Nočná plavba a Tobago Cays - utorok 5.3.2002

Obyvateľstvo na St.Lucii bolo podľa našich zážitkov problematické, bolo treba sa mať na pozore a byť maximálne opatrný. Referencie vraveli, že St.Vincent je v tomto smere ešte drsnejší. Z týchto dôvodov kapitán naplánoval nočnú plavbu s cieľom vyhnúť sa tomuto ostrovu a pristáť až južne pod ním na ostrovoch Tobago Cays. Tieto karibské ostrovčeky sú známe gýčovitými plážičkami ako z pohľadnice, s palmami a bielym pieskom. Naša jachta mala teda namierené na juh. 23 míľ bola vzdialenosť medzi St.Luciou a St.Vincentom, potom nasledoval úsek pozdĺž pobrežia St.Vincenta a prechod do súostrovia Grenadini, ktorého súčasťou boli aj Tobago Cays. Grenadini sú pod správou ostrova St.Vincent.

Nočná plavba je veľmi vážna vec. Treba dôkladne naštudovať plánovanú trasu plavby. Zmapovať okolité pobrežie, plytčiny, útesy, majáky, zistiť predpoveď počasia, odhadnúť smer vetra a optimálny kurz. Celý plán je prekonzultovaný na úrovni našej admirality (Juraj, Vlado a Cyro) a vysvetlený členom posádky, ktorí sú počas noci postupne zodpovední za smer lode. Počas plavby je dôležité kontrolovať presnú polohu lode najmä podľa GPS (global position system) prístrojov na lodi a prípadné výchyľky od predpísaného kurzu priebežne a včas korigovať. Dá sa orientovať aj podľa hviezd na nočnej oblohe, ale treba mať na zreteli, že ani tie nestoja na jednom mieste, ale postupne putujú oblohou. Pokiaľ nie je ideálny vietor, je takáto jazda ešte náročnejšia, lebo sa nepostupuje priamočiaro ale loď musí šikmo hore-dole križovať pozdĺž plánovanej trasy. V prípade veľmi nepriaznivého vetra alebo iného problému s plachtením bolo možné skasať plachty a ísť ďalej iba pohonom na lodný motor.

Kapitán určil rozpis služieb počas noci od 19.00 do 07.00. Striedajú sa po 2 hodinách vždy dvaja členovia posádky. Ja ako nováčik som dostal symbolicky prvú smenu spolu s kapitánom, keď bola hore ešte celá posádka. Naučil ma určovať polohu lode a kurz plavby pomocou GPS, mapy a špeciálnych pravítok. Každý člen posádky na palube po zotmení musí byť priviazaný a istený o nejaký pevný bod lode. Vypadnúť cez palubu v noci z lode počas jazdy je veľmi nebezpečné. Hľadanie strateného člena posádky v temnote na otvorenom mori môže byť problematické aj za dobrého počasia.

Naša prvá služba prebiehala pokojne a bez problémov. O 21.00 odovzdávame kormidlo ďalšej smene. Začína tropický lejak. O chvíľu sme všetci na palube do nitky premočení aj napriek roztiahnutej strieške nad kokpitom. Intenzívny dážď hnaný vetrom na nás dotiera zboku. Po pol desiatej vo veľkých vlnách zaliezam konečne do kajuty a rýchlo zatváram oči, aby sa mi nespravilo nevoľno. So zatvorenými očami je to v pohode, ako bábätko v kočíku, keď sa ho snažia uspať. O chvíľu prichádza do kajuty aj kapitán, ktorý nastupuje do ďalšej služby hodinu po polnoci.

Prvá noc v kajute počas nočnej jazdy bola pre mňa veľmi vzrušujúca. Nakláňanie lode, napínanie a sťahovanie plachiet, zmena smeru lode voči vetru, občasné kasanie plachiet, zapínanie a vypínanie motora, do toho všetkého hukot vĺn a výkriky povelov službukonajúcich námorníkov, všetko toto pôsobilo v podpalubí veľmi akčne, miestami som mal pocit, že sa už blíži nejaká katastrofa a že chlapci hore bojujú o život. Je to férový boj človeka s morským živlom.

