Kapitán už spí. Doma na Slovensku je pol tretej nad ránom. Škoda, že Slováci v minulosti nekolonizovali, mohlo to tu byť naše aj bez vstupu do EÚ ...