Dudliho zápisky Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003

Grenadiny - upršaný deň - piatok 8.3.2002

Prebúdzame sa v zátoke Grenville Harbour, nad oceánom je oblačnosť a kapitán sa psychicky pripravuje na výjazd medzi plytčinami z prístavu. Von nám to išlo lepšie. Keď sme už v dostatočnej vzdialenosti od zálivu, vyťahujeme plné plachty a v priaznivom vetre uháňame ďalej po vlnách.

Je 7.30 ráno, veliaci dôstojník na dnešný deň je Vlado Bartolčič. Máme v pláne zakotviť cestou v nejakej vhodnej zátoke a poriadne sa naraňajkovať. Kvôli vysokým vlnám sa nám to nepodarilo na prvý pokus a tak pokračujeme ďalej a hľadáme vhodnejší azyl. Kotvu hádžeme v zátoke Tyrell Bay na ostrove Carriacou o 11.00. Mračí sa na dážď. Po krátkej občerstvovacej prestávke pokračujeme ďalej popri ostrovoch Grenadínskeho súostrovia s cieľom dôjsť až na Cannouan, ostrov milionárskych luxusných viliek, kde hľadajú útočisko a oddych popové hviezdy, bohatí obchodníci alebo zbohatlíci z vlnobitia kupónových privatizácii, investičných fondov a podobne. Mnohé vily sú vlastne pre svojich majiteľov zároveň zlatými klietkami vo vyhnanstve, hoci na prvý pohľad vo veľmi atraktívnom prostredí.

Pohoda na palube Na lodi je opäť tá správna jachtárska pohoda. Z Atlantiku sme sa prehupli naspäť do Karibiku. Kapitán drieme v podpalubí, ja sa staviam za kormidlo. Po chvíli nám prišla iba tak znenazdajky slina na spev. S Vladom a Cyrom začíname nôtiť podpoľanie, postupne prechádzame po regiónoch balocké piesne, gemer, horehron i liptov. Z podpalubia prichádza Ernest a prechádzame na východniarsky región. Zabrdli sme trošku aj do myjavy a trenčína, nôti s nami aj Ľubo. Naše zborové hlasy doliehajú miestami aj k lodiam, s ktorými sa stretávame na mori. Po hodine pravého slovenského folklóru na otvorenom karibiku prichádza tropický dážď. Odovzdávam kormidlo veliacemu dôstojníkovi a miznem v podpalubí. Máme stále dobrú rýchlosť, vyše 7 uzlov, loď kĺže po vlnách, vonku leje a ja v kajute, pokiaľ chcem prežiť bez ujmy, dávam sa do ležiacej polohy, zatváram oči a zaspávam. Nad sebou počúvam dramatické zvuky z paluby. Po vyše 2 hodinách upršanej plavby, keď bola znížená viditeľnosť, kapitán rozhodol vzdať sa plánu dôjsť až na Cannouan a hádžeme kotvu v osamelej pieskovej zátoke Chatham Bay na západnej strane nám už známeho ostrova Union.

Počas dažďa sa Vladovi pri obrate zachytil prst o oťaž kosatky. Kapitán mu poskytol prvú pomoc, obviazal prst a potom nalial posádke pohár campari. Chalani spravili prieskumný výsadok na breh, kde boli nejakí domorodci, chatrč a pekná pláž. Ja som mal chvíľu zajačie úmysly ísť sa trocha prebehnúť cez ostrov, ale vzhľadom na blížiaci sa súmrak som to zavrhol. Hlavným cieľom prieskumu chalanov bolo zistiť, či je možné niekde na brehu vyložiť smetie z lode. Výsledok bol kladný, vedľa chatrče objavili miesto, kde boli aj iné odpadky. Spravili sme s Cyrom teda druhý výsadok aj so smeťami, ale na brehu sa na nás už za šera osopili domorodci a nedovolili nám odpad nechať na brehu. Podarilo sa mi tam nechať iba menšie čierne vrecúško, ktoré si černosi na ploche s odpadkami nevšimli. Väčšiu kartónovú krabicu sme museli naložiť na čln a priniesť naspäť do lode. Kapitán navaril výbornú večeru. Špagety s bravčovým mäsom a syrom, k tomu sa podávalo biele stolové víno. V podpalubí sa naplno venujeme večeri, medzitým vonku silnie vietor. Keď po večeri vyjdeme hore na palubu, čaká nás nemilé prekvapenie. Čamac, ktorý sme po návrate z brehu priviazali za loďou, tam zrazu nebol. Darmo svietime baterkami do tmy okolo lode, čamac zmizol do noci nevedno kam.

Strata čamacu ihneď poznačila atmosféru posádky. Celý zvyšok večera sa niesol v duchu diskusií o tom, čo sme mali, nemali a mohli urobiť, aby sme tomu zabránili. Okolo nás kotvilo 8 lodí, 5 z nich mali čamace priviazané zozadu, tak ako bol ten náš. Prečo zmizol čamac a prečo práve nám? Že by pomsta domorodcov za odpadky na brehu? Uvidíme čamac ráno za svetla niekde zachytený v okolí zálivu alebo prídu ráno domorodci, že ho našli a začnú s nami vyjednávať, za koľko ho kúpime naspäť? Alebo sú v tom domorodci nevinne a Neptún si ho vo vetre sám zobral na šíre more? Otázok je veľa, ale je to všetko plač nad rozliatym mliekom. Ráno múdrejšie večera. Pred spaním žiari nad nami krásna nočná obloha. Najjasnejšia hviezda na nebi je kotevné svetlo našej lode, hore na hlavnom sťažni.


« späť · úvod · ďalej »