Napriek rôznym dramatickým zvratom počas noci a odtrhnutému článku fixovania na hlavnej plachte v silnom vetre, nás privítalo pekné slnečné ráno a súostrovie Grenadiny v celej svojej paráde. Aj keď sme boli trochu nedospatí, mali sme dobrú náladu a boli sme v správnej kondícií. Manévrovanie medzi ostrovmi tu stále vyžaduje maximálnu pozornosť posádky. Plytčiny pod vodou sú pre lode veľkým rizikom, naša Laurentzia mala ponor až 2,5 metra. Manévrujeme pomaly, podrobne študujeme detailné mapy tejto oblasti, ktoré mapujú plytčiny a zradné skaly. Niektoré skaly pozorujeme aj voľným okom, ako sa nad nimi rozbíjajú morské vlny. Nespúšťame oči z palubného hĺbkomeru, zároveň dvaja ľudia na špici lode pozorujú pred sebou hladinu, aby stihli včas upozorniť na možné nebezpečenstvo. Posádka je skúsená, bezpečne pristávame loďou pri jednej osamotenej pláži na ostrove Mayero v Grenadinach. Skáčeme do vody, ktorá má podľa palubného teplomera 29st. a užívame si Karibik. Kapitán hlási, že od pobrežia St.Lucia sme prešli úctihodných 92 míľ (172 km) a tak náš relax je naozaj zaslúžený.

Nahí vyliezame na piesočný breh a nachádzame tam množstvo veľkých ulít. Sme ako Robinsoni. Aj pre tento pocit sme sem prišli. Po hodine a pol sa presúvame loďou 3 míle na ostrovy Tobago Cays. "Návod na používanie Karibiku" označuje Tobago Cays ako miesto, ktoré treba navštíviť. Už z diaľky sme sledovali množstvo zakotvených jácht na mieste medzi štyrmi maličkými ostrovčekmi. Každý z nich mal malebnú pohľadnicovú pláž lemovanú palmami a za ňou malú vyvýšeninu pokrytú krovinami. Táto oblasť má byť onedlho vyhlásená za národný park a bude sa tu vyberať vstupné. My sme to ešte stihli "zadara". Miestni černosi nás klasicky hneď otravujú a ponúkajú nám z člnov všetko od rybých špecialít cez ľad až po tričká. Na jeden z ostrovov sme spravili Ernest, Ľubo a ja, výsadok v gumenom člne aj s kamerou a fotoaparátom. Na ostrove je zopár turistov a domorodcov, ale nie viac ako 10 ľudí.

Poobede opúšťame toto malebné miesto a plávame pomedzi útesy pár míľ ďalej na juh na ostrov Union. Cestou pozorujeme na ľavoboku ďalší malebný ostrov Palm Island aj s malými rekreačnými domčekmi. Ako sa približujeme k prístavnému mestečku Clifton, nad nami pristávajú maličké lietadlá, akoby priamo do prístavu pod horami. Naproti nám sa hneď približuje na člnku uvítací výbor, domorodý černoch nás naviguje na bóju, kde máme odstaviť loď a pýta za bóju 20 USD. Kapitán sa ho pýta, či nie je v prístave riadne prístavné mólo, že by sme radi prirazili loď až k brehu. Potrebovali sme doplniť do lodných nádrží vodu. Černoch tvrdí, že taká možnosť nie je a stále pýta za bóju nehoráznu sumu. Ujímam sa tohoto obchodného prípadu a vysvetľujem domorodcovi, že on musí byť veľmi bohatý muž, ak inkasuje denne od každej takto zaparkovanej lode 20 USD. V prístave mohlo byť 50 lodí, 1.000 USD na deň, to je slušný príjem. Moja taktika ho nespravila príliš šťastným, nakoniec mu dávame 10 EUR s tým, že doláre nemáme a že na druhý deň, keď navštívime miestnu banku, tak sa dorovnáme. Nespokojný černoch odišiel. My potrebujeme dokúpiť proviant dotankovať vodu a tak robíme s kapitánom, Ernestom a Andreasom výsadok na breh a zisťujeme, aké tu máme šance a možnosti.

Náš malý člnok priväzujeme k slušnému mólu, kde sú aj iné lode, pričom poplatok za ukotvenie aj so servismi je práve 20 USD. Kapitána to náramne nahnevalo, že mu ten černoch s bójou takto zaklamal.

Navštevujeme niekoľko obchodov a sumarizujeme, čo všetko potrebujeme dokúpiť pre ďalšiu plavbu. Cestou počujeme gitaru z jedného pubu a zhodujeme sa v tom, že po obhliadke Cliftonu tam zájdeme na pivo. V poslednom obchode kupujeme chlieb. Pri pokladni sedí obrovský tučný černoch s mobilom na uchu, pred ním je špinavý tanier s dojedenou porciou ryby, po ktorej zostala iba kostra. Platíme kartou. V tejto diere je dosť prekvapujúce, že je to vôbec možné. Keď odchádzame z obchodu, veľký černoch sa ma pýta, či sa nechceme najesť v jeho reštaurácii. Odpovedáme len tak medzi dverami, že nie, že ideme iba na pivo, tam, kde hrá gitara. V tom momente, čo zaznelo slovo pivo a gitara, černoch za pokladňou takmer explodoval. Začal na nás vrieskať svojim karibským temperamentom, že prečo ideme do nejakej "faking" pivárne za nejakou "faking" gitarou, že ten podnik je o ničom, že aj on má pivo a perfektný výber, a reštauráciu a bar a je to hneď tu vedľa predajne a že teraz práve má happy-hour a že jeho podnik je najlepší na ostrove. Nedalo sa utiecť! Ja som ostal ako prikovaný pri pokladni, pozorujúc jeho úžasný heroicko-herecký výkon, pri ktorom sa už-už zdalo, že černoch skolabuje. Chalani sa vyľakaní vrátili z ulice v domnení, že ma už drží pod krkom a bije ma. Nič zlé sa neudialo, ale ten černoch bol taký autentický a presvedčivý, že sme sa nakoniec vykašlali na tú "faking" gitaru a na pivo sme išli k černochovi. Černoch sa volal Lambi, ako sme sa neskôr dozvedeli, bol to pravdepodobne jeden z veľkých mafiánov na ostrove, mal obchod, reštauráciu, bar, mólo, zásoboval jachty vodou aj palivom a bol ochotný sprostredkovať asi čokoľvek, ak sa mu za to zaplatilo. Ešte aj chlapec pri bójke nám strčil do ruky letáčik s reklamou na lambiho krčmu. U Lambiho bola príjemná atmosféra, bar s výhľadom na prístav a more, rajcovné barmanky a všade po stenách primitívne kresbičky a nápisy typu Lambi milujem Ťa, Lambi si najlepší, Lambi si jediný, prosto kult Lambiho bol zreteľný na každom kroku. Vedľa nás sedeli dve biele ženy a chlap z Kanady, už značne v nálade, žartovali vulgárne s barmankou, ktorá ich v tom ešte podporovala, robili si žarty na účet vedľa sediaceho, úžasne urasteného mladého černocha, ktorý, ako som pochopil z kontextu, asi nestíhal večer predtým sexuálnemu apetítu miestnej barmanky a tá mu to teraz verbálne a aj verejne revanšovala. My sme to celé s úškrnom sledovali a popíjali sme miestny chladený patok so zľavou happy-hour.

Večer po našom návrate sme na lodi ešte vytiahli gitaru a ostrovom Union dlho do noci zneli slovenské piesne v podaní našej statočnej posádky. Potom, čo som sa odobral spať do kajuty, ešte chvíľu vyhrával Vlado a spolu s Cyrom v družnom rozhovore robili záverečnú bodku za dnešným náročným dňom.